Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Figeľ poukázal na to, že Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára chce pamiatku sprístupniť a aktualizovať sériou vedeckých, odborno-poznávacích a publicistických zámerov na najbližší rok.
Autor TASR
Bratislava 9. mája (TASR) - Predseda Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ je rád, že Biela légia postupne prestáva byť neznámym "bielym miestom" slovenských dejín. Ako uviedol pre TASR, dejiny 20. storočia sú plné dramatických a tragických príbehov, ktoré sú dodnes ukryté a nepoznané. Poznamenal to na margo štátnych vyznamenaní, ktoré udelila prezidentka SR in memoriam aj Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi.
"Mnohí pri odpore voči komunistickej totalite obetovali to najdrahšie - svoje vlastné životy. K takýmto silným príbehom patrí aj zápas Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára a rozsiahleho hnutia Biela légia s totalitnou štátnou mocou," uviedol Figeľ.
Poukázal na to, že Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára chce ich pamiatku sprístupniť a aktualizovať sériou vedeckých, odborno-poznávacích a publicistických zámerov na najbližší rok. "Radi by sme s expertmi a historikmi z Ústavu pamäti národa, Univerzity Komenského a ďalších inštitúcií zorganizovali v termíne ďalšieho výročia popravy vo februári 2023 celoslovenskú vedeckú konferenciu na tému málo známej Bielej légie s cieľom rozšírenia získaných poznatkov do sféry vzdelávania a médií," uviedol Figeľ.
V súčinnosti s občianskym združením Nenápadní hrdinovia pracujú na zadaní výskumných prác pre študentov vysokých a stredných škôl, ktorí budú mapovať neznáme či málo známe príbehy aktivistov Bielej légie a ich prenasledovania. "Mladí plní ideálov často platia najvyššiu cenu za slobodu, ako to opakovane potvrdzujú naše dejiny. Biela légia, to boli predovšetkým mladí ľudia a študenti. Na druhej strane, každá mladá generácia musí nanovo potvrdiť hodnoty, na ktorej jej záleží," dodal Figeľ. Cieľom je podľa neho vytvoriť a v hlavnom meste osadiť súsošie na pripomínanie si pamiatky prenasledovaných pre Bielu légiu.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v nedeľu (8. 5.) ocenila 25 osobností spoločenského, kultúrneho a športového života, z toho šesť in memoriam. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam dostali aj Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega, členovia antikomunistického kresťanského hnutia, ktorí boli v rámci politických procesov v 50. rokoch odsúdení na trest smrti.
"Mnohí pri odpore voči komunistickej totalite obetovali to najdrahšie - svoje vlastné životy. K takýmto silným príbehom patrí aj zápas Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára a rozsiahleho hnutia Biela légia s totalitnou štátnou mocou," uviedol Figeľ.
Poukázal na to, že Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára chce ich pamiatku sprístupniť a aktualizovať sériou vedeckých, odborno-poznávacích a publicistických zámerov na najbližší rok. "Radi by sme s expertmi a historikmi z Ústavu pamäti národa, Univerzity Komenského a ďalších inštitúcií zorganizovali v termíne ďalšieho výročia popravy vo februári 2023 celoslovenskú vedeckú konferenciu na tému málo známej Bielej légie s cieľom rozšírenia získaných poznatkov do sféry vzdelávania a médií," uviedol Figeľ.
V súčinnosti s občianskym združením Nenápadní hrdinovia pracujú na zadaní výskumných prác pre študentov vysokých a stredných škôl, ktorí budú mapovať neznáme či málo známe príbehy aktivistov Bielej légie a ich prenasledovania. "Mladí plní ideálov často platia najvyššiu cenu za slobodu, ako to opakovane potvrdzujú naše dejiny. Biela légia, to boli predovšetkým mladí ľudia a študenti. Na druhej strane, každá mladá generácia musí nanovo potvrdiť hodnoty, na ktorej jej záleží," dodal Figeľ. Cieľom je podľa neho vytvoriť a v hlavnom meste osadiť súsošie na pripomínanie si pamiatky prenasledovaných pre Bielu légiu.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v nedeľu (8. 5.) ocenila 25 osobností spoločenského, kultúrneho a športového života, z toho šesť in memoriam. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam dostali aj Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega, členovia antikomunistického kresťanského hnutia, ktorí boli v rámci politických procesov v 50. rokoch odsúdení na trest smrti.
