Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štvrtá amnestia by mohla platiť od 1. novembra 2020 do konca apríla 2021.
Autor TASR
Bratislava 15. septembra (TASR) - Slovenskí experti na zbrane vítajú zavedenie v poradí štvrtej zbraňovej amnestie, ktorú v stredu (9. 9.) odsúhlasila vláda. Predmetnú novelu zákona o strelných zbraniach a strelive parlament posunul do druhého čítania.
"Možnosť odovzdať nelegálnu zbraň za podmienok beztrestnosti je určite pozitívna vec, ktorá umožňuje občanom využívať celý rozsah vlastníckeho práva, ako ho definuje článok 20 Ústavy SR. Rovnako napomáha zmenšovaniu počtu nelegálnych zbraní. Je to jeden z pozitívne motivačných nástrojov na prevenciu trestných činov vykonaných so zbraňou, ktoré sú páchané v prevažnej miere nelegálnymi zbraňami," zdôraznil pre TASR predseda predstavenstva Združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum Ľudovít Miklánek.
Podľa neho problematickým sa však môže ukázať súbeh amnestie s plánovanou novelou zákona č. 190/2003 Zbierky zákonov o strelných zbraniach a strelive. "Niektoré typy zbraní, ktoré je možné dnes zaevidovať na zbrojný preukaz, budú novelou v zmysle platnej európskej smernice preradené medzi zakázané. Občania budú mať zásadne sťaženú ich následnú evidenciu, čo môže znížiť záujem občanov o ich odovzdanie," vysvetlil Miklánek.
Myšlienku pokračovať v amnestiách po úspechu predchádzajúcich víta aj spolumajiteľ Hunter Clubu - Verejná strelnica Miroslav Chrenko. "Hlavný prínos je v tom, že sa stiahnu z trhu nelegálne zbrane, ktoré by v budúcnosti potenciálne mohli byť využívané na páchanie trestnej činnosti, čo by aj v očiach laickej verejnosti mohlo zhoršiť náhľad na vlastníctvo zbraní ako také. Držitelia zbrojných preukazov a vlastníci legálnych zbraní sú evidovaní v policajných registroch vrátane ich zbraní. Poznajú príslušnú legislatívu, absolvovali skúšky, povinné psychotesty, a teda je tu minimálny predpoklad, že by svoje registrované zbrane použili na iný účel, ako im vyplýva zo zákona o zbraniach a strelive," vysvetlil Chrenko.
"Trestné činy sa podľa dostupných informácií takmer vo všetkých prípadoch doma aj v zahraničí páchajú s nelegálne držanými zbraňami, či ide o domáci konflikt alebo teroristický čin. Pre nestrelcov tiež hrozí riziko zranenia pri neodbornej manipulácii so zbraňou. Z tohto dôvodu podporujem myšlienku zavedenia ďalšej zbraňovej amnestie," zdôraznil.
Štvrtá amnestia by mohla platiť od 1. novembra 2020 do konca apríla 2021. Doteraz sa uskutočnili tri amnestie. V rámci nich odovzdali občania takmer 11.000 zbraní a vyše 82.000 kusov streliva. Posledná sa skončila v máji 2015, druhá v júni 2010 a prvá v roku 2006.
V rámci tretej amnestie odovzdal najviac zbraní občan z Košického kraja, a to až 64 kusov. Z toho bolo 34 rôznych revolverov, ostatné boli dlhé zbrane. Slováci odovzdali aj samopaly a guľomety z vojnového obdobia, a to niekedy vo veľmi dobrom stave.
"Možnosť odovzdať nelegálnu zbraň za podmienok beztrestnosti je určite pozitívna vec, ktorá umožňuje občanom využívať celý rozsah vlastníckeho práva, ako ho definuje článok 20 Ústavy SR. Rovnako napomáha zmenšovaniu počtu nelegálnych zbraní. Je to jeden z pozitívne motivačných nástrojov na prevenciu trestných činov vykonaných so zbraňou, ktoré sú páchané v prevažnej miere nelegálnymi zbraňami," zdôraznil pre TASR predseda predstavenstva Združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum Ľudovít Miklánek.
Podľa neho problematickým sa však môže ukázať súbeh amnestie s plánovanou novelou zákona č. 190/2003 Zbierky zákonov o strelných zbraniach a strelive. "Niektoré typy zbraní, ktoré je možné dnes zaevidovať na zbrojný preukaz, budú novelou v zmysle platnej európskej smernice preradené medzi zakázané. Občania budú mať zásadne sťaženú ich následnú evidenciu, čo môže znížiť záujem občanov o ich odovzdanie," vysvetlil Miklánek.
Myšlienku pokračovať v amnestiách po úspechu predchádzajúcich víta aj spolumajiteľ Hunter Clubu - Verejná strelnica Miroslav Chrenko. "Hlavný prínos je v tom, že sa stiahnu z trhu nelegálne zbrane, ktoré by v budúcnosti potenciálne mohli byť využívané na páchanie trestnej činnosti, čo by aj v očiach laickej verejnosti mohlo zhoršiť náhľad na vlastníctvo zbraní ako také. Držitelia zbrojných preukazov a vlastníci legálnych zbraní sú evidovaní v policajných registroch vrátane ich zbraní. Poznajú príslušnú legislatívu, absolvovali skúšky, povinné psychotesty, a teda je tu minimálny predpoklad, že by svoje registrované zbrane použili na iný účel, ako im vyplýva zo zákona o zbraniach a strelive," vysvetlil Chrenko.
"Trestné činy sa podľa dostupných informácií takmer vo všetkých prípadoch doma aj v zahraničí páchajú s nelegálne držanými zbraňami, či ide o domáci konflikt alebo teroristický čin. Pre nestrelcov tiež hrozí riziko zranenia pri neodbornej manipulácii so zbraňou. Z tohto dôvodu podporujem myšlienku zavedenia ďalšej zbraňovej amnestie," zdôraznil.
Štvrtá amnestia by mohla platiť od 1. novembra 2020 do konca apríla 2021. Doteraz sa uskutočnili tri amnestie. V rámci nich odovzdali občania takmer 11.000 zbraní a vyše 82.000 kusov streliva. Posledná sa skončila v máji 2015, druhá v júni 2010 a prvá v roku 2006.
V rámci tretej amnestie odovzdal najviac zbraní občan z Košického kraja, a to až 64 kusov. Z toho bolo 34 rôznych revolverov, ostatné boli dlhé zbrane. Slováci odovzdali aj samopaly a guľomety z vojnového obdobia, a to niekedy vo veľmi dobrom stave.
