Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh v súčasnom znení tiež považuje za diskriminačný voči nezávislým kandidátom.
Autor TASR
Bratislava 5. augusta (TASR) - Kontrolu financovania straníckych aktivít a pôsobnosť ústrednej volebnej komisie by mal vykonávať nestranný a dôveryhodný kontrolný orgán. V rámci svojich pripomienok k pripravovanému volebnému kódexu to navrhuje poslanec za SDKÚ-DS a predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý. K novej legislatíve poslal celkovo 13 zásadných pripomienok.
Beblavý navrhuje, aby voľba členov tohto nezávislého orgánu bola rozdelená medzi viacero voliteľov (napríklad parlament, verejný ochranca práv, Ústavný súd SR či mimovládne organizácie). "Tento nestranný orgán by mal byť, pochopiteľne, dostatočne personálne a finančne vybavený, aby mal reálnu možnosť vykonávať svoju pôsobnosť. Modelom pre jeho vytvorenie sú napríklad National Electoral Commission pôsobiaca v Spojenom kráľovstve, Standards in Public Office Comission v Írskej republike alebo Państwowa Komisja Wyborcza v Poľskej republike," tvrdí opozičný poslanec s tým, že takáto zmena v súčasnom návrhu ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) chýba.
Do procesu volieb primátorov miest a starostov mestských častí navrhuje Beblavý zaviesť druhé kolo, známe z prezidentských volieb alebo volieb predsedov krajov. "Ako v prípade prezidenta a župana, tak aj v prípade primátora a starostu mestskej časti ide o monokratické, priamo volené funkcie. Rozumieme, že druhé kolo znamená väčšie finančné náklady, tie sú však podľa nášho názoru vzhľadom na počet voličov v mestách a mestských častiach znesiteľné, pretože víťaz bude disponovať väčšou mierou legitimity a do funkcie sa dostane na základe širšieho spoločenského konsenzu," myslí si.
Jeho ďalší návrh sa týka posilnenia váhy preferenčných hlasov v parlamentných voľbách a vo voľbách do europarlamentu. Rovnako ako v súčasnosti, aj podľa Kaliňákovho návrhu sa má zachovať ich trojpercentná hranica, od ktorej sa na ne musí prihliadnuť. "Sme presvedčení, že túto hranicu by bolo vhodné posunúť na jedno percento, pretože by to prinieslo viaceré pozitívne vplyvy," navrhuje.
Beblavý zároveň pripomienkoval aj nové pravidlá volebných kampaní. "Hneď úvodné ustanovenia návrhu zákona zakazujú vedenie tzv. antikampaní. Po schválení návrhu by tak nebolo možné uskutočniť takú formu slobody prejavu, ako to urobil napríklad Shooty pred voľbami v roku 2010. Týmto by sa bezprecedentným spôsobom zasahovalo do základného ľudského práva garantovaného nielen Ústavou SR, ale aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo by mohlo znamenať po zdravotných poisťovniach ďalšiu medzinárodnú blamáž. Zákaz žiadame z návrhu bez náhrady vypustiť," vysvetľuje pozičný poslanec.
Za absurdnú tiež považuje navrhovanú povinnosť zdržať sa prijímania darov po začiatku volebnej kampane. "Nevidíme totiž žiaden dôvod na to, aby napríklad občania, ktorí budú chcieť transparentným spôsobom podporiť volebnú kampaň svojho kandidáta, boli obmedzení začiatkom jeho kampane, a preto túto povinnosť žiadame tiež z návrhu vypustiť," píše Beblavý na svojej internetovej stránke.
Návrh v súčasnom znení tiež považuje za diskriminačný voči nezávislým kandidátom. "Nezávislý kandidát by totiž mohol na svoju volebnú kampaň vynaložiť sumu omnoho nižšiu než kandidáti politických strán. Takúto diskrimináciu považujeme za neprípustnú, pretože je s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavnou požiadavkou rovnosti občanov v dôstojnosti i v právach a najmä s čl. 31 Ústavy SR, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti," argumentuje poslanec.
Zákaz zverejňovania prieskumov 21 dní pred voľbami a v deň ich konania považuje za nevykonateľný. "Sme presvedčení, že berúc do úvahy rozmach sociálnych médií nie je v silách orgánov verejnej moci, aby takýmto prieskumom a ich zdieľaniu zabránili," tvrdí Beblavý, ktorý zároveň žiada posunutie účinnosti novej právnej úpravy až na január 2016, aby nové pravidlá nezasahovali do vedenia prezidentskej kampane. "Urýchlená účinnosť návrhu len budí podozrenia, že je vytvorený za účelom pomoci kandidátovi vládnej strany a nie pre zabezpečenie férového súboja myšlienok," dodáva Beblavý.
Beblavý navrhuje, aby voľba členov tohto nezávislého orgánu bola rozdelená medzi viacero voliteľov (napríklad parlament, verejný ochranca práv, Ústavný súd SR či mimovládne organizácie). "Tento nestranný orgán by mal byť, pochopiteľne, dostatočne personálne a finančne vybavený, aby mal reálnu možnosť vykonávať svoju pôsobnosť. Modelom pre jeho vytvorenie sú napríklad National Electoral Commission pôsobiaca v Spojenom kráľovstve, Standards in Public Office Comission v Írskej republike alebo Państwowa Komisja Wyborcza v Poľskej republike," tvrdí opozičný poslanec s tým, že takáto zmena v súčasnom návrhu ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) chýba.
Do procesu volieb primátorov miest a starostov mestských častí navrhuje Beblavý zaviesť druhé kolo, známe z prezidentských volieb alebo volieb predsedov krajov. "Ako v prípade prezidenta a župana, tak aj v prípade primátora a starostu mestskej časti ide o monokratické, priamo volené funkcie. Rozumieme, že druhé kolo znamená väčšie finančné náklady, tie sú však podľa nášho názoru vzhľadom na počet voličov v mestách a mestských častiach znesiteľné, pretože víťaz bude disponovať väčšou mierou legitimity a do funkcie sa dostane na základe širšieho spoločenského konsenzu," myslí si.
Jeho ďalší návrh sa týka posilnenia váhy preferenčných hlasov v parlamentných voľbách a vo voľbách do europarlamentu. Rovnako ako v súčasnosti, aj podľa Kaliňákovho návrhu sa má zachovať ich trojpercentná hranica, od ktorej sa na ne musí prihliadnuť. "Sme presvedčení, že túto hranicu by bolo vhodné posunúť na jedno percento, pretože by to prinieslo viaceré pozitívne vplyvy," navrhuje.
Beblavý zároveň pripomienkoval aj nové pravidlá volebných kampaní. "Hneď úvodné ustanovenia návrhu zákona zakazujú vedenie tzv. antikampaní. Po schválení návrhu by tak nebolo možné uskutočniť takú formu slobody prejavu, ako to urobil napríklad Shooty pred voľbami v roku 2010. Týmto by sa bezprecedentným spôsobom zasahovalo do základného ľudského práva garantovaného nielen Ústavou SR, ale aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo by mohlo znamenať po zdravotných poisťovniach ďalšiu medzinárodnú blamáž. Zákaz žiadame z návrhu bez náhrady vypustiť," vysvetľuje pozičný poslanec.
Za absurdnú tiež považuje navrhovanú povinnosť zdržať sa prijímania darov po začiatku volebnej kampane. "Nevidíme totiž žiaden dôvod na to, aby napríklad občania, ktorí budú chcieť transparentným spôsobom podporiť volebnú kampaň svojho kandidáta, boli obmedzení začiatkom jeho kampane, a preto túto povinnosť žiadame tiež z návrhu vypustiť," píše Beblavý na svojej internetovej stránke.
Návrh v súčasnom znení tiež považuje za diskriminačný voči nezávislým kandidátom. "Nezávislý kandidát by totiž mohol na svoju volebnú kampaň vynaložiť sumu omnoho nižšiu než kandidáti politických strán. Takúto diskrimináciu považujeme za neprípustnú, pretože je s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavnou požiadavkou rovnosti občanov v dôstojnosti i v právach a najmä s čl. 31 Ústavy SR, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti," argumentuje poslanec.
Zákaz zverejňovania prieskumov 21 dní pred voľbami a v deň ich konania považuje za nevykonateľný. "Sme presvedčení, že berúc do úvahy rozmach sociálnych médií nie je v silách orgánov verejnej moci, aby takýmto prieskumom a ich zdieľaniu zabránili," tvrdí Beblavý, ktorý zároveň žiada posunutie účinnosti novej právnej úpravy až na január 2016, aby nové pravidlá nezasahovali do vedenia prezidentskej kampane. "Urýchlená účinnosť návrhu len budí podozrenia, že je vytvorený za účelom pomoci kandidátovi vládnej strany a nie pre zabezpečenie férového súboja myšlienok," dodáva Beblavý.
