Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2004 bolo správne rozhodnutie priblížiť Slovensko k európskej integrácii.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – Každá zmena, a tou bol aj vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ), prináša podľa premiéra Roberta Fica so sebou aj obavy z negatívnych dopadov, avšak v súčasnosti spochybňovať členstvo Slovenska v EÚ nemá absolútne žiadny význam.
"Keď sa vraciame pred rok 2004, bolo správne rozhodnutie priblížiť Slovensko k európskej integrácii, čo môžeme prezentovať na viacerých ukazovateľoch a číslach. Jednoducho členstvo v EÚ bolo doteraz pre Slovensko úspešným príbehom," uviedol v rozhovore pre TASR.
Fico, ako vtedajší poslanec Národnej rady SR za SDĽ a neskôr Smer, privítal dôležité rozhodnutia novej vládnej garnitúry Mikuláša Dzurindu, ktoré po parlamentných voľbách v roku 1998 prijímala pre začatie otvorenia prístupových rokovaní so Slovenskom. Pripomenul, že aj vďaka aktivite opozičných strán dopadlo májové referendum v roku 2003 úspešne. Občania sa v ňom mali vyjadriť, či súhlasia s členstvom Slovenska v únii. K urnám prišlo niečo cez 52 percent ľudí, z ktorých vyše 92 percent sa vyslovilo za vstup SR do európskeho zoskupenia. Išlo o najnižšiu účasť zo všetkých kandidátskych štátov.
"Keby opozičné strany vtedy neboli bývali zabrali a nepodporili referendum, tak by pravdepodobne nastal obrovský škandál, lebo by neprišlo dostatočné množstvo ľudí do tejto priamej demokracie," vysvetlil premiér. Slovensko by tak nerozšírilo rady členských štátov.
Napriek tomu, že od najväčšej vlny rozšírenia uplynie 1. mája 10 rokov, Fico stále aj na rokovaniach orgánov EÚ vníma existenciu dvojakého metra. A to pre starých členov a tzv. nových. V roku 2004 sa k 15 štátom spolu so Slovenskom pripojili Cyprus, Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Slovinsko.
"Áno, dvojaký štandard stále existuje, ale ten sa postupne odstraňuje regionálnym prístupom zoskupení jednotlivých štátov," poznamenal. Ako príklad uviedol dohody Vyšehradskej štvorky, ktorá potom spoločne prezentuje svoj postoj na zasadnutí Európskej rady. Dodal, že Slovensko tak nehovorí za svojich 5,5 milióna obyvateľov, ale za 60 miliónov, čo je už iná kategória. Regionálnu spoluprácu bude premiér intenzívnejšie presadzovať aj počas ročného slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začne 1. júla tohto roka.
"Prichádzajú mimoriadne vážne témy na rokovanie európskych orgánov, napríklad program ochrany klímy, kde sú tak vysoko nastavené ciele, že pokiaľ sa proti tomu nepostavíme, tak nemáme šancu si ochrániť svoje vlastné národné záujmy," podčiarkol.
"Keď sa vraciame pred rok 2004, bolo správne rozhodnutie priblížiť Slovensko k európskej integrácii, čo môžeme prezentovať na viacerých ukazovateľoch a číslach. Jednoducho členstvo v EÚ bolo doteraz pre Slovensko úspešným príbehom," uviedol v rozhovore pre TASR.
Fico, ako vtedajší poslanec Národnej rady SR za SDĽ a neskôr Smer, privítal dôležité rozhodnutia novej vládnej garnitúry Mikuláša Dzurindu, ktoré po parlamentných voľbách v roku 1998 prijímala pre začatie otvorenia prístupových rokovaní so Slovenskom. Pripomenul, že aj vďaka aktivite opozičných strán dopadlo májové referendum v roku 2003 úspešne. Občania sa v ňom mali vyjadriť, či súhlasia s členstvom Slovenska v únii. K urnám prišlo niečo cez 52 percent ľudí, z ktorých vyše 92 percent sa vyslovilo za vstup SR do európskeho zoskupenia. Išlo o najnižšiu účasť zo všetkých kandidátskych štátov.
"Keby opozičné strany vtedy neboli bývali zabrali a nepodporili referendum, tak by pravdepodobne nastal obrovský škandál, lebo by neprišlo dostatočné množstvo ľudí do tejto priamej demokracie," vysvetlil premiér. Slovensko by tak nerozšírilo rady členských štátov.
Napriek tomu, že od najväčšej vlny rozšírenia uplynie 1. mája 10 rokov, Fico stále aj na rokovaniach orgánov EÚ vníma existenciu dvojakého metra. A to pre starých členov a tzv. nových. V roku 2004 sa k 15 štátom spolu so Slovenskom pripojili Cyprus, Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Slovinsko.
"Áno, dvojaký štandard stále existuje, ale ten sa postupne odstraňuje regionálnym prístupom zoskupení jednotlivých štátov," poznamenal. Ako príklad uviedol dohody Vyšehradskej štvorky, ktorá potom spoločne prezentuje svoj postoj na zasadnutí Európskej rady. Dodal, že Slovensko tak nehovorí za svojich 5,5 milióna obyvateľov, ale za 60 miliónov, čo je už iná kategória. Regionálnu spoluprácu bude premiér intenzívnejšie presadzovať aj počas ročného slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začne 1. júla tohto roka.
"Prichádzajú mimoriadne vážne témy na rokovanie európskych orgánov, napríklad program ochrany klímy, kde sú tak vysoko nastavené ciele, že pokiaľ sa proti tomu nepostavíme, tak nemáme šancu si ochrániť svoje vlastné národné záujmy," podčiarkol.
