Bratislava 20. augusta (TASR) - Slovenské zdravotníctvo by sa malo financovať viaczdrojovo. Malo by ísť o zdravotné odvody, doplnkové poistenie, spoluúčasť pacienta (doplatky), poplatky a dary. Taktiež by sa malo financovať zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov a iných rezortov. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Jaroslav Šimo.

"Finančná záťaž dnešného systému je vyššia pre existenciu komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód, ktoré si vyžadujú aj drahé prístrojové vybavenie, oveľa drahšie lieky a toto všetko spôsobuje veľký tlak na potrebu financovania zdravotníctva," povedal Šimo.

Priblížil, že zdravotné odvody predstavujú základnú zložku financovania zdravotníctva. Odvody zárobkovo činných obyvateľov podľa Šima nestačia na financovanie zdravotnej starostlivosti, a preto je nevyhnutné verejné financovanie zo štátneho rozpočtu. Poznamenal tiež, že platby za poistencov sú nízke.

SLK poukazuje na doplnkové poistenie, keď si pacienti môžu dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie poistiť určité, presne definované služby. "Toto poistenie dokáže vygenerovať dodatočné zdroje pre zdravotníctvo vo výške desať, 15 až 20 percent," poznamenal Šimo. Dodal, že o tejto téme sa hovorí dlho. Neexistuje však motivácia poisťovní rozširovať tento segment ani motivácia ľudí uzatvárať takéto poistenie.

Spoluúčasť pacienta sa používa pri financovaní drahšej alternatívy k liečbe hradenej z verejného poistenia. Na Slovensku sa realizuje najmä pri preplácaní za lieky a zdravotné pomôcky, uviedol prezident SLK. Odporúča preto vytvoriť tri skupiny výkonov, a to plne hradenú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť so spoluúčasťou a zdravotnú starostlivosť plne hradenú pacientom. Spoluúčasť je podľa Šima možné definovať v ambulantnom aj nemocničnom sektore. "Spoluúčasť pacienta by mohla mať rozvoj na vplyv doplnkového poistenia," podotkol.

Ďalším zdrojom pre zdravotníctvo by mohli byť manipulačné poplatky. SLK chce ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zároveň tvrdí, že pri manipulačných poplatkoch treba legislatívne ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

"Za dôležité pri financovaní zdravotníctva je, že financovanie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov spolufinancovanie z iných rezortov musia hrať oveľa dôležitejšiu rolu vo financovaní zdravotníctva, ako je to doteraz," povedal prezident SLK. Rezort školstva by sa napríklad mohol spolupodieľať na financovaní univerzitných nemocníc. Ministerstvo vnútra a obrany by mohlo dávať príspevky na činnosť rezortných zdravotníckych organizácií. "Samozrejmosťou by mal byť aj podiel samosprávnych krajov a miestnej samosprávy na financovaní zdravotnej starostlivosti na svojom území tak nemocničnej, ako aj ambulantnej," skonštatoval Šimo.

Dodatočným zdrojom financovania slovenského zdravotníctva by podľa Šima mohli byť dary z nadácií, filantropické projekty či zbierky.