Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Abdikáciu podala aj jeho vláda, ministri však budú vykonávať funkciu až do menovania nového kabinetu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. marca (TASR) - Robert Fico (Smer-SD) skončil vo funkcii predsedu vlády SR. Svoju demisiu podal vo štvrtok do rúk prezidenta Andreja Kisku. Abdikáciu podala aj jeho vláda, ministri však budú vykonávať funkciu až do menovania nového kabinetu.
Poverenie na jeho zostavenie si z rúk Kisku prevzal vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD). Ten už hlave štátu doniesol 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporia.
Fico sa rozhodol abdikovať po dvojtýždňovej vládnej kríze, ktorú vyvolala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Najskôr odstúpil z funkcie ministra kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), neskôr abdikáciu ohlásil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Republiková rada koaličnej strany Most-Híd však v pondelok (12.3.) prijala uznesenie, že buď sa s partnermi dohodnú na predčasných voľbách, alebo odídu z koalície. Zároveň tam bola aj veta, ktorá dala predsedníctvu mandát konať, ak sa situácia vyvinie inak. Po rozhodnutí Fica abdikovať sa tak bugárovci rozhodli v koalícii zostať.
Fico svoj odchod podmienil troma požiadavkami: aby bol nový premiér nominovaný Smerom-SD, aby prezident rešpektoval výsledky parlamentných volieb z roku 2016 a aby rešpektoval súčasnú koaličnú zmluvu. Svojimi podpismi už vyjadrili budúcej vláde podporu všetci poslanci Mosta-Híd, Smeru-SD aj SNS. Fico bude naďalej pôsobiť ako predseda Smeru-SD.
Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty banskobystrickej Univerzity Mateja Bela (UMB) – odbor financie, bankovníctvo, investovanie – a Ekonomickej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach.
V rokoch 2002 až 2006 pôsobil ako asistent poslanca NR SR. V parlamentných voľbách v roku 2006 bol prvýkrát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Smer-SD.
V období rokov 2006-2010 pracoval vo funkcii predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.
Poslancom NR SR sa stal aj v roku 2010 a pôsobil ako člen v parlamentom Výbore pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Do tretice bol zvolený za poslanca parlamentu aj v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012. Stal sa štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR.
Tento post zastával do roku 2014. Keď prezident SR Andrej Kiska prijal 3. júla 2014 demisiu Dušana Čaploviča, vymenoval Petra Pellegriniho do funkcie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pôsobil v nej do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa Pellegrini stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Takisto bol 7. marca 2018 dočasne poverený vedením rezortu kultúry namiesto Mareka Madariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie.
Pellegrini je podpredsedom strany Smer-SD.
Predseda vlády Slovenskej republiky (SR) Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1987-1988 absolvoval justičnú prax a justičné skúšky, odbornú kvalifikáciu pre výkon funkcie sudcu.
Profesionálne sa orientoval hlavne na oblasť trestného práva a problematiku ľudských práv. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988-1992) na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti Trestné právo a získal titul kandidáta vied (CSc.). V roku 2002 sa habilitoval na docenta. Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992-1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu.
V rokoch 1994-2000 pôsobil Fico ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Politické začiatky Fica sú spojené s Komunistickou stranou Slovenska (KSS, 1987-1990). Po vzniku Strany demokratickej ľavice (SDĽ, 1990) sa stal jej členom a v rokoch 1996-1999 bol jej podpredsedom.
Potom, ako sa SDĽ stala súčasťou širokej koalície v prvej vláde Mikuláša Dzurindu, rozhodol sa Fico založiť vlastnú stranu. Dňa 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer, stal sa jeho predsedom a tento post v strane zastáva dodnes.
Poslancom slovenského parlamentu bol Fico od roku 1992. V predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 jeho strana zvíťazila so ziskom 29,14 percenta a Fico bol vymenovaný za predsedu koaličnej vlády SR (Smer-SD, Slovenská národná strana - SNS, Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko ĽS-HZDS).
Júnové parlamentné voľby v roku 2010 strana Smer-SD vyhrala s výsledkom 34,79 percenta hlasov, Fico nezložil vládu, ako predseda opozičnej strany sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Smer-SD opäť zvíťazil so ziskom 44,41 percenta hlasov. Vznikla jednofarebná vláda, Fico sa stal jej predsedom.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016 a v ktorých zvíťazila strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov oprávnených voličov (49 poslaneckých kresiel), prezident SR Andrej Kiska 9. marca 2016 poveril Fica zostavením novej slovenskej vlády. Spolu so Slovenskou národnou stranou (SNS), stranami Most-Híd a #Sieť podpísali dohodu o spoločnej koalícii pri vytvorení vlády SR.
V decembri 2013 oznámil Fico svoj záujem kandidovať na post prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov).
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) 1. januára 1993 malo Slovensko päť premiérov. Najkratšie vládnucim slovenským premiérom bol Jozef Moravčík, ktorý stál na čele kabinetu deväť mesiacov. Dvaja z nich - Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda - sa na čelo vlády postavili dvakrát. Robert Fico stál na čele vládneho kabinetu počas troch volebných období.
Vladimír Mečiar (1. januára 1993 – 14. marca 1994) - odvolaný
(poslanci Národnej rady Slovenskej republiky - NR SR vyslovili nedôveru predsedovi vlády SR a prezident SR Michal Kováč ho následne odvolal).
Jozef Moravčík (16. marca 1994 – 13. decembra 1994)
Vladimír Mečiar (13. decembra 1994 – 29. októbra 1998)
Mikuláš Dzurinda (30. októbra 1998 – 15. októbra 2002)
Mikuláš Dzurinda (15. októbra 2002 – 4. júla 2006) - predčasné parlamentné voľby
(odchod z vládnej koalície ohlásilo KDH pre spor v otázke podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí).
Robert Fico (4. júla 2006 – 8. júla 2010)
Iveta Radičová (8. júla 2010 – 4. apríla 2012) - predčasné parlamentné voľby
(dôvodom bolo hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu, ktoré premiérka spojila s hlasovaním o dôvere vláde).
Robert Fico (4. apríla 2012 - 23. marca 2016)
Robert Fico (23. marca 2016 - 15. marca 2018)
V súvislosti s demisiou premiéra Roberta Fica a jeho v poradí tretej vlády TASR prináša prehľad prípadov, v ktorých vládny kabinet ukončil svoje pôsobenie ešte pred koncom riadneho volebného obdobia. Stalo sa tak v rokoch 1994, 2006 a 2012.
Vláda Vladimíra Mečiara 24. júna 1992 - 15. marca 1994
14. marca 1994 - Prezident SR Michal Kováč odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu slovenskej vlády. Uvoľňovacie dekréty z dovtedajších funkcií dostali aj všetci členovia Mečiarovho kabinetu. Deň na to, 15. marca 1994, poveril prezident SR Michal Kováč zostavením novej vlády Jozefa Moravčíka. Už 17. marca toho roku poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) schválili zákon o skrátení volebného obdobia a vypísaní predčasných parlamentných volieb. Tie sa uskutočnili 30. septembra a 1. októbra 1994.
Mečiarova vláda skončila po roku a necelých deviatich mesiacoch svojho pôsobenia.
Vláda Mikuláša Dzurindu 16. októbra 2002 - 4. júla 2006
4. júla 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu v poradí druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Tá skončila predčasne pre spor v otázke zmlúv o výhrade vo svedomí a následný odchod KDH z vládnej koalície, ktorá tak stratila väčšinu. Predčasné parlamentné voľby sa konali 17. júna 2006. Krátko po skončení ustanovujúcej schôdze NR SR, kabinet odstúpil v zmysle Ústavy SR.
Druhá Dzurindova vláda tak skončila po troch rokoch a necelých deviatich mesiacoch.
Vláda Ivety Radičovej 9. júla 2010 - 3. apríla 2012
4. apríla 2012 - Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval Roberta Fica za nového premiéra. Na rozdiel od predošlých prípadoch nemusela dovtedajšia vláda Ivety Radičovej podávať do rúk hlavy štátu demisiu.
Kabinetu Ivety Radičovej totiž vyslovili poslanci parlamentu nedôveru 11. októbra 2011. Vtedy NR SR rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu (ESF), pričom premiérka spojila hlasovanie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde. Odvtedy bol Radičovej vládny kabinet iba poverený výkonom svojej funkcie do nástupu nových ministrov. Predčasné parlamentné voľby sa konali 10. marca 2012.
Vláda Ivety Radičovej skončila po roku a deviatich mesiacoch.
Poverenie na jeho zostavenie si z rúk Kisku prevzal vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer-SD). Ten už hlave štátu doniesol 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporia.
Fico sa rozhodol abdikovať po dvojtýždňovej vládnej kríze, ktorú vyvolala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Najskôr odstúpil z funkcie ministra kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), neskôr abdikáciu ohlásil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Republiková rada koaličnej strany Most-Híd však v pondelok (12.3.) prijala uznesenie, že buď sa s partnermi dohodnú na predčasných voľbách, alebo odídu z koalície. Zároveň tam bola aj veta, ktorá dala predsedníctvu mandát konať, ak sa situácia vyvinie inak. Po rozhodnutí Fica abdikovať sa tak bugárovci rozhodli v koalícii zostať.
Fico svoj odchod podmienil troma požiadavkami: aby bol nový premiér nominovaný Smerom-SD, aby prezident rešpektoval výsledky parlamentných volieb z roku 2016 a aby rešpektoval súčasnú koaličnú zmluvu. Svojimi podpismi už vyjadrili budúcej vláde podporu všetci poslanci Mosta-Híd, Smeru-SD aj SNS. Fico bude naďalej pôsobiť ako predseda Smeru-SD.
Profil Petra Pellegriniho
Peter Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Je absolventom Ekonomickej fakulty banskobystrickej Univerzity Mateja Bela (UMB) – odbor financie, bankovníctvo, investovanie – a Ekonomickej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach.
V rokoch 2002 až 2006 pôsobil ako asistent poslanca NR SR. V parlamentných voľbách v roku 2006 bol prvýkrát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Smer-SD.
V období rokov 2006-2010 pracoval vo funkcii predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.
Poslancom NR SR sa stal aj v roku 2010 a pôsobil ako člen v parlamentom Výbore pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Do tretice bol zvolený za poslanca parlamentu aj v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012. Stal sa štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR.
Tento post zastával do roku 2014. Keď prezident SR Andrej Kiska prijal 3. júla 2014 demisiu Dušana Čaploviča, vymenoval Petra Pellegriniho do funkcie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pôsobil v nej do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku (Smer-SD) vo funkcii predsedu NR SR.
Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa Pellegrini stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Takisto bol 7. marca 2018 dočasne poverený vedením rezortu kultúry namiesto Mareka Madariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie.
Pellegrini je podpredsedom strany Smer-SD.
Profil odstupujúceho premiéra Roberta Fica
Predseda vlády Slovenskej republiky (SR) Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1987-1988 absolvoval justičnú prax a justičné skúšky, odbornú kvalifikáciu pre výkon funkcie sudcu.
Profesionálne sa orientoval hlavne na oblasť trestného práva a problematiku ľudských práv. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988-1992) na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti Trestné právo a získal titul kandidáta vied (CSc.). V roku 2002 sa habilitoval na docenta. Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992-1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu.
V rokoch 1994-2000 pôsobil Fico ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Politické začiatky Fica sú spojené s Komunistickou stranou Slovenska (KSS, 1987-1990). Po vzniku Strany demokratickej ľavice (SDĽ, 1990) sa stal jej členom a v rokoch 1996-1999 bol jej podpredsedom.
Potom, ako sa SDĽ stala súčasťou širokej koalície v prvej vláde Mikuláša Dzurindu, rozhodol sa Fico založiť vlastnú stranu. Dňa 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer, stal sa jeho predsedom a tento post v strane zastáva dodnes.
Poslancom slovenského parlamentu bol Fico od roku 1992. V predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 jeho strana zvíťazila so ziskom 29,14 percenta a Fico bol vymenovaný za predsedu koaličnej vlády SR (Smer-SD, Slovenská národná strana - SNS, Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko ĽS-HZDS).
Júnové parlamentné voľby v roku 2010 strana Smer-SD vyhrala s výsledkom 34,79 percenta hlasov, Fico nezložil vládu, ako predseda opozičnej strany sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).
V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Smer-SD opäť zvíťazil so ziskom 44,41 percenta hlasov. Vznikla jednofarebná vláda, Fico sa stal jej predsedom.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016 a v ktorých zvíťazila strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov oprávnených voličov (49 poslaneckých kresiel), prezident SR Andrej Kiska 9. marca 2016 poveril Fica zostavením novej slovenskej vlády. Spolu so Slovenskou národnou stranou (SNS), stranami Most-Híd a #Sieť podpísali dohodu o spoločnej koalícii pri vytvorení vlády SR.
V decembri 2013 oznámil Fico svoj záujem kandidovať na post prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov).
Prehľad premiérov samostatnej Slovenskej republiky
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) 1. januára 1993 malo Slovensko päť premiérov. Najkratšie vládnucim slovenským premiérom bol Jozef Moravčík, ktorý stál na čele kabinetu deväť mesiacov. Dvaja z nich - Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda - sa na čelo vlády postavili dvakrát. Robert Fico stál na čele vládneho kabinetu počas troch volebných období.
Vladimír Mečiar (1. januára 1993 – 14. marca 1994) - odvolaný
(poslanci Národnej rady Slovenskej republiky - NR SR vyslovili nedôveru predsedovi vlády SR a prezident SR Michal Kováč ho následne odvolal).
Jozef Moravčík (16. marca 1994 – 13. decembra 1994)
Vladimír Mečiar (13. decembra 1994 – 29. októbra 1998)
Mikuláš Dzurinda (30. októbra 1998 – 15. októbra 2002)
Mikuláš Dzurinda (15. októbra 2002 – 4. júla 2006) - predčasné parlamentné voľby
(odchod z vládnej koalície ohlásilo KDH pre spor v otázke podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí).
Robert Fico (4. júla 2006 – 8. júla 2010)
Iveta Radičová (8. júla 2010 – 4. apríla 2012) - predčasné parlamentné voľby
(dôvodom bolo hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu, ktoré premiérka spojila s hlasovaním o dôvere vláde).
Robert Fico (4. apríla 2012 - 23. marca 2016)
Robert Fico (23. marca 2016 - 15. marca 2018)
Prehľad vlád SR, ktoré predčasne ukončili svoje pôsobenie
V súvislosti s demisiou premiéra Roberta Fica a jeho v poradí tretej vlády TASR prináša prehľad prípadov, v ktorých vládny kabinet ukončil svoje pôsobenie ešte pred koncom riadneho volebného obdobia. Stalo sa tak v rokoch 1994, 2006 a 2012.
Vláda Vladimíra Mečiara 24. júna 1992 - 15. marca 1994
14. marca 1994 - Prezident SR Michal Kováč odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu slovenskej vlády. Uvoľňovacie dekréty z dovtedajších funkcií dostali aj všetci členovia Mečiarovho kabinetu. Deň na to, 15. marca 1994, poveril prezident SR Michal Kováč zostavením novej vlády Jozefa Moravčíka. Už 17. marca toho roku poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) schválili zákon o skrátení volebného obdobia a vypísaní predčasných parlamentných volieb. Tie sa uskutočnili 30. septembra a 1. októbra 1994.
Mečiarova vláda skončila po roku a necelých deviatich mesiacoch svojho pôsobenia.
Vláda Mikuláša Dzurindu 16. októbra 2002 - 4. júla 2006
4. júla 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič prijal demisiu v poradí druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Tá skončila predčasne pre spor v otázke zmlúv o výhrade vo svedomí a následný odchod KDH z vládnej koalície, ktorá tak stratila väčšinu. Predčasné parlamentné voľby sa konali 17. júna 2006. Krátko po skončení ustanovujúcej schôdze NR SR, kabinet odstúpil v zmysle Ústavy SR.
Druhá Dzurindova vláda tak skončila po troch rokoch a necelých deviatich mesiacoch.
Vláda Ivety Radičovej 9. júla 2010 - 3. apríla 2012
4. apríla 2012 - Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval Roberta Fica za nového premiéra. Na rozdiel od predošlých prípadoch nemusela dovtedajšia vláda Ivety Radičovej podávať do rúk hlavy štátu demisiu.
Kabinetu Ivety Radičovej totiž vyslovili poslanci parlamentu nedôveru 11. októbra 2011. Vtedy NR SR rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu (ESF), pričom premiérka spojila hlasovanie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde. Odvtedy bol Radičovej vládny kabinet iba poverený výkonom svojej funkcie do nástupu nových ministrov. Predčasné parlamentné voľby sa konali 10. marca 2012.
Vláda Ivety Radičovej skončila po roku a deviatich mesiacoch.
