Sťažovateľ v prípade bol žalovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade Bosits verzus Slovenská republika o porušení článku šesť Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s využitím mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
Sťažovateľ v prípade bol žalovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. "V pozadí súdneho konania bola skutočnosť, že správny orgán na základe registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v roku 2000 opätovne zapísal do katastra nehnuteľností ako vlastníkov pozemkov predkov sťažovateľa, ktorým boli tieto pozemky skonfiškované na základe nariadenia vlády z roku 1945," priblížil rezort.
Štátny podnik Lesy SR, ktorý pozemky obhospodaroval takmer sedem desaťročí, podal proti sťažovateľovi žalobu a domáhal sa určenia, že vlastníkom pozemkov je štát. Súdy na dvoch stupňoch žalobu zamietli. V septembri 2015 však Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom právoplatné rozsudky nižších súdov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Sťažovateľ sa obrátil so sťažnosťou na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie na Ústavný súd SR, ktorý v marci 2017 rozhodol, že právo sťažovateľa porušené nebolo. "V sťažnosti podanej na ESĽP sa sťažovateľ odvolával na článok 6 dohovoru a tvrdil, že neexistovali okolnosti podstatného a presvedčivého charakteru, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od princípu nezrušiteľnosti právoplatne rozhodnutej veci," objasnilo ministerstvo.
ESĽP sa vo svojom rozsudku nestotožnil s argumentmi vlády, ktorá s odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu tvrdila, že zrušenie právoplatných rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v tomto prípade bolo nevyhnutné z dôvodu rešpektovania princípu právnej istoty. Poukázal na princípy vyslovené už v rozsudku DRAFT-OVA, a. s., verzus Slovenská republika. Usúdil, že záver Najvyššieho súdu o tom, že nižšie súdy nesprávne posúdili nadobudnutie účinkov konfiškácie, podľa neho nenasvedčuje tomu, že v konaní sa vyskytli chyby zásadného významu pre súdny systém, ktoré by v zmysle jeho judikatúry odôvodňovali zrušenie právoplatného rozsudku. "Tiež poukázal na to, že štát bol účastníkom konania a mohol v jeho priebehu predložiť všetky podstatné argumenty vrátane tých, ktoré neskôr využil generálny prokurátor," vysvetlilo MS SR. Mimoriadne dovolanie slúžilo za týchto okolností podľa ESĽP skôr ako ďalšie odvolanie.
ESĽP priznal sťažovateľovi tiež 3900 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 2000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Podľa právnej zástupkyne sťažovateľa Tünde Keszegh ide o prvé právne rozhodnutie na medzinárodnej úrovni, ktoré uznáva, že na základe Benešových dekrétov dochádza ku konfiškácii majetku aj dnes. "Okrem toho rozhodnutie poukazuje na to, že kompetencie generálneho prokurátora sú príliš široké, čo umožňuje politickú manipuláciu už právoplatne ukončených prípadov," dodáva.
Podotkla, že súd nezaujal stanovisko v otázke konfiškácie, pretože konanie v tejto veci na Slovensku sa stále uskutočňuje. "Rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2015 však nedáva prvostupňovému súdu inú možnosť, ako zhabať sťažovateľov majetok. A to len na základe maďarskej národnosti jeho otca, v 21. storočí, v Európskej únii, ako výsledok konania, o ktorom štrasburský súd už rozhodol, že porušuje právo na spravodlivé konanie," skonštatovala.
Sťažovateľ v prípade bol žalovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. "V pozadí súdneho konania bola skutočnosť, že správny orgán na základe registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v roku 2000 opätovne zapísal do katastra nehnuteľností ako vlastníkov pozemkov predkov sťažovateľa, ktorým boli tieto pozemky skonfiškované na základe nariadenia vlády z roku 1945," priblížil rezort.
Štátny podnik Lesy SR, ktorý pozemky obhospodaroval takmer sedem desaťročí, podal proti sťažovateľovi žalobu a domáhal sa určenia, že vlastníkom pozemkov je štát. Súdy na dvoch stupňoch žalobu zamietli. V septembri 2015 však Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom právoplatné rozsudky nižších súdov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Sťažovateľ sa obrátil so sťažnosťou na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie na Ústavný súd SR, ktorý v marci 2017 rozhodol, že právo sťažovateľa porušené nebolo. "V sťažnosti podanej na ESĽP sa sťažovateľ odvolával na článok 6 dohovoru a tvrdil, že neexistovali okolnosti podstatného a presvedčivého charakteru, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od princípu nezrušiteľnosti právoplatne rozhodnutej veci," objasnilo ministerstvo.
ESĽP sa vo svojom rozsudku nestotožnil s argumentmi vlády, ktorá s odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu tvrdila, že zrušenie právoplatných rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v tomto prípade bolo nevyhnutné z dôvodu rešpektovania princípu právnej istoty. Poukázal na princípy vyslovené už v rozsudku DRAFT-OVA, a. s., verzus Slovenská republika. Usúdil, že záver Najvyššieho súdu o tom, že nižšie súdy nesprávne posúdili nadobudnutie účinkov konfiškácie, podľa neho nenasvedčuje tomu, že v konaní sa vyskytli chyby zásadného významu pre súdny systém, ktoré by v zmysle jeho judikatúry odôvodňovali zrušenie právoplatného rozsudku. "Tiež poukázal na to, že štát bol účastníkom konania a mohol v jeho priebehu predložiť všetky podstatné argumenty vrátane tých, ktoré neskôr využil generálny prokurátor," vysvetlilo MS SR. Mimoriadne dovolanie slúžilo za týchto okolností podľa ESĽP skôr ako ďalšie odvolanie.
ESĽP priznal sťažovateľovi tiež 3900 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 2000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.
Podľa právnej zástupkyne sťažovateľa Tünde Keszegh ide o prvé právne rozhodnutie na medzinárodnej úrovni, ktoré uznáva, že na základe Benešových dekrétov dochádza ku konfiškácii majetku aj dnes. "Okrem toho rozhodnutie poukazuje na to, že kompetencie generálneho prokurátora sú príliš široké, čo umožňuje politickú manipuláciu už právoplatne ukončených prípadov," dodáva.
Podotkla, že súd nezaujal stanovisko v otázke konfiškácie, pretože konanie v tejto veci na Slovensku sa stále uskutočňuje. "Rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2015 však nedáva prvostupňovému súdu inú možnosť, ako zhabať sťažovateľov majetok. A to len na základe maďarskej národnosti jeho otca, v 21. storočí, v Európskej únii, ako výsledok konania, o ktorom štrasburský súd už rozhodol, že porušuje právo na spravodlivé konanie," skonštatovala.