Súd sa podľa hovorkyne zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 12. decembra (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že v prípade Ribár proti SR nedošlo k porušeniu článku tri Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prípad sa týkal podmienok väzby sťažovateľa v zariadeniach v Banskej Bystrici a obmedzeného kontaktu s jeho rodinou. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová.
"ESĽP zamietol viaceré sťažnosti sťažovateľa vrátane podmienok v cele (svetlo, teplá voda, teplota, kvalita stravy), ako aj obmedzení telefonických kontaktov a návštev, pretože nevyčerpal dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy," priblížila Škulová.
Súd sa podľa hovorkyne zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít. Konštatoval, že veľkosť cely spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a že väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť. "Navyše, počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov nemal žiadne sťažnosti," podotkla Škulová.
Podmienky väzby podľa ESĽP nepredstavovali zlé zaobchádzanie podľa článku tri dohovoru. Tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a túto sťažnosť označil za nepodloženú, tvrdí Škulová.
Pripomenula, že sťažovateľ najprv neúspešne podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú, keďže najprv mal využiť možnosti, ktoré ponúka dozorná činnosť prokurátora, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti.
"ESĽP zamietol viaceré sťažnosti sťažovateľa vrátane podmienok v cele (svetlo, teplá voda, teplota, kvalita stravy), ako aj obmedzení telefonických kontaktov a návštev, pretože nevyčerpal dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy," priblížila Škulová.
Súd sa podľa hovorkyne zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít. Konštatoval, že veľkosť cely spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a že väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť. "Navyše, počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov nemal žiadne sťažnosti," podotkla Škulová.
Podmienky väzby podľa ESĽP nepredstavovali zlé zaobchádzanie podľa článku tri dohovoru. Tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a túto sťažnosť označil za nepodloženú, tvrdí Škulová.
Pripomenula, že sťažovateľ najprv neúspešne podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú, keďže najprv mal využiť možnosti, ktoré ponúka dozorná činnosť prokurátora, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti.