Bratislava 26. júna - Pred 20 rokmi zažívalo Slovensko boj o život prezidenta Rudolfa Schustera v priamom prenose. Z hospitalizácie, ktorá spočiatku nevyzerala vážne to bolo napokon balansovanie na pokraji života a smrti. Vtedy 66-ročná hlava štátu sa slovenským lekárom doslova strácala pod rukami a aj špičkoví odborníci boli nad telom prezidenta čoraz bezradnejší.

O dramatických okamihoch spred dvoch desiatok rokov bývalý prezident Rudolf Schuster pre TASR povedal: "Som rád, že som tieto dramatické chvíle, počas ktorých som bojoval o holý život prežil. Smrť visela doslova na vlásku. Dokonca, neskôr som sa dozvedel, že farár z Modrého kostolíka mi dal posledné pomazanie. Rok po tejto sviatosti som sa s kňazom stretol a ten mi povedal, že keď mi dával posledné pomazanie, tak som sa pohol a on bol presvedčený, že prežijem. Bratislavský Modrý kostolík sa mi stal zrejme osudovým – veď práve v ňom som sa v roku 1961 ženil."

Prezidenta Schustera hospitalizovali v bratislavskej nemocnici Ministerstva vnútra SR 14. júna 2000 so štyridsať stupňovými horúčkam a "rozvratom vnútorného prostredia". Po prasknutí hrubého čreva nasledovala v noci 18. júna urgentná operácia. Na druhý deň ďalšia a 23. júna tretia. Zápalový proces v brušnej dutine sa ale nepodarilo zastaviť.

Z nemocnice Ministerstva vnútra SR previezli Rudolfa Schustera na urgentné CT vyšetrenie do Národného onkologického ústavu a vzápätí, 25. júna krátko pred pol nocou s tlakom 90/30 a zápalom pľúc, do nemocnice akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Tam sa zdravotný stav prezidenta 27. júna rapídne zhoršil. Ocitol sa na pokraji života a smrti. Dokonca zavolali manželku a najbližších, aby sa prišli rozlúčiť a od kňaza dostal prezident posledné pomazanie.

Foto: Digitalfoto: Štefan Puškáš - TASR

Takto opísala tieto chvíle dcéra prezidenta, lekárka Ingrid Schusterová vo svojej knihe Mama, neplač, otec ešte žije: "Keď som zbadala otca, s tými všetkými hadičkami, prišlo mi zle. Bol bledý, telo začínalo opúchať, tvár mal sivomodrú. Po tele, pod očami pribúdali krvné podliatiny. Veľakrát som videla podobné stavy, väčšinou to už boli finálne štádiá."

Ešte v noci z 27. na 28. júna 2000, približne o pol tretej po polnoci, priletel do Bratislavy rakúsky anesteziológ profesor Walter Hasibeder, ktorého na žiadosť prezidentovej rodiny prizvalo lekárske konzílium. Tento špecialista bol členom tímu lekárov, ktorí operovali českého prezidenta Václava Havla.

Ošetrujúci lekári dávali prezidentovi nádej na prežitie jedno percento. Profesor Hasibeder, ktorý rozhodol o prevoze prezidenta do Innsbrucku, hovoril po prezretí pacienta a konzultáciách s lekármi o dvojpercentnej nádeji na prežitie.

28. júna 2000, krátko po 20.00 h, previezli prezidenta v kritickom stave do Krajinskej univerzitnej kliniky v Innsbrucku. Popredný rakúsky anesteziológ Walter Hasibeder vtedy povedal, že prezident mal v brušnej dutine viac ako 200 druhov škodlivých baktérií a jeho kolega špičkový rakúsky chirurg Ernst Bodner, ktorý Rudolfa Schustera operoval vyhlásil: "Budeme potrebovať veľa šťastia." Našťastie ho mali!

“Často sme sa vracali v debatách do Bratislavy, ako to mohlo dôjsť tak ďaleko. Možno to bolo skutočne len tak, že v dobrej snahe, zákon schválnosti, ak chceš najlepšie, nevyjde to,“ spomína vo svojej knihe Ingrid Schusterová na chvíle naplnené strachom a úzkosťou, nádejou i radosťou, ktoré prežila so svojimi najbližšími v Rakúsku.

Postup lekárov v Bratislave prešetrovala komisia odborníkov, podľa ktorej nebol optimálny. Po zverejnení správy minister zdravotníctva Tibor Šagát 6. júla 2000 z funkcie odstúpil, hoci bol presvedčený, že osobne neurobil chybné kroky pri koordinácii starostlivosti o prezidenta SR.

V utorok 15. augusta 2000 sa Rudolf Schuster vrátil po 48 dňoch, počas ktorých sa liečil v susednom Rakúsku, späť do vlasti. Na ceste z Innsbrucku do Košíc pristálo lietadlo najskôr v Bratislave. Takto si na okamihy návratu zaspomínal prezident v knihe Schody návratov: "Nemohol som sa dočkať, kedy pod nohami pocítim rodnú zem. Hoci som bol ešte slabý, na chvíľu som vystúpil z lietadla, aby som sa pozdravil s tými, ktorí ma prišli na letisko čakať. Od radosti, že som konečne doma, som sa zohol a chcel som sa rukou dotknúť zeme. Ale svalstvo mi ešte dobre nefungovalo a takmer som spadol. Napriek tomu sa mi to podarilo."

Foto: TASR Milan Kapusta

Po týchto dramatických okamihoch sa Rudolf Schuster priam zázračne zotavil a dokonca sa čoskoro začal opäť venovať svojej cestovateľskej vášni, spojenej s fotografovaním a filmovaním. Už v roku 2001 zavítal do Brazílie, nasledoval Island, Aljaška, Severný pól, Antarktída, ale aj Kamčatka či Čukotka na ruskom Ďalekom východe a ďalšie miesta.

Foto: TASR Vladimír Benko

A ako sa darí niekdajšej hlave štátu v súčasnosti? "Dnes som šťastný a snažím sa žiť naplno. Úplne som ponorený najmä do písania najnovšej knihy, ktorá bude mojimi fotografiami aj bohato ilustrovaná. Je o mojom milovanom Taliansku – o jeho najslávnejších renesančných umelcoch. Už mám napísaných približne 150 strán," vyjadril sa pre TASR bývalý prezident Rudolf Schuster.

Foto: TASR Milan Kapusta