Z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že počas koronakrízy mohlo byť viac ako 32.000 žiakov základných škôl bez pripojenia na internet, pričom spodná hranica odhadu je 23.000 žiakov.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR chce, aby v prípade druhej vlny pandémie boli pripravené opatrenia aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia či pre deti z marginalizovaných rómskych komunít. Práve u tejto skupiny detí bol počas obdobia dištančného vzdelávania problém, pretože sa nemohli vzdelávať online prostredníctvom internetu. Štátna tajomníčka rezortu školstva pre národnostné a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová pre TASR uviedla, že u týchto detí sa počas pandémie osvedčili najmä pracovné listy a zošity.
"V tomto prípade sa dištančné vzdelávanie neosvedčilo. Tieto deti sú v prostredí, kde nemajú dostupný internet a počítač, preto nevieme dištančné vzdelávanie zabezpečiť pre všetky deti," vysvetlila Filipová s tým, že v tomto prípade sa najviac osvedčili práve pracovné zošity a listy. Tie im do rómskych osád nosili podľa jej slov sociálni pracovníci, učitelia alebo asistenti učiteľov.
Z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že počas koronakrízy mohlo byť viac ako 32.000 žiakov základných škôl bez pripojenia na internet, pričom spodná hranica odhadu je 23.000 žiakov.
Štátna tajomníčka pripomenula, že po skončení školského roka 2019/2020 začali zbierať dáta od učiteľov a riaditeľov škôl, aby na ministerstve školstva zistili, ako sa realizovalo dištančné vzdelávanie. "Zatiaľ sme vyzbierali dáta. Pripravujeme hodnotiacu správu, ktorá by mala byť hotová do konca augusta. Na ďalšie opatrenia budeme čerpať informácie aj z praxe a spätnej väzby od učiteľov a riaditeľov škôl," povedala Filipová. Rezort školstva pracuje aj na tom, aby boli v prípade druhej vlny nového koronavírusu predpripravené opatrenia aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ministerstvo školstva vyčlenilo na realizáciu letných škôl 500.000 eur, pričom financie, ktoré sa na tento zámer nevyužijú, budú podľa Filipovej použité na regionálne školstvo. Napríklad na distribúciu a výrobu pracovných zošitov pre deti z marginalizovaných rómskych komunít.
"V tomto prípade sa dištančné vzdelávanie neosvedčilo. Tieto deti sú v prostredí, kde nemajú dostupný internet a počítač, preto nevieme dištančné vzdelávanie zabezpečiť pre všetky deti," vysvetlila Filipová s tým, že v tomto prípade sa najviac osvedčili práve pracovné zošity a listy. Tie im do rómskych osád nosili podľa jej slov sociálni pracovníci, učitelia alebo asistenti učiteľov.
Z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že počas koronakrízy mohlo byť viac ako 32.000 žiakov základných škôl bez pripojenia na internet, pričom spodná hranica odhadu je 23.000 žiakov.
Štátna tajomníčka pripomenula, že po skončení školského roka 2019/2020 začali zbierať dáta od učiteľov a riaditeľov škôl, aby na ministerstve školstva zistili, ako sa realizovalo dištančné vzdelávanie. "Zatiaľ sme vyzbierali dáta. Pripravujeme hodnotiacu správu, ktorá by mala byť hotová do konca augusta. Na ďalšie opatrenia budeme čerpať informácie aj z praxe a spätnej väzby od učiteľov a riaditeľov škôl," povedala Filipová. Rezort školstva pracuje aj na tom, aby boli v prípade druhej vlny nového koronavírusu predpripravené opatrenia aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ministerstvo školstva vyčlenilo na realizáciu letných škôl 500.000 eur, pričom financie, ktoré sa na tento zámer nevyužijú, budú podľa Filipovej použité na regionálne školstvo. Napríklad na distribúciu a výrobu pracovných zošitov pre deti z marginalizovaných rómskych komunít.