Experti spoločne identifikovali desať dôležitých odporúčaní pre lepší systém fungovania zdravotníctva na najbližšie desaťročie.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) – Na to, aby sa slovenskému zdravotníctvu darilo, potrebuje vo svojom systéme vykonať komplexné zmeny. Stať by sa tak malo čo možno najskôr. Okrem vízie potrebuje zodpovedné a udržateľné rozpočtovanie, propacientsku orientáciu, efektivitu a verejnú kontrolu. Zhodli sa na tom experti na zdravotníctvo na pondelkovej konferencií Healthy Future 2030 v Bratislave. Predstavili na nej desať priorít pre slovenské zdravotníctvo.
Experti spoločne identifikovali desať dôležitých odporúčaní pre lepší systém fungovania zdravotníctva na najbližšie desaťročie. "Snahou tejto iniciatívy je docieliť celospoločenskú diskusiu o tom, aké zdravotníctvo v budúcnosti potrebujeme a chceme," komentovala odborníčka na zdravotníctvo Jana Ježíková.
Pokrok v systéme vidia diskutujúci v politickom vedení. Pod ním rozumejú jasnú víziu, koncepciu a zrozumiteľné pravidlá hry, ktoré nebudú predmetom politicko-obchodných dohôd. Potrebné je podľa ich názoru aj rozpočtovo "prioritizovať" oblasti v súlade s demografickým trendom či nastaviť predvídateľné finančné prostredie.
Za dôležité tiež považujú nielen inovácie, ale aj zavedenie transparentnosti a predvídateľnosti v procese prijímania legislatívnych zmien. Strategické rozhodnutia a politiky by mali byť podľa ich názoru postavené na kvalitných reprezentatívnych dátach. Za nemenej dôležité považujú tiež to, aby pacient neblúdil v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a mal jasne definovaný svoj nárok.
Pozreli sa aj na podmienky zdravotníckych pracovníkov, ktorým treba podľa ich názoru vytvárať také podmienky, ktorými by Slovensko dokázalo pritiahnuť pracovnú silu zo zahraničia späť. Špeciálna pozornosť sa má podľa špecialistov na systém zdravotníctva venovať motivácii študentov zdravotníckych povolaní a ich udržaniu v systéme slovenského zdravotníctva.
"Zdravotníctvo musí byť jednou z najdôležitejších priorít budúcej vlády a jeho vízia musí presiahnuť obdobie štvorročného politického cyklu. Dôležité je začať vnímať výdavky do tohto sektora ako investíciu do budúcnosti našej krajiny a našich občanov a nie ako neustále sa zväčšujúci náklad verejného rozpočtu,” uviedol prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku Gabriel Galgóci s dôvetkom, že od systému fungovania zdravotníctva sa odvíja prosperita celej krajiny a kvalita života občanov.
Podľa slov generálnej riaditeľky banskobystrickej fakultnej nemocnice Miriam Lapuníkovej je oblasť zdravotníctva citlivou témou, dotýkajúcou sa každého. "Je preto len na nás, ako celú jeho problematiku uchopíme a budeme spoločne postupovať do budúcna. Celok sa však skladá z detailov. Preto absolútne záleží na prístupe každého jednotlivca a to je jedno, či je to pacient, zdravotnícky pracovník alebo úradník," komentovala.
Experti mienia, že zdravotný systém by mal byť schopný nasmerovať pacienta na príslušné miesta v sociálnom systéme a zároveň minimalizovať byrokratickú, komunikačnú a inú záťaž. Slovenské zdravotníctvo potrebuje podľa špecialistov jasne pomenované, merateľné ciele v oblasti zdravia, aj so stanovením času ich dosiahnutia. Tie by sa mali dotýkať ako medicínskych a zdravotných ukazovateľov, tak finančnej efektívnosti.
Podujatie zorganizovala Americká obchodná komora v SR zastupujúca 330 slovenských a zahraničných zamestnávateľov v spolupráci s Asociáciou nemocníc Slovenska, Asociáciou štátnych nemocníc, Asociáciou na ochranu práv pacientov SR, Asociáciou súkromných lekárov SR, Asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu, Inštitútom zdravotnej politiky, poisťovňou Dôvera, Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Ústavom verejného zdravotníctva SR a Zväzom ambulantných poskytovateľov.
Iniciatíva nadväzuje na štúdiu Zdravá budúcnosť 2030, ktorú vypracovala Americká obchodná komora v SR spolu s Inštitútom ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Experti spoločne identifikovali desať dôležitých odporúčaní pre lepší systém fungovania zdravotníctva na najbližšie desaťročie. "Snahou tejto iniciatívy je docieliť celospoločenskú diskusiu o tom, aké zdravotníctvo v budúcnosti potrebujeme a chceme," komentovala odborníčka na zdravotníctvo Jana Ježíková.
Pokrok v systéme vidia diskutujúci v politickom vedení. Pod ním rozumejú jasnú víziu, koncepciu a zrozumiteľné pravidlá hry, ktoré nebudú predmetom politicko-obchodných dohôd. Potrebné je podľa ich názoru aj rozpočtovo "prioritizovať" oblasti v súlade s demografickým trendom či nastaviť predvídateľné finančné prostredie.
Za dôležité tiež považujú nielen inovácie, ale aj zavedenie transparentnosti a predvídateľnosti v procese prijímania legislatívnych zmien. Strategické rozhodnutia a politiky by mali byť podľa ich názoru postavené na kvalitných reprezentatívnych dátach. Za nemenej dôležité považujú tiež to, aby pacient neblúdil v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti a mal jasne definovaný svoj nárok.
Pozreli sa aj na podmienky zdravotníckych pracovníkov, ktorým treba podľa ich názoru vytvárať také podmienky, ktorými by Slovensko dokázalo pritiahnuť pracovnú silu zo zahraničia späť. Špeciálna pozornosť sa má podľa špecialistov na systém zdravotníctva venovať motivácii študentov zdravotníckych povolaní a ich udržaniu v systéme slovenského zdravotníctva.
"Zdravotníctvo musí byť jednou z najdôležitejších priorít budúcej vlády a jeho vízia musí presiahnuť obdobie štvorročného politického cyklu. Dôležité je začať vnímať výdavky do tohto sektora ako investíciu do budúcnosti našej krajiny a našich občanov a nie ako neustále sa zväčšujúci náklad verejného rozpočtu,” uviedol prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku Gabriel Galgóci s dôvetkom, že od systému fungovania zdravotníctva sa odvíja prosperita celej krajiny a kvalita života občanov.
Podľa slov generálnej riaditeľky banskobystrickej fakultnej nemocnice Miriam Lapuníkovej je oblasť zdravotníctva citlivou témou, dotýkajúcou sa každého. "Je preto len na nás, ako celú jeho problematiku uchopíme a budeme spoločne postupovať do budúcna. Celok sa však skladá z detailov. Preto absolútne záleží na prístupe každého jednotlivca a to je jedno, či je to pacient, zdravotnícky pracovník alebo úradník," komentovala.
Experti mienia, že zdravotný systém by mal byť schopný nasmerovať pacienta na príslušné miesta v sociálnom systéme a zároveň minimalizovať byrokratickú, komunikačnú a inú záťaž. Slovenské zdravotníctvo potrebuje podľa špecialistov jasne pomenované, merateľné ciele v oblasti zdravia, aj so stanovením času ich dosiahnutia. Tie by sa mali dotýkať ako medicínskych a zdravotných ukazovateľov, tak finančnej efektívnosti.
Podujatie zorganizovala Americká obchodná komora v SR zastupujúca 330 slovenských a zahraničných zamestnávateľov v spolupráci s Asociáciou nemocníc Slovenska, Asociáciou štátnych nemocníc, Asociáciou na ochranu práv pacientov SR, Asociáciou súkromných lekárov SR, Asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu, Inštitútom zdravotnej politiky, poisťovňou Dôvera, Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Ústavom verejného zdravotníctva SR a Zväzom ambulantných poskytovateľov.
Iniciatíva nadväzuje na štúdiu Zdravá budúcnosť 2030, ktorú vypracovala Americká obchodná komora v SR spolu s Inštitútom ekonomických a spoločenských analýz (INESS).