Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako dodal líder eurokandidátky KSS a šéf strany ak by sme dnes mali slovenskú korunu, dosah na životnú úroveň ľudí by nebol taký markantný, ako je tomu dnes.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Politické špičky sa pri prijímaní eura uponáhľali, tvrdí líder eurokandidátky a predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) Jozef Hrdlička. Ako dodal, ak by sme dnes mali slovenskú korunu, dosah na životnú úroveň ľudí by nebol taký markantný, ako je tomu dnes. Rozhovor s Jozefom Hrdličkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu.
-Slovensko tento rok oslavuje 10. výročie vstupu do EÚ. Za tento čas nám EÚ priniesla viac pozitív alebo negatív?-
Ťažko to dávať na jednu váhu. Chcem zdôrazniť, že nebolo iného východiska pre Slovenskú republiku v tom priestore, v tých medzinárodných podmienkach, ktoré boli aj v tom roku 2003, 2004, keď sme sa stávali členským štátom. Určite sú mnohé pozitíva. Ľudia určite vnímajú veľmi pozitívne, že môžu bez cestovných pasov cestovať po Európe, čo je naozaj fantastické. Určite dnes vnímajú pozitívne aj to, že keď idú do krajín EÚ, nemusia meniť peniaze za inú menu. Toto sú určite pozitíva, ktoré občan vníma. No na strane druhej vnímame veľmi silne negatíva, ktoré tu sú. A to hlavne, že SR sa naozaj stala akousi treťou kolónou v rámci EÚ. Čiže naše postavenie určite nie je rovnoprávne v štruktúrach EÚ. A dokonca použijem aj také formulácie, že aj po stránke ekonomickej, teda otvorenie trhu, zavedenie eura, vytvorenie podmienok na voľný kolobeh kapitálu v podmienkach únie smerovalo k tomu, že prišlo k zotročeniu našich vlastných ľudí. Aj v tom sú tie tvrdé slová, keď hovoríme, že sme sa stali otrokmi vo svojej vlastnej krajine. Sme krajinou v rámci EÚ s najnižšími mzdami, s najnižšími dôchodkami. Aj v tomto prípade si myslíme, že euro a jeho prijatie v roku 2009 bolo predčasné.
-Čiže vy by ste v tom období navrhovali ponechať si slovenskú korunu a nevstupovať do eurozóny?-
Myslíme si, že v tom období roku 2009, keď sme prijímali euro, to bolo predčasné. Myslíme si, že v tomto prípade mala byť slovenská reprezentácia troška zdržanlivejšia a teda malo skôr dôjsť k akémusi vyrovnávaniu ekonomík v rámci EÚ. A určite potom aj to prijatie eura, keby Slovensko bolo na tom ekonomicky lepšie, by bolo znesiteľnejšie pre ľudí. Ja viem, že v makroekonomike, v makroekonomických ukazovateľoch sa vstup Slovenska do eurozóny a teda prijatie eura, hodnotí pozitívne. Ale obyčajní ľudia, pracujúci, nezamestnaní, dôchodcovia to nevnímajú tak. Pretože prijatím eura sa značne sťažili ich životné podmienky a myslím si, že mi dá väčšina za pravdu, keď povieme, že aj nárast cien tovarov a služieb v rámci Slovenska je neporovnateľne vyšší, ako to bolo v časoch, keď platila slovenská koruna.
-Keby Slovensko v roku 2009 neprijalo euro a stále by tu bola slovenská koruna, myslíte si, že by sme boli na tom lepšie?-
Samozrejme, všetko sa odvíja od ekonomiky, od ekonomiky danej krajiny. Ale myslím si, že by tie dopady neboli také markantné na životnú úroveň ľudí, ako sú v súčasnosti.
-Ak by sa kandidáti KSS dostali do Európskeho parlamentu, čo by bola prvá vec, ktorú by presadzovali?-
Treba najprv povedať, že Slovensko je malá krajina v EÚ a obrazne povedané, keby komunistická strana získala všetkých 13 poslancov za Slovensko, tak nedokáže zabezpečiť nejaké výrazné zmeny v štruktúrach únie. Preto sa usilujeme o dôveru aj našich spoluobčanov, hlavne preto, aby sme posilnili v Európskom parlamente tie politické prúdy a sily, s ktorými sa programovo stotožňujeme. Teda tie prúdy, ktoré vidia cestu pre EÚ v tom, že by to nemala byť únia kapitálu, ale mala by to byť únia rešpektujúca kultúrne, historické tradície jednotlivých národov. A hlavne únia, ktorá smeruje k zlepšeniu sociálnej situácie ľudí, ktorá smeruje k tomu, aby sa odstraňovala nezamestnanosť v rámci EÚ. To treba povedať, že dnes podľa najnovších najaktuálnejších čísiel, je až 28 miliónov ľudí v EÚ bez práce, to sú alarmujúce čísla.
-Čiže prvá oblasť, ktorej by ste sa venovali, by bola ekonomická a sociálna...-
Určite, všetko sa odvíja od ekonomiky. My stále hovoríme o tom, že je nevyhnutné, aby na Slovensku a tak isto aj v ostatných krajinách EÚ bol štátny sektor ekonomiky, povedzme nie že dominantný, ale aby ekonomika bola demokratizovaná. Teda, aby popri privátnom sektore, popri nadnárodných spoločnostiach, boli aj silné štátne podniky v jednotlivých krajinách. Vnímame, že ten štátny sektor ekonomiky, ktorý by mal byť konkurencieschopný v celej tej ekonomickej štruktúre, je jedinou zárukou na radikálne odstraňovanie nezamestnanosti a na riešenie sociálnych problémov ľudí.
-Ste za hlbšiu integráciu v rámci EÚ?-
Sme za pokračovanie rozširovania EÚ, aj za hlbšiu integráciu, ale takú, ktorá bude naozaj smerovať k zlepšovaniu sociálno-ekonomickej situácie občanov EÚ.
-Na vašej kandidátke máte či už vysokoškolského profesora, pracovníkov Slovenskej akadémie vied, ale aj niekoľko mladých ľudí. Aké ste mali kritériá pri zostavovaní kandidátky?-
Naša kandidátka je tak trochu aj reakciou na vývoj na politickej scéne Slovenska. Dnes sa Smer-SD ako vládna strana označuje za jedinú ľavicovú stranu. Dnes musíme povedať, že je tu druhé volebné obdobie, kedy vládne Robert Fico s krátkou prestávkou, teda vládnu sociálni demokrati, tzv. ľavičiari, a my musíme veľmi výrazne povedať, že ich politika je ďaleko vzdialená od ľavicovosti, od toho, čo robí politiku ľavicovou. Neplnia sľuby, ktoré občania podporili v posledných parlamentných voľbách. Tá naša kandidátka, keďže KSS je výrazne ľavicová strana, je reakciou práve na túto atmosféru v spoločnosti. Chceme na Slovensku začať budovať, kriesiť ľavicu. Čiže KSS sa otvorila aj širším ľavicovým tendenciám, prúdom v našej spoločnosti a preto sme aj kandidátku do EP otvorili ľuďom, ktorí nie sú členmi tejto strany, ale majú výrazné ľavicové politické zmýšľanie. Otvorili sme ju aj mladšej generácii. Našou kandidátkou sme chceli postaviť pred občana SR možnosť ľavicovej voľby.
-Ako odhadujete volebný výsledok?-
Ako sa hovorí, že do boja by žiadny vojak nemal ísť, ak by si myslel, že tú vojnu nevyhrá. Úprimne povedané, v poslednom období vnímame veľmi výrazne sklamanie našich spoluobčanov aj z politiky tejto vlády. Veľmi výrazne vnímame to, že čím ďalej, tým viac voličov pochybuje o ľavicovosti Smeru. Tak toto nám dáva trošku aj takú nádej, že tí klasickí stredoľaví, ľavicoví voliči už začínajú uvažovať, rozmýšľať. Takže veríme a budeme bojovať o to, aby sme toho europoslanca mali.
-Slovensko tento rok oslavuje 10. výročie vstupu do EÚ. Za tento čas nám EÚ priniesla viac pozitív alebo negatív?-
Ťažko to dávať na jednu váhu. Chcem zdôrazniť, že nebolo iného východiska pre Slovenskú republiku v tom priestore, v tých medzinárodných podmienkach, ktoré boli aj v tom roku 2003, 2004, keď sme sa stávali členským štátom. Určite sú mnohé pozitíva. Ľudia určite vnímajú veľmi pozitívne, že môžu bez cestovných pasov cestovať po Európe, čo je naozaj fantastické. Určite dnes vnímajú pozitívne aj to, že keď idú do krajín EÚ, nemusia meniť peniaze za inú menu. Toto sú určite pozitíva, ktoré občan vníma. No na strane druhej vnímame veľmi silne negatíva, ktoré tu sú. A to hlavne, že SR sa naozaj stala akousi treťou kolónou v rámci EÚ. Čiže naše postavenie určite nie je rovnoprávne v štruktúrach EÚ. A dokonca použijem aj také formulácie, že aj po stránke ekonomickej, teda otvorenie trhu, zavedenie eura, vytvorenie podmienok na voľný kolobeh kapitálu v podmienkach únie smerovalo k tomu, že prišlo k zotročeniu našich vlastných ľudí. Aj v tom sú tie tvrdé slová, keď hovoríme, že sme sa stali otrokmi vo svojej vlastnej krajine. Sme krajinou v rámci EÚ s najnižšími mzdami, s najnižšími dôchodkami. Aj v tomto prípade si myslíme, že euro a jeho prijatie v roku 2009 bolo predčasné.
-Čiže vy by ste v tom období navrhovali ponechať si slovenskú korunu a nevstupovať do eurozóny?-
Myslíme si, že v tom období roku 2009, keď sme prijímali euro, to bolo predčasné. Myslíme si, že v tomto prípade mala byť slovenská reprezentácia troška zdržanlivejšia a teda malo skôr dôjsť k akémusi vyrovnávaniu ekonomík v rámci EÚ. A určite potom aj to prijatie eura, keby Slovensko bolo na tom ekonomicky lepšie, by bolo znesiteľnejšie pre ľudí. Ja viem, že v makroekonomike, v makroekonomických ukazovateľoch sa vstup Slovenska do eurozóny a teda prijatie eura, hodnotí pozitívne. Ale obyčajní ľudia, pracujúci, nezamestnaní, dôchodcovia to nevnímajú tak. Pretože prijatím eura sa značne sťažili ich životné podmienky a myslím si, že mi dá väčšina za pravdu, keď povieme, že aj nárast cien tovarov a služieb v rámci Slovenska je neporovnateľne vyšší, ako to bolo v časoch, keď platila slovenská koruna.
-Keby Slovensko v roku 2009 neprijalo euro a stále by tu bola slovenská koruna, myslíte si, že by sme boli na tom lepšie?-
Samozrejme, všetko sa odvíja od ekonomiky, od ekonomiky danej krajiny. Ale myslím si, že by tie dopady neboli také markantné na životnú úroveň ľudí, ako sú v súčasnosti.
-Ak by sa kandidáti KSS dostali do Európskeho parlamentu, čo by bola prvá vec, ktorú by presadzovali?-
Treba najprv povedať, že Slovensko je malá krajina v EÚ a obrazne povedané, keby komunistická strana získala všetkých 13 poslancov za Slovensko, tak nedokáže zabezpečiť nejaké výrazné zmeny v štruktúrach únie. Preto sa usilujeme o dôveru aj našich spoluobčanov, hlavne preto, aby sme posilnili v Európskom parlamente tie politické prúdy a sily, s ktorými sa programovo stotožňujeme. Teda tie prúdy, ktoré vidia cestu pre EÚ v tom, že by to nemala byť únia kapitálu, ale mala by to byť únia rešpektujúca kultúrne, historické tradície jednotlivých národov. A hlavne únia, ktorá smeruje k zlepšeniu sociálnej situácie ľudí, ktorá smeruje k tomu, aby sa odstraňovala nezamestnanosť v rámci EÚ. To treba povedať, že dnes podľa najnovších najaktuálnejších čísiel, je až 28 miliónov ľudí v EÚ bez práce, to sú alarmujúce čísla.
-Čiže prvá oblasť, ktorej by ste sa venovali, by bola ekonomická a sociálna...-
Určite, všetko sa odvíja od ekonomiky. My stále hovoríme o tom, že je nevyhnutné, aby na Slovensku a tak isto aj v ostatných krajinách EÚ bol štátny sektor ekonomiky, povedzme nie že dominantný, ale aby ekonomika bola demokratizovaná. Teda, aby popri privátnom sektore, popri nadnárodných spoločnostiach, boli aj silné štátne podniky v jednotlivých krajinách. Vnímame, že ten štátny sektor ekonomiky, ktorý by mal byť konkurencieschopný v celej tej ekonomickej štruktúre, je jedinou zárukou na radikálne odstraňovanie nezamestnanosti a na riešenie sociálnych problémov ľudí.
-Ste za hlbšiu integráciu v rámci EÚ?-
Sme za pokračovanie rozširovania EÚ, aj za hlbšiu integráciu, ale takú, ktorá bude naozaj smerovať k zlepšovaniu sociálno-ekonomickej situácie občanov EÚ.
-Na vašej kandidátke máte či už vysokoškolského profesora, pracovníkov Slovenskej akadémie vied, ale aj niekoľko mladých ľudí. Aké ste mali kritériá pri zostavovaní kandidátky?-
Naša kandidátka je tak trochu aj reakciou na vývoj na politickej scéne Slovenska. Dnes sa Smer-SD ako vládna strana označuje za jedinú ľavicovú stranu. Dnes musíme povedať, že je tu druhé volebné obdobie, kedy vládne Robert Fico s krátkou prestávkou, teda vládnu sociálni demokrati, tzv. ľavičiari, a my musíme veľmi výrazne povedať, že ich politika je ďaleko vzdialená od ľavicovosti, od toho, čo robí politiku ľavicovou. Neplnia sľuby, ktoré občania podporili v posledných parlamentných voľbách. Tá naša kandidátka, keďže KSS je výrazne ľavicová strana, je reakciou práve na túto atmosféru v spoločnosti. Chceme na Slovensku začať budovať, kriesiť ľavicu. Čiže KSS sa otvorila aj širším ľavicovým tendenciám, prúdom v našej spoločnosti a preto sme aj kandidátku do EP otvorili ľuďom, ktorí nie sú členmi tejto strany, ale majú výrazné ľavicové politické zmýšľanie. Otvorili sme ju aj mladšej generácii. Našou kandidátkou sme chceli postaviť pred občana SR možnosť ľavicovej voľby.
-Ako odhadujete volebný výsledok?-
Ako sa hovorí, že do boja by žiadny vojak nemal ísť, ak by si myslel, že tú vojnu nevyhrá. Úprimne povedané, v poslednom období vnímame veľmi výrazne sklamanie našich spoluobčanov aj z politiky tejto vlády. Veľmi výrazne vnímame to, že čím ďalej, tým viac voličov pochybuje o ľavicovosti Smeru. Tak toto nám dáva trošku aj takú nádej, že tí klasickí stredoľaví, ľavicoví voliči už začínajú uvažovať, rozmýšľať. Takže veríme a budeme bojovať o to, aby sme toho europoslanca mali.
