Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zahlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. decembra (TASR) - Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok schválilo zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽANO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru-SD a ĽSNS. Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.
Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP.
V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.
Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 % HDP.
Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).
Plénum zároveň odobrilo presunutie prostriedkov z dotačného systému z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), ktoré boli určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, do príslušného podprogramu Ministerstva kultúry (MK) SR ako trvalé systémové riešenie poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tieto účely. Finančné prostriedky v danom podprograme sa prijatím pozmeňujúceho návrhu Milana Vetráka (OĽANO) zvýšia o 2,69 milióna eur a o túto sumu sa zároveň znižujú dotácie obciam.
Pozmeňujúci návrh k rozpočtu predložil aj nezaradený poslanec Erik Tomáš, hovoril v ňom o 200 eurách pre všetkých dôchodcov na výdavky spojené s rastom cien. Nezaradený poslanec Richard Raši chcel zasa presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Oba návrhy však plénum odmietlo.
Poslanec ĽSNS Martin Beluský zasa chcel v rámci kapitoly VPS znížiť rezervu na negatívne vplyvy pandémie o viac ako 135 miliónov eur. Išlo by o jednorazovú pomoc osobám nad 60 rokov na zmiernenie dôsledkov pandémie a rastu cien energií a potravín. Ani tento pozmeňujúci návrh poslanci neschválili.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) podmienil výslednú podobu rozpočtu na rok 2022 viacerými zákonmi, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Pri rokovaní o návrhu rozpočtu v pléne parlamentu Matovič vyhlásil, že aj keď bude rozpočet schválený s deficitom 4,94 % HDP, nedovolí čerpať z prostriedkov nad 4,3 %, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.
Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽANO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru-SD a ĽSNS. Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.
Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 % HDP.
V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 % HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.
Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 % HDP.
Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).
Plénum zároveň odobrilo presunutie prostriedkov z dotačného systému z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), ktoré boli určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, do príslušného podprogramu Ministerstva kultúry (MK) SR ako trvalé systémové riešenie poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tieto účely. Finančné prostriedky v danom podprograme sa prijatím pozmeňujúceho návrhu Milana Vetráka (OĽANO) zvýšia o 2,69 milióna eur a o túto sumu sa zároveň znižujú dotácie obciam.
Pozmeňujúci návrh k rozpočtu predložil aj nezaradený poslanec Erik Tomáš, hovoril v ňom o 200 eurách pre všetkých dôchodcov na výdavky spojené s rastom cien. Nezaradený poslanec Richard Raši chcel zasa presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Oba návrhy však plénum odmietlo.
Poslanec ĽSNS Martin Beluský zasa chcel v rámci kapitoly VPS znížiť rezervu na negatívne vplyvy pandémie o viac ako 135 miliónov eur. Išlo by o jednorazovú pomoc osobám nad 60 rokov na zmiernenie dôsledkov pandémie a rastu cien energií a potravín. Ani tento pozmeňujúci návrh poslanci neschválili.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) podmienil výslednú podobu rozpočtu na rok 2022 viacerými zákonmi, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Pri rokovaní o návrhu rozpočtu v pléne parlamentu Matovič vyhlásil, že aj keď bude rozpočet schválený s deficitom 4,94 % HDP, nedovolí čerpať z prostriedkov nad 4,3 %, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.
