Brusel 10. januára (TASR) - Európska únia musí aj v roku 2017, keď si pripomenie päťsté výročie reformácie, konať v zmysle prevencie a zabraňovania masového vraždenia v jej susedstve a všade vo svete, aby prispela k ukončeniu storočia genocíd. Uviedol to splnomocnenec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete Ján Figeľ.

Figeľ v rozhovore pre TASR pripomenul, že Európania majú pocit krízového vývoja, ale vo svete prebiehajú oveľa krvavejšie drámy a znakom európskej zrelosti by mala byť pomoc pri ich riešení.

Z politických udalostí je podľa neho v tomto roku pre EÚ dôležité naštartovanie brexitu; ten možno vnímať aj ako prehru britskej vládnej strany, ktorá sa v súboji s populizmom uchýlila k referendu o odchode z EÚ. Figeľ upozornil, že brexit sa môže skončiť nielen odchodom Británie z EÚ, ale aj rozdelením tejto krajiny na menšie celky.

"Na tomto pozadí budú dôležité voľby vo Francúzsku a v Nemecku. Bez týchto krajín európska integrácie nie je možná, bez Británie možná je," skonštatoval Figeľ. Dodal, že bez Nemecka a Francúzska nebude fungovať ani zodpovedná a akcieschopná politika EÚ navonok.

Európa a celý svet si v roku 2017 pripomenú okrúhle výročie 500. rokov od reformácie. K prvému dôležitému stretnutiu súvisiacemu s týmto výročím došlo už vlani koncom októbra vo švédskom Lunde medzi predstaviteľmi luteránskej cirkvi a pápežom Františkom. Figeľ uviedol, že to bolo významné stretnutie, lebo namiesto o konfliktoch z minulosti sa hovorilo o spoločnej nádeji.

"EÚ bude mať v tomto roku 60. narodeniny, čo sa dá považovať za vek zrelosti. Malo by to znamenať, že už nás nemôžu prekvapiť niektoré trendy alebo javy vo svete a doma, ale naopak, že vieme na ne zrelo odpovedať," uviedol. V tejto súvislosti parafrázoval Winstona Churchilla, že európska integrácia je ako demokracia - nie je perfektná, ale zatiaľ sme nič lepšie nevymysleli. A preto ju treba chrániť a rozvíjať.

S odkazom na históriu Európy Figeľ pripomenul, že čoskoro uplynie 400 rokov od vypuknutia 30-ročnej náboženskej vojny (1618), ktorá sa skončila Vestfálskym mierom. Ten bol založený na princípe "cuius regio, eius religio" (koho je moc, toho je aj náboženstvo), ktorý ide proti ľudskej slobode a slobode presvedčenia.

"Dnes si nevieme predstaviť, aby takto mohla fungovať Európa. Máme systém sekulárnych štátov, kde náboženstvá sú pluralitné a rešpektované," opísal situáciu. Zároveň však upozornil, že práve tento dávno prekonaný model sa snaží v európskom susedstve presadzovať takzvaný Islamský štát (IS), ktorý princíp "jedna viera na jednom území" presadzuje "ohňom a mečom" a genocídou.

"Náboženská sloboda je lakmusový papier všetkých ľudských práv. Kde niet náboženskej slobody, nebýva ani tá občianska ani politická," skonštatoval Figeľ. V tomto kontexte vníma aj svoju funkciu, ktoré nie je "okrajová či ceremoniálna", lebo je zameraná na ochranu hodnôt rozhodujúcich pre budúcnosť Európy.

Figeľ, ktorý bol prvým slovenským eurokomisárom zdôraznil, že EÚ by mala prispieť k tomu, aby sa vo svete ukončilo storočie genocíd. Ocenil, že nemecký parlament vlani odhlasoval, že zabíjanie Arménov v Turecku v rokoch 2015-16 bola genocída. Ďalšia však prebieha v súčasnosti, dokonca v priamom prenose, a to v podaní Islamského štátu, ktorý vraždí kresťanov, jezídov, šiitských moslimov alebo Turkménov.

Chybou podľa Figeľa je, že EÚ a vôbec medzinárodné spoločenstvo nedokáže účinne konať a naplniť tri princípy Konvencie o genocíde - predchádzať jej, ochraňovať ohrozených a účinne trestať vinníkov.

"Nebyť schopní takémuto zločinu predísť, ochraňovať a účinne ho trestať je našou slabinou a zároveň výzvou, aby sa to zlepšilo," skonštatoval Figeľ, podľa ktorého storočie genocíd môžeme ukončiť, len ak nebude prevažovať ľahostajnosť, nevedomosť a strach - traja spojenci zla.