Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jednou z tém, o ktorých budú politici na neformálnom zasadnutí Európskej rady diskutovať, je zloženie Európskeho parlamentu po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 23. februára (TASR) - Slovensko a ani Vyšehradská štvorka (V4) ako celok nepodporujú myšlienku lídrov volebných kandidátok, z ktorých by mal vzísť nástupca súčasného predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera. Uviedol to v piatok v Bruseli predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) po pracovnom stretnutí krajín V4, ktoré sa konalo krátko pred začiatkom neformálneho summitu EÚ.
So systémom lídrov volebných kandidátok majú podľa Fica mnohí členovia Európskej rady problém.
"Treba to povedať veľmi jasne: Je tu záujem, aby strana, ktorá v vyhrá voľby do Európskeho parlamentu, automaticky nominovala šéfa Európskej komisie, s čím majú premiéri a prezidenti veľký problém," vyhlásil premiér a zdôraznil, že "to je príliš veľké zasahovanie do právomocí Európskej rady ako takej".
"Ja nemám vôbec dôvod podporovať myšlienku takzvaného kandidáta politickej strany, pretože šéfom Komisie musí byť človek, ktorý bude spolupracovať so všetkými premiérmi a prezidentmi v rámci Európskej rady, a asi nie je celkom správne, že si ho potom vyberie nejaká politická skupina a potom ho ponúka takejto zostave," povedal Fico.
"Veľmi správne povedali premiéri a prezidenti - chceme mať viac vplyvu pri výbere predsedu Európskej komisie," konštatoval predseda slovenskej vlády, pričom narážal na štvrtkové stretnutie predsedov vlád a prezidentov iniciovaného belgickým premiérom.
Jean-Claude Juncker bol v roku 2014 vymenovaný do funkcie ako líder volebnej kandidátky Európskej ľudovej strany, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Európska komisia je tejto metóde naklonená. Časť zástupcov Európskej rady však vidí v tomto systéme priveľa straníckej politiky a chcú sa vrátiť k pôvodnej voľbe šéfa EK z vlastných radov.
Podľa Fica sa už situácia z roku 2014 nezopakuje.
"Myslím si, že sa už asi nebude opakovať to, čo sa udialo pri voľbe Jeana-Clauda Junckera, pretože prezidenti a premiéri v Európskej rade budú chcieť podstatne viac vplyvu pri výbere šéfa Európskej komisie, lebo je to náš partner a veľmi dôležitý človek. Takýto automatizmus, že niekto len preto, že je vybraný najsilnejšou stranou, sa stane šéfom Komisie, nemôžeme akceptovať," priblížil predseda vlády.
Na neformálnom zasadnutí Európskej rady za účasti šéfov štátov a vlád 27 členských krajín EÚ sa budú podľa Fica rozoberať inštitucionálne a rozpočtové otázky vzhľadom na dosahy odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.
Jednou z tém, o ktorých budú politici diskutovať, je zloženie Európskeho parlamentu po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. V tejto súvislosti sa budú zaoberať pobrexitovým znížením počtu poslaneckých kresiel v Európskom parlamente zo 751 na 705.
Osobitná spravodajkyňa TASR Zuzana Ďuricová
So systémom lídrov volebných kandidátok majú podľa Fica mnohí členovia Európskej rady problém.
"Treba to povedať veľmi jasne: Je tu záujem, aby strana, ktorá v vyhrá voľby do Európskeho parlamentu, automaticky nominovala šéfa Európskej komisie, s čím majú premiéri a prezidenti veľký problém," vyhlásil premiér a zdôraznil, že "to je príliš veľké zasahovanie do právomocí Európskej rady ako takej".
"Ja nemám vôbec dôvod podporovať myšlienku takzvaného kandidáta politickej strany, pretože šéfom Komisie musí byť človek, ktorý bude spolupracovať so všetkými premiérmi a prezidentmi v rámci Európskej rady, a asi nie je celkom správne, že si ho potom vyberie nejaká politická skupina a potom ho ponúka takejto zostave," povedal Fico.
"Veľmi správne povedali premiéri a prezidenti - chceme mať viac vplyvu pri výbere predsedu Európskej komisie," konštatoval predseda slovenskej vlády, pričom narážal na štvrtkové stretnutie predsedov vlád a prezidentov iniciovaného belgickým premiérom.
Jean-Claude Juncker bol v roku 2014 vymenovaný do funkcie ako líder volebnej kandidátky Európskej ľudovej strany, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Európska komisia je tejto metóde naklonená. Časť zástupcov Európskej rady však vidí v tomto systéme priveľa straníckej politiky a chcú sa vrátiť k pôvodnej voľbe šéfa EK z vlastných radov.
Podľa Fica sa už situácia z roku 2014 nezopakuje.
"Myslím si, že sa už asi nebude opakovať to, čo sa udialo pri voľbe Jeana-Clauda Junckera, pretože prezidenti a premiéri v Európskej rade budú chcieť podstatne viac vplyvu pri výbere šéfa Európskej komisie, lebo je to náš partner a veľmi dôležitý človek. Takýto automatizmus, že niekto len preto, že je vybraný najsilnejšou stranou, sa stane šéfom Komisie, nemôžeme akceptovať," priblížil predseda vlády.
Na neformálnom zasadnutí Európskej rady za účasti šéfov štátov a vlád 27 členských krajín EÚ sa budú podľa Fica rozoberať inštitucionálne a rozpočtové otázky vzhľadom na dosahy odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.
Jednou z tém, o ktorých budú politici diskutovať, je zloženie Európskeho parlamentu po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. V tejto súvislosti sa budú zaoberať pobrexitovým znížením počtu poslaneckých kresiel v Európskom parlamente zo 751 na 705.
Osobitná spravodajkyňa TASR Zuzana Ďuricová
