Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fedor verí, že slovenské štátne orgány nepodceňujú tieto hrozby a budú klásť oveľa väčší dôraz na odhaľovanie cielených útokov vedených často priamo proti ústavnému zriadeniu a záujmom nášho národa.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) - Bezpečnostné hrozby stále viac pôsobia cez kyberpriestor, cez internet. V súčasnosti sú tieto hrozby v mnohých štátoch kladené priamo na úroveň vojenského ohrozenia. Je to celosvetový trend, ktorý sa nevyhýba ani Slovensku. Uviedol to pre TASR exminister obrany a poslanec Národnej rady SR z klubu Most-Híd Martin Fedor, ktorý verí, že štátne orgány nepodceňujú tieto hrozby.
"Falošná propaganda sa stáva mimoriadne účinnou zbraňou. Je preto v záujme nás všetkých naučiť sa kriticky pristupovať k informáciám. Je zároveň povinnosťou štátu, aby dokázal identifikovať zdroje a ukázal, ako šírenie dezinformácií priamo atakuje naše národné záujmy," povedal.
Fedor verí, že slovenské štátne orgány nepodceňujú tieto hrozby a budú klásť oveľa väčší dôraz na odhaľovanie cielených útokov vedených často priamo proti ústavnému zriadeniu a záujmom nášho národa. Zdôraznil, že rozhodujúce národné záujmy pre Slovensko sú späté s našou účasťou v jadre európskych rozhodovacích procesov a transatlantických bezpečnostných usporiadaní. "V prípade ich dezintegrácie, Slovensko sa stane hračkou v rukách väčších hráčov- štátov. Čo zo všetkých síl nesmieme dopustiť," doplnil.
Tému otvorili poslanci Národnej rady SR aj na minulotýždňovej (6.4.) Hodine otázok v parlamente. Poslanec Martin Klus z SaS sa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) pýtal na kroky, ktoré plánuje rezort vnútra podniknúť preto, aby sa podozrenia zo snahy ovplyvňovania volebných procesov zo strany Ruskej federácie neobjavili aj na Slovensku.
Kaliňák v parlamente chýbal, jeho odpoveď čítal vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD). Kaliňák v nej hovorí, že ovplyvňovanie volebných procesov cez ruskú propagandu, témy tzv. hybridných hrozieb a šírenie dezinformácií na internete, nepokladá ministerstvo vnútra za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, ktorá momentálne trápi Slovensko. Neznamená to ale, že sa téme nevenuje.
Poukázal na pripravované rozšírenie špecializovaného útvaru Policajného zboru, ktorý bude plniť aj úlohy najmä na úseku boja proti útokom na počítačové systémy, sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, šíreniu detskej pornografie, podvodom s platobnými kartami, prejavom extrémizmu a nenávistnými prejavmi na internete. Odbor má monitorovať aj internet ako taký vrátane sociálnych sietí, informácie bude analyzovať a bude prijímať aj prípadné opatrenia. Už dnes dochádza k monitorovaniu aj konšpiračných webov.
Pellegrini za Kaliňáka zároveň uviedol, že ministerstvo vnútra nie je jediná inštitúcia, ktorá sa tejto téme venuje. Problematika sa týka viacerých bezpečnostných zložiek. Poukázal na Národné bezpečnostné analytické centrum. Kaliňákova odpoveď hovorí aj o tom, že Slovenská informačná služba (SIS) v správe o svojej činnosti za rok 2015 upozornila na fenomén hybridných hrozieb a snáh ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku zo strany cudzích štátov.
"Falošná propaganda sa stáva mimoriadne účinnou zbraňou. Je preto v záujme nás všetkých naučiť sa kriticky pristupovať k informáciám. Je zároveň povinnosťou štátu, aby dokázal identifikovať zdroje a ukázal, ako šírenie dezinformácií priamo atakuje naše národné záujmy," povedal.
Fedor verí, že slovenské štátne orgány nepodceňujú tieto hrozby a budú klásť oveľa väčší dôraz na odhaľovanie cielených útokov vedených často priamo proti ústavnému zriadeniu a záujmom nášho národa. Zdôraznil, že rozhodujúce národné záujmy pre Slovensko sú späté s našou účasťou v jadre európskych rozhodovacích procesov a transatlantických bezpečnostných usporiadaní. "V prípade ich dezintegrácie, Slovensko sa stane hračkou v rukách väčších hráčov- štátov. Čo zo všetkých síl nesmieme dopustiť," doplnil.
Tému otvorili poslanci Národnej rady SR aj na minulotýždňovej (6.4.) Hodine otázok v parlamente. Poslanec Martin Klus z SaS sa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) pýtal na kroky, ktoré plánuje rezort vnútra podniknúť preto, aby sa podozrenia zo snahy ovplyvňovania volebných procesov zo strany Ruskej federácie neobjavili aj na Slovensku.
Kaliňák v parlamente chýbal, jeho odpoveď čítal vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD). Kaliňák v nej hovorí, že ovplyvňovanie volebných procesov cez ruskú propagandu, témy tzv. hybridných hrozieb a šírenie dezinformácií na internete, nepokladá ministerstvo vnútra za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, ktorá momentálne trápi Slovensko. Neznamená to ale, že sa téme nevenuje.
Poukázal na pripravované rozšírenie špecializovaného útvaru Policajného zboru, ktorý bude plniť aj úlohy najmä na úseku boja proti útokom na počítačové systémy, sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, šíreniu detskej pornografie, podvodom s platobnými kartami, prejavom extrémizmu a nenávistnými prejavmi na internete. Odbor má monitorovať aj internet ako taký vrátane sociálnych sietí, informácie bude analyzovať a bude prijímať aj prípadné opatrenia. Už dnes dochádza k monitorovaniu aj konšpiračných webov.
Pellegrini za Kaliňáka zároveň uviedol, že ministerstvo vnútra nie je jediná inštitúcia, ktorá sa tejto téme venuje. Problematika sa týka viacerých bezpečnostných zložiek. Poukázal na Národné bezpečnostné analytické centrum. Kaliňákova odpoveď hovorí aj o tom, že Slovenská informačná služba (SIS) v správe o svojej činnosti za rok 2015 upozornila na fenomén hybridných hrozieb a snáh ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku zo strany cudzích štátov.
