Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizátori plánujú pokračovať v tradícii Černínskeho bezpečnostného fóra aj ďalšie roky.
Autor TASR/Monika Himpánová
Praha 19. novembra (TASR) – Hlavnou témou tohtoročného Černínskeho bezpečnostného fóra (Czernin Security Forum) je kontrola zbrojenia. Na konferencii v Prahe vystúpi približne 15 hostí. Nebudú chýbať zástupcovia z NATO, Ruska, Nemecka, Spojených štátov, Nórska, Belgicka, Holandska, Česka a Slovenska.
Konferencia, ktorá sa bude konať v pražskom Černínskom paláci, potrvá dva dni (20. a 21. novembra). Uskutoční sa pod záštitou Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe v spolupráci s českým ministerstvom zahraničných vecí a s podporou NATO a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
"V súčasnosti režim kontroly zbrojenia tak, ako bol nastavený počas studenej vojny, prechádza krízou, čoho príznakom je osud Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF), prípadne Zmluvy o obmedzení protiraketovej obrany (ABM), taktiež Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) resp. Viedenského dokumentu. Sú obavy, že veľmi podobná budúcnosť čaká aj Zmluvu o otvorenom nebi (Open Skies) či zmluvu New START, ktorú podpísal (americký) prezident Obama s (ruským) prezidentom Medvedevom. Všetko to vyplýva z rastúcej nedôvery medzi krajinami a z dlhodobých zmien rozloženia moci vo svete," konštatoval pre TASR hlavný organizátor konferencie a vedúci Centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás.
Hlavným cieľom konferencie je preto podľa neho pokúsiť sa pozrieť na možnosti, ako aktualizovať niektoré časti režimu kontroly zbrojenia a globalizovať vybrané zmluvné dokumenty ako napríklad Zmluvu INF.
"Cieľom našej konferencie naozaj nie je poskytnúť zopár VIP hosťom priestor na vlastnú bezobsažnú prezentáciu smerom k verejnosti a rovnako postaveným partnerom. Takých konferencií je nespočetné množstvo a bezpečnostné fóra tohto typu sa konajú vo Varšave, Bruseli, Kyjeve, Belehrade, Paríži, Bratislave a mnohých ďalších mestách. Černínske bezpečnostné fórum je menšia, užšie zameraná platforma slúžiaca k tomu, aby sa stretli a vymenili si názory predovšetkým experti a ľudia, ktorí sa danou problematikou zaoberajú na každodennej báze," zdôraznil. Konkrétne by malo teda ísť o zástupcov z ministerstiev, akademickej pôdy, ako aj z neziskového sektora či think-tankov.
Podľa Halása je tiež cieľom to, aby sa o dobrých návrhoch a myšlienkach, ktoré na konferencii môžu zaznieť, dozvedeli kľúčoví ľudia. "Súčasťou toho je aj fakt, že Ústav medzinárodných vzťahov na každý ročník pripravuje zvláštnu analýzu konkrétnej problematiky, v ktorej sa snaží neraz provokatívnym spôsobom upozorniť na konkrétny problém. Tento rok pôjde napríklad o analýzu možnej podoby celosvetového režimu kontroly rakiet stredného a krátkeho doletu," dodal.
Organizátori plánujú pokračovať v tradícii Černínskeho bezpečnostného fóra aj ďalšie roky. Fórum bolo založené pri príležitosti storočnice založenia Československa. Nepriamo nadväzuje na predchádzajúcu sériu konferencií "Prague Agenda", za ktorých zrodom stála iniciatíva amerického prezidenta Baracka Obamu týkajúca sa jadrových zbraní, vyslovená pri jeho návšteve v Prahe v roku 2009. "Fórum má ambíciu pokračovať do budúcnosti, pričom nasledujúce ročníky sa budú vždy zameriavať na aktuálne otázky bezpečnosti vo svete. Agendou tak nebude jedna konkrétna téma, ale vždy skôr to, čo je považované za najaktuálnejšie," uzavrel Halás.
Zmluva ABM, limitujúca počty raketových obranných systémov, ktorými mohli pred jej vypovedaním Spojené štáty a Rusko disponovať, prestala oficiálne platiť v polovici júna 2002. Dohodu podpísali v roku 1972 v Kremli prezident Richard Nixon a najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev. Obe veľmoci sa zmluvou riadili 30 rokov a jeden mesiac. Niekdajší americký prezident George W. Bush zmluvu vypovedal s tým, že je pozostatkom studenej vojny.
V marci 2015 Rusko oznámilo, že pozastavuje svoju účasť v konzultačnej skupine Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), čím ukončilo jeden z posledných spôsobov účasti v bezpečnostnej dohode z roku 1990. CFE podpísalo v roku 1990 spolu 22 štátov (vtedajších 16 členov NATO a šesť členov Organizácie Varšavskej zmluvy). Zmluva začala platiť v roku 1992. Rusko jednostranne vyhlásilo moratórium na CFE v decembri 2007 pre obavy z rozširovania NATO smerom na východ a v dôsledku amerického plánu vybudovania systému raketovej obrany v Európe.
Rovnaký osud postihol tento rok aj Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) po tom, ako od nej Rusko i Spojené štáty odstúpili. Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší lídri Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, zakazovala obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo rakiet, ktoré majú dolet 500 - 5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny.
(osobitná spravodajkyňa Monika Himpánová)
Konferencia, ktorá sa bude konať v pražskom Černínskom paláci, potrvá dva dni (20. a 21. novembra). Uskutoční sa pod záštitou Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe v spolupráci s českým ministerstvom zahraničných vecí a s podporou NATO a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
"V súčasnosti režim kontroly zbrojenia tak, ako bol nastavený počas studenej vojny, prechádza krízou, čoho príznakom je osud Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF), prípadne Zmluvy o obmedzení protiraketovej obrany (ABM), taktiež Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) resp. Viedenského dokumentu. Sú obavy, že veľmi podobná budúcnosť čaká aj Zmluvu o otvorenom nebi (Open Skies) či zmluvu New START, ktorú podpísal (americký) prezident Obama s (ruským) prezidentom Medvedevom. Všetko to vyplýva z rastúcej nedôvery medzi krajinami a z dlhodobých zmien rozloženia moci vo svete," konštatoval pre TASR hlavný organizátor konferencie a vedúci Centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás.
Hlavným cieľom konferencie je preto podľa neho pokúsiť sa pozrieť na možnosti, ako aktualizovať niektoré časti režimu kontroly zbrojenia a globalizovať vybrané zmluvné dokumenty ako napríklad Zmluvu INF.
"Cieľom našej konferencie naozaj nie je poskytnúť zopár VIP hosťom priestor na vlastnú bezobsažnú prezentáciu smerom k verejnosti a rovnako postaveným partnerom. Takých konferencií je nespočetné množstvo a bezpečnostné fóra tohto typu sa konajú vo Varšave, Bruseli, Kyjeve, Belehrade, Paríži, Bratislave a mnohých ďalších mestách. Černínske bezpečnostné fórum je menšia, užšie zameraná platforma slúžiaca k tomu, aby sa stretli a vymenili si názory predovšetkým experti a ľudia, ktorí sa danou problematikou zaoberajú na každodennej báze," zdôraznil. Konkrétne by malo teda ísť o zástupcov z ministerstiev, akademickej pôdy, ako aj z neziskového sektora či think-tankov.
Podľa Halása je tiež cieľom to, aby sa o dobrých návrhoch a myšlienkach, ktoré na konferencii môžu zaznieť, dozvedeli kľúčoví ľudia. "Súčasťou toho je aj fakt, že Ústav medzinárodných vzťahov na každý ročník pripravuje zvláštnu analýzu konkrétnej problematiky, v ktorej sa snaží neraz provokatívnym spôsobom upozorniť na konkrétny problém. Tento rok pôjde napríklad o analýzu možnej podoby celosvetového režimu kontroly rakiet stredného a krátkeho doletu," dodal.
Organizátori plánujú pokračovať v tradícii Černínskeho bezpečnostného fóra aj ďalšie roky. Fórum bolo založené pri príležitosti storočnice založenia Československa. Nepriamo nadväzuje na predchádzajúcu sériu konferencií "Prague Agenda", za ktorých zrodom stála iniciatíva amerického prezidenta Baracka Obamu týkajúca sa jadrových zbraní, vyslovená pri jeho návšteve v Prahe v roku 2009. "Fórum má ambíciu pokračovať do budúcnosti, pričom nasledujúce ročníky sa budú vždy zameriavať na aktuálne otázky bezpečnosti vo svete. Agendou tak nebude jedna konkrétna téma, ale vždy skôr to, čo je považované za najaktuálnejšie," uzavrel Halás.
Zmluva ABM, limitujúca počty raketových obranných systémov, ktorými mohli pred jej vypovedaním Spojené štáty a Rusko disponovať, prestala oficiálne platiť v polovici júna 2002. Dohodu podpísali v roku 1972 v Kremli prezident Richard Nixon a najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev. Obe veľmoci sa zmluvou riadili 30 rokov a jeden mesiac. Niekdajší americký prezident George W. Bush zmluvu vypovedal s tým, že je pozostatkom studenej vojny.
V marci 2015 Rusko oznámilo, že pozastavuje svoju účasť v konzultačnej skupine Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), čím ukončilo jeden z posledných spôsobov účasti v bezpečnostnej dohode z roku 1990. CFE podpísalo v roku 1990 spolu 22 štátov (vtedajších 16 členov NATO a šesť členov Organizácie Varšavskej zmluvy). Zmluva začala platiť v roku 1992. Rusko jednostranne vyhlásilo moratórium na CFE v decembri 2007 pre obavy z rozširovania NATO smerom na východ a v dôsledku amerického plánu vybudovania systému raketovej obrany v Európe.
Rovnaký osud postihol tento rok aj Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) po tom, ako od nej Rusko i Spojené štáty odstúpili. Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší lídri Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, zakazovala obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo rakiet, ktoré majú dolet 500 - 5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny.
(osobitná spravodajkyňa Monika Himpánová)
