Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko je po rozhodnutí Viedne obmedziť počet žiadateľov o azyl pripravené prijať technické opatrenia na ochranu svojich hraníc s Rakúskom.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 19. februára (TASR) – Napätie medzi lídrami európskej dvadsaťosmičky je podľa premiéra Roberta Fica veľké, takže vzniká potreba organizácie ďalšieho summitu. Na ňom by už mal byť prítomný aj turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorý sa pre bombový útok v Ankare z aktuálneho summitu v Bruseli ospravedlnil.
Táto vrcholná schôdzka by sa mala uskutočniť pravdepodobne 5. marca, teda v deň parlamentných volieb na Slovensku, alebo počas volebného moratória.
Zo záverov aktuálneho zasadnutia Európskej rady k migrácii vyplýva, že prioritou naďalej zostáva úplné a rýchle vykonávanie Akčného plánu EÚ–Turecko. Migračné toky z Turecka do Grécka však zostávajú príliš veľké. "Je nevyhnutné, aby došlo k výraznému a udržateľnému poklesu počtu nelegálnych vstupov z Turecka do Grécka," uvádza sa v záveroch.
Podľa Fica si každý uvedomuje, že pokiaľ zlyhá toto riešenie a nenastane aspoň mierne zlepšenie, tak Grécko bude pravdepodobne obetované z hľadiska Schengenu. Vtedy by mal nastúpiť plán B, teda posunutie ochrany vonkajšej európskej hranice k Bulharsku a Macedónsku. Takýto plán prezentovali krajiny Vyšehradskej štvorky. "Každý ho vníma ako doplňujúci, ktorý je možný prijať len v rámci spoločného európskeho riešenia," dodal s tým, že V4 nechce prijímať žiadne jednostranné rozhodnutia.
Ako poznamenal, zatiaľ sa ponechal priestor na spoluprácu medzi EÚ a Tureckom a na ochranu grécko-tureckých hraníc. Slovenský premiér však neverí vo výrazné zlepšenie. "Myslím si, že o dva týždne sa vrátime k plánu B s plnou silou, o tri týždne bude realitou," deklaroval.
Fico: SR je pripravená spustiť opatrenia na ochranu hranice s Rakúskom
Slovensko je po rozhodnutí Viedne obmedziť počet žiadateľov o azyl pripravené prijať technické opatrenia na ochranu svojich hraníc s Rakúskom. Počas druhého dňa summitu Európskej únie v Bruseli to vyhlásil premiér Robert Fico.
"Musíme pripraviť aj na technické bariéry. Ak začínajú niektoré krajiny prijímať jednostranné opatrenia ako Rakúsko a malo by to mať za dôsledok, že budeme pod obrovským tlakom migrantov, tak takisto máme právo prijímať jednostranné opatrenia," povedal pre TASR s tým, že jednostranné opatrenia nepovažuje za dobrú cestu. Tú dlhodobo vidí v uzatvorení a ochrane vonkajších európskych hraníc, nie v ich ochrane vo vnútri EÚ. Myslí si však, že na toto rozhodnutie Rakúska budú reagovať aj ostatné krajiny.
"Slovensko nezlyhalo v migračnej kríze, tak nemienime za to platiť daň," podčiarkol na tlačovej konferencii.
Technické opatrenia by sa mali spustiť po tom, ako pred rakúskou hranicou ostatnú väčšie skupiny migrantov, ktoré by si následne pre svoju cestu do Nemecka vybrali inú trasu. "Dlhodobo sa na tento prípad pripravujeme. Minister vnútra Robert Kaliňák vie, čo má robiť, veľa sme o tom hovorili aj po technickej stránke," poznamenal premiér. Dodal, že rozhodnutie Rakúska vyvolalo na summite veľké napätie.
Viedeň oznámila, že tento rok prijmeme (najviac) 37.500 žiadostí o azyl, čo je len zlomkom z približne 90.000 vlani prijatých žiadostí. Od dneška bude Rakúsko cez hranice so Slovinskom vpúšťať denne už len 80 osôb, ktoré plánujú požiadať o azyl na jeho území. Okrem týchto osôb Rakúsko povolí vstup ďalším maximálne 3200 migrantom mieriacim do susedného Nemecka.
Šíria sa však obavy, že toto opatrenie vyvolá dominový efekt - teda že západobalkánske krajiny budú musieť tiež tvrdo obmedziť pohyb žiadateľov o azyl a vznikne humanitárna kríza v Grécku, kam v súčasnosti prichádza z Turecka väčšina utečencov smerujúcich ďalej na sever Európy.
Balkánske krajiny už takisto nasledujú príklad Rakúska a ohlásili plány na zastavenie migrantov na svojich hraniciach.
Slovinsko sa chystá udeliť armáde právomoc strážiť hranice; Macedónsko začína posilňovať a rozširovať pletivový a žiletkový plot na úseku, kam prichádzajú migranti z Grécka. Srbský minister pre migráciu Aleksandar Vulin v Belehrade vyhlásil, že "Srbsko urobí to isté, čo Rakúsko".
Táto vrcholná schôdzka by sa mala uskutočniť pravdepodobne 5. marca, teda v deň parlamentných volieb na Slovensku, alebo počas volebného moratória.
Zo záverov aktuálneho zasadnutia Európskej rady k migrácii vyplýva, že prioritou naďalej zostáva úplné a rýchle vykonávanie Akčného plánu EÚ–Turecko. Migračné toky z Turecka do Grécka však zostávajú príliš veľké. "Je nevyhnutné, aby došlo k výraznému a udržateľnému poklesu počtu nelegálnych vstupov z Turecka do Grécka," uvádza sa v záveroch.
Podľa Fica si každý uvedomuje, že pokiaľ zlyhá toto riešenie a nenastane aspoň mierne zlepšenie, tak Grécko bude pravdepodobne obetované z hľadiska Schengenu. Vtedy by mal nastúpiť plán B, teda posunutie ochrany vonkajšej európskej hranice k Bulharsku a Macedónsku. Takýto plán prezentovali krajiny Vyšehradskej štvorky. "Každý ho vníma ako doplňujúci, ktorý je možný prijať len v rámci spoločného európskeho riešenia," dodal s tým, že V4 nechce prijímať žiadne jednostranné rozhodnutia.
Prečítajte si: Dohoda medzi EÚ a Britániou je na stole, rokovania sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca./b>
Ako poznamenal, zatiaľ sa ponechal priestor na spoluprácu medzi EÚ a Tureckom a na ochranu grécko-tureckých hraníc. Slovenský premiér však neverí vo výrazné zlepšenie. "Myslím si, že o dva týždne sa vrátime k plánu B s plnou silou, o tri týždne bude realitou," deklaroval.
Fico: SR je pripravená spustiť opatrenia na ochranu hranice s Rakúskom
Slovensko je po rozhodnutí Viedne obmedziť počet žiadateľov o azyl pripravené prijať technické opatrenia na ochranu svojich hraníc s Rakúskom. Počas druhého dňa summitu Európskej únie v Bruseli to vyhlásil premiér Robert Fico.
"Musíme pripraviť aj na technické bariéry. Ak začínajú niektoré krajiny prijímať jednostranné opatrenia ako Rakúsko a malo by to mať za dôsledok, že budeme pod obrovským tlakom migrantov, tak takisto máme právo prijímať jednostranné opatrenia," povedal pre TASR s tým, že jednostranné opatrenia nepovažuje za dobrú cestu. Tú dlhodobo vidí v uzatvorení a ochrane vonkajších európskych hraníc, nie v ich ochrane vo vnútri EÚ. Myslí si však, že na toto rozhodnutie Rakúska budú reagovať aj ostatné krajiny.
"Slovensko nezlyhalo v migračnej kríze, tak nemienime za to platiť daň," podčiarkol na tlačovej konferencii.
Technické opatrenia by sa mali spustiť po tom, ako pred rakúskou hranicou ostatnú väčšie skupiny migrantov, ktoré by si následne pre svoju cestu do Nemecka vybrali inú trasu. "Dlhodobo sa na tento prípad pripravujeme. Minister vnútra Robert Kaliňák vie, čo má robiť, veľa sme o tom hovorili aj po technickej stránke," poznamenal premiér. Dodal, že rozhodnutie Rakúska vyvolalo na summite veľké napätie.
Viedeň oznámila, že tento rok prijmeme (najviac) 37.500 žiadostí o azyl, čo je len zlomkom z približne 90.000 vlani prijatých žiadostí. Od dneška bude Rakúsko cez hranice so Slovinskom vpúšťať denne už len 80 osôb, ktoré plánujú požiadať o azyl na jeho území. Okrem týchto osôb Rakúsko povolí vstup ďalším maximálne 3200 migrantom mieriacim do susedného Nemecka.
Šíria sa však obavy, že toto opatrenie vyvolá dominový efekt - teda že západobalkánske krajiny budú musieť tiež tvrdo obmedziť pohyb žiadateľov o azyl a vznikne humanitárna kríza v Grécku, kam v súčasnosti prichádza z Turecka väčšina utečencov smerujúcich ďalej na sever Európy.
Balkánske krajiny už takisto nasledujú príklad Rakúska a ohlásili plány na zastavenie migrantov na svojich hraniciach.
Slovinsko sa chystá udeliť armáde právomoc strážiť hranice; Macedónsko začína posilňovať a rozširovať pletivový a žiletkový plot na úseku, kam prichádzajú migranti z Grécka. Srbský minister pre migráciu Aleksandar Vulin v Belehrade vyhlásil, že "Srbsko urobí to isté, čo Rakúsko".
