Bratislava 24. marca (TASR) - Záujem Európskej únie (EÚ) pritiahnuť Ukrajinu bližšie k sebe je správny a Ukrajine treba pomôcť. Ale to neznamená, že Európska únia má za Ukrajinu všetko zaplatiť.

"Každý si musí domácu úlohu splniť najskôr sám," vyhlásil na dnešnom 15. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2013 predseda vlády Robert Fico.

"Sme pripravení im pomôcť, ale každá pomoc má svoje hranice a je ekonomicky limitovaná," povedal premiér. Dodal, že už pri rokovaniach s ukrajinskou stranou o reverznom toku plynu cez naše územie sa ukázali náznaky problémov. Ukrajinci podľa Roberta Fica napríklad očakávali investície do tohto projektu zo slovenskej strany, svoje vlastné však pritom negarantovali.

Premiér dodal, že pre Slovensko sú prioritou garantované a bezpečné dodávky ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko. Problémy pre Slovenskú republiku môžu priniesť skôr projekty, ktoré majú za cieľ pri transfere ruského plynu Ukrajinu, a tým aj Slovensko, obísť.

Robert Fico na konferencii odpovedal aj na otázku našej politiky vo vzťahu ku Kosovu. "V EÚ sú naďalej niektoré krajiny, ktoré Kosovo neuznávajú. Náš postoj je plne rešpektovaný. Vedia, aké sú naše dôvody," povedal. Vznik Kosova bol podľa neho v rozpore s medzinárodným právom a pre Slovensko je mimoriadne dôležité dávať dôraz práve na dodržiavanie noriem medzinárodného práva. "Nemyslím si, že by v krátkom čase vznikli také okolnosti, ktoré by nás primäli k tomu, aby sme Kosovo uznali. Ale náš postoj je konštruktívny, nie deštruktívny a k ľuďom v Kosove pristupujeme ústretovo," povedal premiér. Zdôraznil, že oceňuje zlepšovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou.

Rok 2013 v EÚ podľa Roberta Fica znamenal posun od "najakútnejšieho krízového manažmentu" k budovaniu "fungujúcich inštrumentov budúcnosti". "Azda ho možno opatrne označiť za rok, počas ktorého začalo nielen slovenskej, ale aj svetovej ekonomike o niečo jasnejšie svitať na lepšie časy," povedal. Cieľom slovenskej vlády v tomto roku bolo podľa neho udržať Slovensko v najužšom jadre Európskej únie. Zároveň bolo potrebné stabilizovať slovenskú ekonomiku, ako aj ustrážiť, aby náklady tejto stabilizácie neniesli občania.

"Dokázali sme sa dohodnúť na novom viacročnom finančnom rámci 2014 - 2020," pripomenul premiér dohodu o čerpaní eurofondov. "Naša čistá pozícia môže dosiahnuť 13,5 mld. eur. Navyše sa nám podarilo získať výnimku, vďaka ktorej môžeme eurofondy za roky 2011 a 2012 čerpať o rok dlhšie," povedal. Podčiarkol, že vďaka tejto výnimke sa podarilo pre Slovensko zachrániť 600 miliónov eur.

Robert Fico ocenil čoraz užšiu spoluprácu krajín V4, kde Slovensko v tomto roku prevezme predsedníctvo. "Dobré vzťahy a spolupráca v regióne V4 je prirodzenou prioritou. Osvedčili sa pravidelné stretnutia V4 pred stretnutiami Európskej rady," poznamenal premiér.

Prioritami zahraničnej politiky Slovenska v tomto roku podľa neho ostane západný Balkán a Východné partnerstvo. "Za jednu z priorít vlády považujem ekonomickú diplomaciu a podporu našich firiem," povedal.

Kľúčová je podľa neho spolupráca v rámci NATO. V tejto súvislosti pripomenul aj svoje stretnutie s prezidentom USA Barrackom Obamom. "Za základný faktor garancie našej bezpečnosti vnímame NATO. Mnohí si možno až pri udalostiach na Ukrajine uvedomia, že stabilita a bezpečnosť nie sú samozrejmosťou," povedal Robert Fico. V tejto súvislosti pripomenul blížiace sa desiate výročie vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO.

Na konferencii okrem prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu vlády SR Roberta Fica a podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka vystúpili štátni tajomníci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík a Peter Burian, ďalší zástupcovia rezortu zahraničných vecí, Slovenskej akadémie vied, Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a ďalší reprezentanti mimovládneho sektora.