Bratislava 25. mája (TASR) - Udalosti, ktoré zasiahli do osobného života i vývoj na politickej scéne, pomohli k tomu, aby sa cítil oveľa slobodnejší. Premiér Robert Fico to o sebe priznal v prvom povolebnom rozhovore, ktorý exkluzívne poskytol TASR. Vyjadroval sa v ňom nielen k svojim osobným ambíciám v úlohe trojnásobného premiéra krajiny, ale aj k aktuálnym otázkam priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ, pomoci národnému poľnohospodárstvu či očakávaniam, ktoré má v súvislosti s prácou ministrov zdravotníctva a školstva. Otvorene hovoril aj o tom, ako vníma tému nezamestnanosti na Slovensku a vysvetlil, prečo nevidí reálnu možnosť zmeniť súčasné administratívno-právne členenie krajiny.

Pán premiér, uplynul mesiac odvtedy, čo ste sa podrobili kardiochirurgickému zákroku. Ako sa cítite?
Cítim sa dobre. Ak sa mám vrátiť k tomu, čo sa dialo, v celej záležitosti, ktorá sa týkala mojich zdravotných problémov, boli poskytnuté verejnosti základné informácie, ktoré poskytnuté byť mali. Treba si však uvedomiť, že zdravie politika nie je nejaký verejný majetok. Pokiaľ by sa médiá úprimne zaujímali o moje zdravie, tak nepoviem ani pol slova, ale najmä bulvár má záujem len speňažiť zdravie verejného činiteľa... Ja ale nemám žiadny dôvod ísť do nejakých detailov. Verejnosť mala k dispozícii informáciu, že som hospitalizovaný, že som absolvoval kardiochirurgický zákrok... Každý asi musí raz v živote prejsť etapou "generálnej opravy". Môžem dodať len toľko, že som vymeškal iba dve vlády, čo nie je žiadna katastrofa, a každým dňom zvládam väčšiu pracovnú záťaž. Úplne naplno začnem 1. júna, pretože práve vtedy bude priamo v Bruseli stretnutie vlády Slovenskej republiky a Európskej komisie. To bude také naštartovanie už nášho predsedníctva v Rade Európskej únie.

Aj z vášho najbližšieho okolia ste ale museli určite počúvať rady, aby ste sa viac šetrili. Neuvažovali ste nad tým, že predsa len zvoľníte tempo?
Predovšetkým musím povedať, že sa o mojom zdravotnom stave napísalo mnoho klamstiev. Keď som bol na sneme ZMOS-u, citoval som jedného múdreho človeka, ktorý povedal, že lož môže zo zrnka pravdy upiecť celý chleba a niektoré naše médiá sú doslova a do písmena pekárne, pokiaľ ide o lži a klamstvá. Ja vykonávam svoju funkciu tak, aby nebolo nič zanedbané. Asi málokto mi uverí, že v súčasnosti už športujem viac ako pred hospitalizáciou. Chcem, aby som bol prvého júna pripravený ísť do ťažkého mesiaca. Čaká nás referendum v Británii o vystúpení z EÚ. Nechceme si ani predstaviť, čo by to znamenalo, ak by krajina na základe odporúčania svojich obyvateľov mala vystúpiť z únie, lebo sú niektoré krajiny, ktoré by zrejme naštartovali podobný proces. Nie je vyriešená otázka migrantov, očakávam, že v rámci júna bude veľa prípravných rozhovorov vlády SR s našimi partnermi, pretože sa ukazuje, že turecko-grécka cesta je síce zabezpečená, ale objavuje sa nová cesta cez Stredozemné more do Talianska. Budeme preto pozorne sledovať správy talianskych priateľov. Idem teda v tempe, že 1. júna chcem byť totálne fit.



Toto je prvý povolebný rozhovor, ktorý poskytujete. Pred voľbami sme sa mohli iba hypoteticky rozprávať o tom, či sa vám podarí znova zostavovať vládu. Napokon to tak je, ste trojnásobný premiér, čo ani na európskej politickej scéne nie je úplne bežný jav. Čo to pre vás znamená?
V prvom rade chcem povedať, že ak dám do kombinácie tie osobné udalosti s politickou situáciou, mám mimoriadne rozviazané ruky, ja sa cítim úplne slobodne teraz. A možno to bude cítiť aj v mojich vyjadreniach, mojich postojoch v najbližších mesiacoch, keď chcem o niektorých veciach hovoriť podstatne slobodnejšie, lebo sa cítim podstatne slobodnejšie. Smer-SD vyhral už štvrté parlamentné voľby za sebou a trikrát sme zostavili vládu, čo je v podmienkach proporcionálneho parlamentného systému, aký máme na Slovensku, veľmi komplikované, lebo tu máme veľa parlamentných strán. Som rád, že sa naplnila zásada, že vládu by mal zostavovať víťaz. Najmä v systéme viacerých politických subjektov. Mám takú jednoduchú ambíciu pred sebou, už sa nepotrebujem s niekým naťahovať, mám na mysli politický súboj alebo niečo podobné. Chcem všetky skúsenosti dať do profesionálneho politického výkonu a najmä tento profesionálny politický výkon, skúsenosti a okolnosti, ktoré sa stali, vložiť do kvalitného predsedníctva v Rade EÚ. Ja viem, že to ľudí veľmi netrápi, nejaké predsedníctvo, no predsa len je to možnosť, ako pozitívne zviditeľniť Slovensko na európskej i svetovej úrovni. Preto mi na tom veľmi záleží.

Po voľbách hrozilo, že v čase predsedníctva budeme mať úradnícku vládu. Vôbec nebolo isté, či budeme mať fungujúcu koalíciu. Napokon vznikla taká, s ktorou nikto nerátal. Vznikla pravo-ľavá koalícia, čo takým prekvapením nebolo, no zároveň je tam spojenie SNS a Most-Híd. Ako sa to celé podarilo dohodnúť, že sa tieto strany dokázali zhodnúť na spoločnom programovom vyhlásení vlády?
Využijem vašu otázku na to, aby som povedal, že ma mrzí, aká miera negativizmu sa objavuje v slovenských médiách a aká sa objavuje aj z úst slovenskej opozície. Ja si myslím, že je to dobré riešenie, čo sa stalo. Mrzí ma, že sa doslova zatajujú pozitívne správy, že sa, naopak, zviditeľňujú negatívne správy. Pracuje sa s tými najhoršími ľudskými vlastnosťami, ako je závisť a nenávisť. Ale ak sa aj na túto otázku pozrieme objektívne, tak zo strany štyroch politických subjektov, ktoré zostavili vládu, to bol husársky kúsok. Prvýkrát v histórii sú spolu strany, ktoré spolu neboli ani v opozícii, ani vo vláde. A zdá sa, že kvalita slovensko-maďarských vzťahov dosiahla takú úroveň, že umožňuje spoluprácu dvoch úplne odlišných politických subjektov vo vláde SR, čo je obrovský posun. Ďalej chcem povedať, že je to vláda, ktorá má pravdepodobnosť stability. Som rád, že sme pred zostavovaním vlády, pred prijímaním personálnych otázok venovali veľkú pozornosť programovým prienikom. Dohodli sme sa na prioritách, ktoré boli základom programového vyhlásenia ako takého. Samozrejme, vládnutie v tomto zoskupení nebude celkom jednoduché, je to široká koalícia zostavená zo štyroch strán, ale takto ľudia rozhodili karty.

Foto: TASR/Michal Svítok

Je aj programové vyhlásenie vlády (PVV) kompromisom, na ktorom sa dohodli členovia vládnej koalície? Ostatní koaliční partneri vyjadrili spokojnosť s tým, koľko ich programových priorít sa dostalo do PVV. Zároveň však opozícia začala kritizovať vašich koaličných partnerov, že vlastne dominantnou stranou ste vy a PVV je ľavicové. Aké je podľa vás?
Nechcem sa vracať k opozícii a odporúčam jej, aby sa spamätala a že sa musí naučiť jednu vec. Ak chce zostavovať vládu, musí vyhrať voľby. Ja to želám každej politickej strane. Kto má chuť sa zúčastniť ťažkého politického súboja, nech sa ho zúčastní demokratickými férovými prostriedkami, ale súčasne nech dosiahne také výsledky, že mu to umožní zostaviť vládu. To je demokratický spôsob zostavovania vlády. Preto nikto nemôže vyčítať, že táto vláda vznikla, pretože túto vládu zostavoval víťaz volieb, subjekt, ktorý je stredoľavo orientovaný. Je tak prirodzené, že sme chceli do PVV presadiť prvky, ktoré sú typické pre sociálnu demokraciu. Na druhej strane, sme ale venovali veľkú pozornosť menšinám, podnikateľskému prostrediu... Veď to bola strana SNS a najmä strana Sieť, ktoré nás žiadali, aby sme zaradili určité prvky, s čím sme my súhlasili. Je to veľký kompromis, ja som s PVV spokojný a ak ste sledovali diskusiu v NR SR, tak ťažko je spochybniť obsah programového vyhlásenia. Najpodstatnejšie ale je, že gro PVV predstavujú programové priority, na ktorých sme sa dohodli. Prosím, kontrolujte nás a hodnoťte nás podľa týchto programových priorít. Ak sa nám podarí naplniť to, čo bolo základom vzniku vládnej koalície, budem považovať túto koalíciu za veľmi úspešnú. Pretože tam je prienik veľmi dôležitých vecí, na ktorých sa dnes pracuje. Prijali sme odvážne rozhodnutia, napríklad v zdravotníctve, prijíma sa ďalší balík protikorupčných opatrení i ďalšie rozhodnutia, ktoré by si médiá mali všímať. Aj z tohto pohľadu opakujem, mrzí ma, že mnohé pozitívne správy boli zatĺkané, prekrúcané... V poslednom období Slovensko výrazne stúpalo v rebríčkoch boja proti korupcii, stúpali sme v iných oblastiach, napríklad v boji proti nezamestnanosti, ale myslím si, že tieto témy akoby dnes neboli rozhodujúce a niečo iné rozhoduje o úspešnosti politickej strany.



Od kreovania vlády a personálneho obsadenia najvyšších postov jednotlivých rezortov uplynul krátky čas. Nie je možné objektívne zhodnotiť činnosť ministrov, no určite je možné vysloviť názor na to, ako sa chopili svojich úloh. Čo by ste v tomto prípade povedali na adresu azda najsledovanejších rezortov – školstva a zdravotníctva?
Je ešte predčasné hodnotiť. Podľa správnosti mala vláda dostať 100 dní. A práve takto zložená vláda, vláda širšej vládnej koalície, mala mať právo na určité obdobie pokoja a naštartovanie rozhodnutí, ktoré sú obsahom PVV. My sme však nedostali ani minútu. No aby som sa vyjadril konkrétne k tým dvom rezortom, ktoré ste otvorili. V prípade učiteľov chcem pripomenúť, že sa veľa urobilo. Nikomu sa tak nezvyšovali platy v posledných štyroch rokoch ako učiteľom. Záväzky, ktoré sme prijali v PVV o každoročnom navyšovaní platov o 6 percent a celkovej sume, ktorá má ísť do školstva v objeme 2 mld. eur v rokoch 2016-2020, sú veci, ktoré sa budú ťažko atakovať. My to naplníme. Tie záväzky sú veľmi presné. Preto záleží od ministra Plavčana, do akej miery bude schopný viesť profesionálny sociálny dialóg. Viete, že sme sociálny dialóg považovali za každodennú metódu práce. Ja som sa stretával so stovkami ľudí a na tomto základe boli prijímané rozhodnutia.

Ale to sa dialo aj v školstve... Veď pán minister Draxler dosiahol dohodu s odborármi. Napriek tomu tam boli tie nepokoje.
No a teraz prichádza tá chvíľa, keď chcem povedať, že sa cítim slobodnejší. Veď to neboli štandardné voľby! My sme nebojovali s opozíciou. Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde SR. Nech sa na mňa nikto nehnevá, veď nie je možné, že vznikne nejaká iniciatíva, ktorá štrngá za zmenu, potom sa k nej prihlási veľvyslanec iného štátu a s hrdosťou povie, že podporovali túto iniciatívu. Takže tá atmosféra pred voľbami bola o niečom úplne inom a ja som v tom videl obrovské množstvo politiky. Veď sa len pozrite, kto za tými učiteľmi stál. Mne stačilo, keď som tam videl pána Demeša a všetko som pochopil. Nemusel som vôbec rozmýšľať, či to boli odborári alebo niekto iný. Dnes je situácia iná. Máme po voľbách, máme jasne nastavené ciele, ktoré chceme dosiahnuť, a preto som povedal, že sociálny dialóg je veľmi dôležitý zo strany ministra Plavčana, či bude schopný s nimi normálne komunikovať a baviť sa o tom, či sme schopní dať 6 percent, ako sme sľúbili, či budeme schopní naakumulovať tie dve miliardy eur, o ktorých sme hovorili v PVV.



...možno v tom bude menej politiky a viac pragmatizmu...
Myslím si. Bude to vyžadovať od ministra veľkú mieru trpezlivosti. A pokiaľ ide o zdravotníctvo... Pri zdravotníctve sa trochu usmievam. Pretože pred parlamentnými voľbami sa stala vyslovene politická téma aj zo zdravotníctva. Nebudem pripomínať mieru zodpovednosti, ktorú Smer v rokoch 2012 – 2016 vyvodil voči niektorým ľuďom. O takomto vyvodzovaní zodpovednosti sa v minulosti iným politickým subjektom ani nesnívalo. Všimnite si, všetci rozprávali o zdravotníctve, všetci kričali. A nech sa na mňa koaliční partneri nehnevajú, hovorím to s úsmevom a v dobrom, ale nemal som pocit, že by bola (po voľbách, pozn. TASR) nejaká bitka o zdravotníctvo.-

...nakoniec ostalo vám...
Povedal som to, ako som to cítil, so všetkým rešpektom k mojim koaličným partnerom. Keďže zodpovednosť za zdravotníctve ostala v Smere-SD, hoci táto téma bola predmetom predvolebného súboja, treba si tiež položiť otázku, či tam nebolo viac politiky ako toho podstatného. Padlo rozhodnutie, že nastavíme krízový menežment. Vítam rozhodnutie koaličných partnerov, že chcú byť súčasťou bloku, ktorý bude s ministrom pracovať. Že to nebude iba vec jedného politického subjektu, Smeru, ale že cítia zodpovednosť za to, že zdravotníctvo ostalo opäť na chrbte strany Smer-SD. Ja vnímam rozhodnutia ministra Druckera ako veľmi profesionálne. Možno ste si všimli, že je v tom veľmi málo politiky. Dostal voľné ruky. Pri základných personálnych nomináciách, či už ide o Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, štátnych tajomníkov na ministerstve a ďalšie inštitúcie. Ja napríklad nemám rád nálepkovanie, a pána Haška, pokiaľ ide o Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, považujem za veľmi slušného chlapa. Keď som videl životopis nového šéfa VšZP, je to absolútny profesionál, ktorý nie je napojený na žiadne ekonomické alebo lobistické štruktúry, ktoré by mohli ovplyvňovať chod slovenského zdravotníctva. Chcem navštíviť pána Druckera, chcem, aby po tomto prvom období išiel hlbšie a predstavil mi ďalšie veci. Povedal mi, čo ide robiť, má moju plnú podporu. A vidíte, ako sa všetko utíšilo. Dnes má minister zdravotníctva v podstate kľud na svoju prácu. Zrazu nevidíme pobehovať nejakých ľudí a robiť to, čo robili pred parlamentnými voľbami. Pred voľbami v tom bolo naozaj strašne veľa politiky. Drucker má plnú podporu a myslím si, že bolo správne rozhodnutie pustiť do tejto oblasti nepolitického profesionálneho kandidáta.

Teraz trochu aj na tému samospráv. Podpredseda parlamentu Martin Glváč sa vyjadril, že voľby predsedov VÚC by mali byť jednokolové. A predsedovia VÚC by mali vo svojich funkciách pôsobiť 5-ročné obdobie. Má toto aj vašu podporu?
O tomto sa hovorí už veľmi dlho. Či je dobrá dvojkolová voľba, či osem vyšších územných celkov má svoje opodstatnenie, či ho majú vôbec vyššie územné celky ako také, pretože samospráva miest a obcí je veľmi silná. Toto je vyšší stupeň samosprávy, regionálny. To je taký zapletenec, je v tom toľko rôznych záujmov... Veľmi ťažko sa menia rozhodnutia, ktoré nielenže ťažko vznikali, ale postupne sa už aj etablovali do života spoločnosti. Áno, stále platí, že môže byť oprávnená otázka, či je osem územných celkov veľa. Ja si myslím, že to je veľa, že by stačilo menej. Ale nevidím absolútne priestor na dohodu. Je úplne zbytočné teraz otvárať tému, či máme mať tri územné celky, alebo má ich byť dvanásť, aj keď podľa mňa by ich malo byť menej ako osem. Ale na tomto nevznikne žiadna dohoda. Už dávnejšie som hovoril, že nemôžeme prijímať takéto rozhodnutia iba obyčajnou väčšinou. Spomeňte si, ako sa robila reforma dôchodkového systému a zavádzal sa druhý pilier. Vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu len svojou vlastnou väčšinou, myslím, že to bolo dokonca iba o jeden hlas, presadila zriadenie druhého piliera. Hoci my sme kričali, že s tým, ako silná opozícia, nesúhlasíme. Výsledkom je, že sme do druhého piliera vstupovali legitímne, lebo sme jeho nastavenie považovali za nesprávne. Takéto rozhodnutia, ako je počet vyšších územných celkov, spôsob voľby, by mali byť výsledkom širšej dohody. Nemal by to byť iba výsledok toho, že teraz je tu aktuálna väčšina, ktorá má 81 poslancov.



Ak chcete spraviť takúto zmenu, prečo nie je súčasťou Programového vyhlásenia vlády?
Platí veľmi jednoduchá zásada, na ktorej budem trvať. Sme zaviazaní tým, čo je napísané v Programovom vyhlásení vlády. To sa musí udiať. A tieto veci sú v Programovom vyhlásení vlády napísané dostatočne detailne, aby potom nedošlo k rozdielnym interpretáciám toho, čo je alebo čo nie je napísané. To, čo nie je napísané v Programovom vyhlásení vlády, môže byť potom predmetom diskusie, alebo prijímania rozhodnutí len vtedy, keď dôjde k zhode štyroch politických subjektov. Ak teda niektorý politický subjekt povie, že ja si neželám túto diskusiu, povieme, že to rešpektujeme, lebo to nie je v Programovom vyhlásení vlády. Ale každý má právo nastoľovať témy. Môže sa stať, že mimo rámca Programového vyhlásenia vlády príde niektorý koaličný partner a povie, že by sme sa o tomto mohli porozprávať. My povieme áno, ak sa dohodneme, môžeme prijať rozhodnutie. Ale ak povieme, že nie, toto je téma, do ktorej ísť nechceme, určite nás budú rešpektovať rovnako, ako my by sme rešpektovali ich. A k formátu volieb do VÚC... Je to dlhodobá otázka, či je dvojkolová voľba správna. Predpokladám, že o tom bude nejaká diskusia, ale nevidel by som to tak, že teraz sa ideme baviť o tomto. Máme vlastné priority, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády. Tie treba naplniť. A potom sa môžeme baviť o iných veciach. Ale diskusia je to legitímna.

V kontexte toho, čo hovoríte, má napríklad Bratislava šancu stať sa vyšším územným celkom, ako sa to usiluje dosiahnuť súčasný primátor hlavného mesta?
Poviem iba svoj osobný názor, pre Slovensko by bolo ideálne, keby tu boli tri kraje, východ, stred a západ a Bratislava by mala samostatný status hlavného mesta. Teda bola by tu iba samospráva na úrovni mesta, bol by tu magistrát, bol by tu primátor hlavného mesta Bratislava, boli by tu starostovia mestských častí. Ale to je stav, ktorý dnes nevieme dosiahnuť. Myslím si, že Slovensko má osem krajov a na týchto osem krajov je na dlhú dobu odsúdené. Veľmi ťažko sa bude hľadať zhoda, nechcem sa nikoho dotýkať, ale o čom sa budete baviť s pánom Matovičom, o čom sa chcete baviť s pánom Sulíkom, veď tam nie je žiadna vecná diskusia. Jednoducho, dohodnúť teraz tieto veci s opozíciou je nemožné. Máme tam novú politickú stranu pána Kollára. Netuším, čo chce a čo vlastne bude robiť. Vznikla tak krátko pred voľbami, že neviem, čo to vlastne v reálnom živote je. A potom tam máme pána Kotlebu, ktorý je sám županom v Banskej Bystrici, vôbec neviem, aké sú jeho názory na tieto veci. Osem krajov, sme odsúdení na toto rozhodnutie, ktoré bolo v minulosti prijaté. Môžeme robiť nejaké kozmetické úpravy typu jedno kolo, dve kolá a podobne. A môžeme mať nejaké ideálne predstavy o samospráve. Ale podľa mňa s tým nepohneme.

Kým sa dostaneme k ďalšiemu tematickému bloku, ktorým je predsedníctvo v rade EÚ, by sme radi položili ešte otázku k pôdohospodárstvu. Je to rezort, ktorý pred voľbami nepôsobil ako horúci, ale môže sa ním stať. Jarné mrazy ťažko poškodili úrodu ovocia a problém majú aj výrobcovia mlieka kvôli nízkym cenám. A hrozí že potravinová sebestačnosť Slovenska sa neposunie, ale ešte viac klesne, najmä ak sa začnú rušiť chovy dojníc. Bude k týmto problémom pristupovať komplexne vláda, alebo to zostane na ministerstve, aby si s tým poradilo?
Nie, ministerstvo na to nemá zdroje, preto sme už vo vláde na túto tému mali diskusiu. Očakávam, že minister financií spoločne s ministerkou pôdohospodárstva prídu s návrhmi, čo urobiť. Ale v tomto zastávam jednoznačne názor, že radšej dať na mlieko ako na zbrane. Myslím, že som v tomto okamihu jasný a presný, pretože pokiaľ ide o rozpočet armády, budeme tlačení do rôznych rozhodnutí. Uvedomme si, že poľnohospodárstvo, to nie je iba otázka toho, že sa vyrábajú nejaké potraviny, to je otázka zamestnanosti na vidieku, krajinotvorby, je to otázka tradícií, ktoré tu máme. Veľmi ľahko sa vytlčie stádo dojníc, ale znovu ho založiť, to je otázka niekoľkoročných periód. Musíme o tom hovoriť. Naďalej je vo vzduchu otázka veľkej investície pri Nitre, kde sme podpisovali memorandum o spolupráci, kde by veľká časť mlieka mohla byť použitá v podobe sušených výrobkov, ktoré by potom boli vyvážané na svetové trhy. Musíme poľnohospodárom pomôcť, jednoducho musíme. Viem, že to vyvoláva vrásky na čele ministra financií, ktorý už má tabuľky porobené, ale to tak jednoducho vždy býva, keď sa môže niečo pokaziť, tak sa pokazí. Ako povedal Murphy. Ak je tu takáto potreba, treba sa s tým vyrovnať. A zároveň priznať, že ide o mlieko a to je veľmi špecifická kategória. Treba pozorne počúvať aj o škodách, ktoré boli spôsobené mrazmi. Tam, kde to je nevyhnutné, sa pomôže, ale počasie je fenomén, s ktorým musíme rátať a to nie je iba otázka poľnohospodárstva, ale aj iných odvetví nášho hospodárstva. Minimálne za mlieko môžem povedať, že tam slovenským poľnohospodárom rozumiem a treba im pomôcť. Predsa nie je možné, aby bola fľaša minerálky drahšia ako liter mlieka.



Uvažujete nad koordináciou postupu aj na úrovni EÚ?
Pani ministerka na európskej úrovni robí, čo môže, v tomto ju treba oceniť. Ale ja sa domnievam, že v Európe toho veľa nevybavíme. Toto bude skôr národné rozhodnutie. Znovu pripomínam, je tu moja podpora a budem hovoriť s ministrom financií. Musíme nájsť nejaké zdroje, pokiaľ ide o mlieko. Teraz nehovorím o iných oblastiach.

Foto: TASR/Michal Svítok

Dotknime sa aj témy nezamestnanosti. Slovensko sa dostáva do zvláštnej situácie, keď sa podarilo znížiť nezamestnanosť pod desať percent. Ako už ste avizovali, oveľa nižšie sa to ani nedá vzhľadom na špecifiká štruktúry tejto nezamestnanosti. Na druhej strane, pri dnešnom stave začínajú v niektorých segmentoch chýbať pracovné sily. Čo sa v tejto oblasti dá za štyri roky vlády dosiahnuť?
Predovšetkým ma mrzí, a to je také špecifikum európskej politiky v poslednom období, že ukazovatele, ako je nezamestnanosť, hospodársky rast, deficit, verejný dlh, už v parlamentných voľbách vôbec nie sú rozhodujúce. Dnes voľby a rozhodovanie sa voličov je úplne o niečom inom. Mám pocit, že vlastne ani nikoho nezaujíma, že je nezamestnanosť pod desiatimi percentami. Ako keby to každý bral tak, že to tak má byť. Ak ste si všimli, ani to nebola nejaká téma, aj keď sme sa o to snažili. Koho to trápilo a zaujímalo, že nezamestnanosť začala prudko klesať, že sme vytvárali nové a nové pracovné miesta? A to sa týka aj iných ukazovateľov. Povedzme si veľmi otvorene, že na Slovensku máme stále ľudí, ktorí nechcú robiť. Nezamestnanosť je pomerne významne ovplyvňovaná štruktúrou nezamestnaných, kde máme rómskych spoluobčanov, ďalej je to skupina ľudí, ktorá nechce pracovať preto, lebo sa bojí drobných exekúcií a potom je tu skupina ľudí, ktorá zneužíva sociálny systém. Ostáva na sociálnych dávkach a pritom pracuje načierno..

... -alebo nechce pracovať vôbec...
Áno, alebo nechce pracovať vôbec. Zhodou okolností, ja som teraz pred pár dňami išiel okolo jednej stavby, kde pracovali Rómovia niekde od Poltára alebo z tých končín. A tí mi sami povedali, že kto chce pracovať, ten si robotu nájde. Niet pre mňa lepší dôkaz, ako to, že keď môže Róm od Poltára prísť a nájsť si robotu, a bol pri tom veľmi spokojný, že si dobre zarobí a že si môže aj vyberať z ponúk práce... Tak ja už tak skepticky pozerám na to, keď niekto začne hovoriť o nezamestnanosti. Samozrejme, očakávania sú rôzne. Ak niekto čaká, že hneď dostane 1500 eur, tak ostane sklamaný, ale naša ekonomika tak ďaleko nie je, aby sme si toto mohli dovoliť. Je pravda, že sa dostávame do stavu, že nám v určitých odvetviach chýba pracovná sila, ale ešte by som v žiadnom prípade neotváral tému, ktorá je mimoriadne citlivá pre každú krajinu, a to je otvorenie pracovného trhu. V tomto chcem mimoriadne oceniť a podporiť prácu ministra Jána Richtera, ktorý hľadá všetky možnosti, ako ešte rekvalifikovať to, čo doma máme. Jednoducho, musíme dostať tých ľudí na pracovný trh. Najhoršie, keď si človek zvykne, že ráno vstane a má fajront... Takýchto ľudí ešte dnes máme. To jednoducho musí skončiť. Preto vítam aj rozhodnutie koalície, že ideme ešte viac sprísniť podmienky, pokiaľ ide o zneužívanie sociálneho systému. Nám sa veľmi osvedčilo, keď sme v roku 2012-2016 prijali zákon, na základe ktorého musí ten, kto je na sociálnych dávkach, odpracovať určitý počet hodín v prospech samosprávy. Mestá a obce výborne spolupracujú, ale musíme ísť ďalej, lebo je evidentné, že ten systém je zneužívaný. Takže ja dnes nevnímam, že by téma nezamestnanosti mala byť dominantnou a rozhodujúcou. Kto si chce nájsť prácu, ten si ju nájde. Opakujem, chápem ľudí, že chcú mať vyššie zárobky, možno, že niekto nejde do roboty, lebo si myslí, že za 600 eur sa mu to neoplatí... Rešpektujem, že je tu veľa ľudí, ktorí pracujú aj za mzdu na úrovni tej minimálnej, že je tu skupina ľudí, ktorí dostávajú oficiálne minimálnu mzdu a popritom dostávajú peniaze načierno. To sú defekty, na ktoré musíme reagovať.

Poďme k udalosti roka, 1. júla začína naše predsedníctvo v Európskej únii, historicky prvé. Čo si od neho Slovenská republika sľubuje, aké sú naše priority?
My sme veľmi prezieravo povedali, že budeme schvaľovať náš program až - ak sa dobre pamätám - 30. júna. Pretože nemá význam v týchto turbulentných časoch čokoľvek prijímať dopredu. Tu platí - človek mieni, Pán boh mení. Môžete si nastaviť čo chcete, ale... My nevieme, čo sa bude diať na tej stredoeurópskej ceste z Líbye, z Egypta smerom do Talianska. Začínajú nám znovu oživovať rôzne teroristické aktivity. Ďalej tu bude možný brexit. To by bol iný cirkus. Takže vy si môžete namaľovať, čo len chcete do priorít, že čo všetko by ste chceli, aby tam bolo a potom príde nejaká vonkajšia udalosť. Prakticky všetky predsedníctva, ktoré som sledoval v poslednom čase, teda krajiny, ktoré boli predsedníckymi krajinami, boli veľmi ovplyvnené vonkajšími udalosťami a len veľmi ťažko sa krajinám podarilo niečo do toho dostať. Za Slovensko chcem povedať, že my chceme byť krajina, ktorá bude viesť normálny dialóg. Dnes tá Európa je zvláštna, zvláštna je v tom, že veľmi dynamicky nastupujú postkomunistické krajiny. My sme, a možno sa budú na mňa hnevať kolegovia zo západných krajín, životaschopnejší, sme schopnejší lepšie reagovať na krízové situácie. Mám pocit, že si zachovávame trošku viac toho zdravého, sedliackeho rozumu. Nie je to len otázka migračnej krízy. Záujmom vlády SR by malo byť, aby sme dali všetko dohromady. Tie bohaté tradície právneho štátu vo vyspelých demokraciách s tými neopakovateľnými skúsenosťami transformácie, ktorými prešlo Slovensko, Poľsko, Maďarsko a ďalšie krajiny, lebo čo sa u nás dialo za 25 rokov, sa inde odohrávalo aj 100 rokov. Dať to dohromady, hlavne keď príde nejaká silná téma. Aby to nebolo tak, že vy buďte ticho, že vy ste malí, vy do toho nemáte čo povedať, alebo naopak, vy veľkí si len svoje presadzujete a nehladíte na záujmy nás malých. Veľmi ťažko sa presadzuje myšlienka, že všetci sú si rovní. To nikdy tak nie je a nikdy tak nebude. Chceme do toho dať ten náš zdravý rozum, neopakovateľné transformačné skúsenosti, ktoré máme a aj také postoje, ktoré vyvolávali rôzne pochybnosti. Veď predsa nemôžeme byť ticho. A možno o tomto začína byť tá podstata tej politiky. Zdá sa, že podstata politiky nie je o tom, či bude nezamestnanosť 6 %, alebo 7 %, alebo či verejný dlh bude 50 % alebo 40 %. Zdá sa, že toto vôbec nebude dominovať. Všimnite si, čo teraz dominuje. Španieli vyriešili nezamestnanosť? Taliani, Gréci, vyriešili nezamestnanosť? Myslím si, že sa dostáva do popredia otázka suverénnych názorov, či tá vláda je schopná povedať suverénny názor. Napríklad suverénny názor, podľa mňa, je povedať, že, preboha, proti komu tu ideme zbrojiť? Čo to tu my rozprávame o nejakých východných krídlach, akože kto nás tu ohrozuje? Ja to považuje za suverénny názor, hoci rešpektujem, že sme členským štátom NATO, že si musíme plniť povinnosti, ale prečo nemáme mať právo povedať svoj vlastný suverénny názor? Čiže o tomto bude to naše predsedníctvo, dať priestor suverénnym názorom. A zdá sa, že ten, kto bude schopný originálne, suverénne vystupovať, rešpektujúc pravidlá hry a to, že sme v štruktúre Európskej únie, tak ten môže byť úspešný. Spoliehať sa na klasické témy, ktoré sú stále pre niekoho zaujímavé, nezamestnanosť, sociálne veci... To je málo. Musíme na nich pracovať, preto som zdôrazňoval, že silný ľavicový prvok musí ostať na politickej scéne, ale taká suverenita v postojoch vyjadrovania vlastných názorov, možno aj tvrdšie rozhodnutie v niektorých okamihoch, budú veľmi dôležité pre voličov. Inak budeme sledovať to, čo sa deje v Rakúsku. Ak toto niekomu nestačí v súvislosti s migračnou krízou ako dobrý príklad, ak niekomu nestačí to, čo sa deje v Nemecku s podporou politických subjektov a to, ako sme sa my postavili k migračnej kríze... Možno, že keby sme sa my nepostavili k migračnej kríze tak, ako sme sa postavili, tak by to bolo všetko inak, boli by percentá rozdelené úplne inak.

Foto: TASR/AP

Bude Slovensko pokračovať v odmietaní akýchkoľvek kvót?
Bavíme sa o 120.000 až 160.000 ľuďoch, ktorí mali byť prerozdelení na základe kvót. Ja mám rád minimálne priamosť, korektnosť a čestnosť. My sme od začiatku povedali, že kvóty sú nezmysel, že ich nebudeme realizovať, celý čas tento postoj zastávame a podali sme proti kvótam aj žalobu. Keby som videl tie ostatné krajiny, ktoré tak veľmi za tie kvóty tak bojujú, že napĺňajú kvóty, tak by tá naša pozícia nebola taká silná. Ale my aspoň hovoríme, že nie a držíme sa svojich postojov. A niekto nás kritizuje, že sme si dovolili povedať nie, ale keď sa pozriete na to, koľko ľudí premiestnili na základe kvót, tak tam vidíte dve veľké nuly. Náš postoj je legitímny, budeme v ňom pokračovať. Zasa, ak teraz niečo poviem, možno to bude vyzerať čudne, ale prepáčte... Islam nemá priestor na Slovensku. Veď snáď sme krajina, ktorá nejako vznikla. Nerobme zo seba úplných idiotov. Ak mi tu chce niekto povedať, že Slovensko chce byť multikulturálne, že si tu každý bude robiť, čo chce, že sa tu budú meniť tradície a že sa Slovensko zmení, tak ide proti podstate tejto krajiny. Myslím si, že je povinnosťou politikov hovoriť o týchto veciach veľmi jasne a otvorene. Povedal som, že nechcem, aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita a hovorím to znova. Ja nechcem, aby tu bolo niekoľko desiatok tisícov moslimov, ktorí si postupne začnú presadzovať svoje veci. Ja som o tom hovoril niekoľkokrát s maltským premiérom, ktorý mi povedal, že problémom nie je to, že prichádzajú, ale že menia charakter krajiny. A my nechceme zmeniť tradície krajiny, ktorá je postavená na cyrilo-metodských tradíciách. Na niečom, čo je tu celé stáročia. Preto buďme ú primní a povedzme si, že to takto nemôže ísť. Ja sa v tomto cítim veľmi slobodný, taká suverénnosť a národná hrdosť musí byť súčasťou tejto vládnej koalície. Hoci to nebude vždy jednoduché, ale ja musím oceniť postoj koaličných partnerov, tá vláda funguje, fungujú dohody, to je veľmi dôležité. Ja som navyknutý, že keď podám ruku, tak platí a toto zatiaľ platí aj od mojich kolegov, čo je dobré pre fungovanie tejto vládnej koalície. A ja si myslím, že pokiaľ sa nestane niečo vonku, nejaký významný extrémny faktor, ktorý by rozhýbal politické systémy, táto vládna koalícia má bez problémov šancu vydržať celé štyri roky.



Bude predsedníctvo príležitosťou predstaviť šikovných ľudí zo Slovenska? Narážame aj na vaše slová na sneme ZMOS-u, kde ste povedali, že máte záujem predstaviť a viac propagovať šikovných ľudí, ktorí majú za sebou výsledky.
Predsedníctvo je v prípade predsedu vlády skôr taká formálna vec, pretože Európska rada má svojho vlastného šéfa Donalda Tuska. Viac úloh budú mať ministri, ktorí si riadia svoje vlastné rady, tam bude veľký priestor na to, aby sa ľudia ukázali. Ak sa nastolí vážna téma a bude treba niekoho prizvať, tam bude možnosť, aby sa naši ľudia európsky presadili. To, čo som povedal za ZMOS-e, je taký širší pohľad na Slovensko a opäť sa vraciam k médiám. Je to hrozné, čo tie médiá vyrábajú. Hovorím predovšetkým o bulvári, hoci musím povedať, že sú tu aj niektoré opozičné médiá. Je to neakceptovateľné, tá miera nepravdy a klamstiev. Chcel by som, aby sme dali priestor aj pozitívnym správam. Koľko skvelých ľudí je na Slovensku. V každej dedine nájdete niekoho výnimočného. Všade sú skvelí ľudia. A akú šancu títo ľudia, prosím vás, majú? Keď samý vagabund, prostitútka, toto sú dnes naše celebrity, prosím pekne. Je to niekedy na zaplakanie. Takže dajme priestor tým našim ľuďom, možno začneme tým predsedníctvom. Máme dobrých diplomatov, ak je priestor pre šikovných ľudí, tak to urobme. Ale celkovo by som chcel, aby sme vyťahovali tých ľudí z regiónov a ukazovali sme Slovensko skutočne v pozitívnom svetle.



Využijeme vašu prítomnosť a opýtame sa na vaše osobné stanovisko k tomu, čo povedal predseda SaS Richard Sulík. Naznačil, že po predsedníctve v Rade EÚ by ste mali skončiť v politike.
Toto je problém, ktorý raz bude potrebné vyriešiť. Predsa nie je možné, si čokoľvek vymyslieť a vy sa toho chytíte a budete z toho robiť tému. Ja by som mohol povedať, že podľa zdrojov z vnútra SaS, ktoré nechcem menovať, je tam príliš veľa koksu. Môžem to povedať. A teraz budú médiá utekať za pánom Sulíkom a všetky médiá budú rozoberať, či tam ten koks je alebo nie... Čo je to za nezmysel? Veď predsa je tu legitímne zložená vláda, je postavená na štyri roky, prečo by som ja išiel do pozície, že by som ohrozoval túto vládu? V prípade môjho odchodu, lebo to treba možno pripomenúť aj pánovi Sulíkovi, padá celá vláda. Akonáhle predseda vlády podá demisiu, padá vláda, musí sa postaviť nová, ktorá musí vypracovať PVV a s tým musí získať dôveru v parlamente. Mrzí ma, že tu niekto povie hocakú hlúposť, odvolávajúc sa na zdroje, ktoré vraj nemôže menovať, lebo také zdroje ani neexistujú a médiá sa tým zaoberajú ako hotovou vecou.



Teda to jasne popierate a zároveň apelujete na členov opozičných strán, aby serióznejšie pristupovali k tomu, čo hovoria.
Presne tak. Ja samozrejme chápem, že sú nervózni... Veď ste videli, čo robili prvé tri dni po voľbách. My sme normálne komunikovali, ako sa má v danom okamihu, a oni... Strieľalo šampanské, boli dorezané ruky, už bola vláda zostavená a potom boli veľmi prekvapení, že nemajú nič v rukách. Nuž, možno aj trochu vyspelosti treba v tejto oblasti, a preto by som bol rád, keby sme takéto nezmysly, že by som mal po predsedníctve skončiť... Prečo by som mal skončiť? Veď sme zostavili vládu, vyhrali sme voľby, krajine sa darí. Áno, darí sa tejto krajine a toto treba hovoriť slovenskej verejnosti, že Slovensko je vonku vnímané úplne inak, ako ho vníma opozícia alebo niektoré médiá. Neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo by som mal 31. decembra, keď sa končí naše predsedníctvo, povedať kašlem na to, odídem a rozbijem koalíciu. Je to nezmysel!

Je tradíciou, že prvá zahraničná pracovná cesta predsedu vlády mieri do susednej Českej republiky. Tá vaša sa v súvislosti so zdravotnou indispozíciou odložila. Stane sa tak v najbližšom období?
Mal som pripravené cesty do všetkých krajín, ktoré sú s nami vo V4. Veľmi mi záleží na kvalitných vzťahoch s Českou republikou. Pána premiéra považujem za svojho osobného priateľa. Nadštandardné vzťahy sme vybudovali s Maďarskom, a preto som aj povedal, že bola možnosť vytvoriť prvýkrát vládu historického kompromisu. Pokiaľ ide o Poľsko, navzájom sa spoznávame, je to nová vláda, ale minimálne môžem povedať, že pani premiérka je veľmi dôveryhodný partner. Takže verím, že po krátkom čase aj medzi slovenským premiérom a poľskou premiérkou vzniknú veľmi kvalitné, nielen politické, ale i personálne vzťahy.