Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie zo dňa 29. októbra 1945, kedy bol prezident Slovenského štátu Jozef Tiso vydaný československým orgánom.
Autor Teraz.sk/TASR
Bratislava 31. októbra (Teraz.sk/TASR) - ThDr. Jozef Tiso bol rímskokatolícky kňaz, predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (1938 – 1945), poslanec Národného zhromaždenia ČSR (1925 – 1939) a po vyhlásení Slovenského štátu jeho jediný prezident (1939 - 1945). Po druhej svetovej vojne bol odsúdený za vlastizradu a popravený.
Z Rakúska utiekol do Nemecka, pretože ho začali obsadzovať Spojenecké vojská. Ukrýval sa v bavorskom Altöttingu, očakával, že mu pomôže Vatikán. V polovici júna 1945 ho zatkla americká vojenská polícia. Tisa odhalil agent a bratislavský rodák John Spiegler.
Jozef Tiso skončil najprv v prísne stráženom internačnom tábore. S rukami v putách ho potom Američania 29. októbra 1945 priviezli na Slovensko a vydali československým orgánom.
Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. Pôsobil ako rímskokatolícky kaplán, bol rektorom Teologického seminára v Nitre, učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie, v rokoch 1921-1924 biskupským tajomníkom a učiteľom v Bohosloveckom seminári v Nitre. V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou. Vo svojej práci farára tu pokračoval aj počas funkcie prezidenta vojnovej samostatnej Slovenskej republiky.
Do politiky vstúpil v roku 1918, patril k tým, ktorí sa usilovali o autonómiu Slovenska v rámci Československej republiky (ČSR). Za poslanca československého parlamentu v Prahe ho zvolili v roku 1925, funkciu zastával do roku 1939. V rokoch 1927-1929 bol ministrom zdravotníctva a športu v československej vláde.
V októbri 1938, keď v Žiline vyhlásili autonómiu Slovenska v rámci Československa, sa Tiso, ako vedúci predstaviteľ vtedy najväčšej politickej strany na Slovensku - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), stal do marca 1939 predsedom vlády autonómneho Slovenska. Po vyhlásení tkz. Slovenského štátu 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády a v tom istom roku 26. októbra prezidentom samostatnej Slovenskej republiky tkz. Slovenského štátu.
Za jeho vlády sa realizovala deportácia Židov zo Slovenska a po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) Tiso nevyužil vzniknutú situáciu, ale naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca. V roku 1945 po krátkom pobyte v exile ho vydali československej vláde. Od októbra 1945 ho väznili v Prahe, neskôr v Bratislave. Žaloba ho obvinila z rozbitia ČSR, z podpory nemeckého vojnového úsilia, zo zločinov proti ľudskosti a zo zrady na povstaní.
V procese trvajúcom od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným a odsúdila ho na trest smrti. Popravili ho 18. apríla 1947 v Bratislave. Mal 59 rokov.
ThDr. Jozef Tiso bol pochovaný 19. apríla 1947 na Martinskom cintoríne v Bratislave. V súčasnosti sú jeho telesné ostatky pochované v kanonickej hrobke na Nitrianskom hrade.
Udalosti pred popravou
Niekoľko dní pred oslobodením Bratislavy Červenou armádou, ušiel prezident Slovenského štátu Jozef Tiso s niektorými členmi vlády z mesta. Krátko sa zdržiaval v Holíči, potom odišiel zo Slovenska do rakúskeho kláštora Kremsmünster.Z Rakúska utiekol do Nemecka, pretože ho začali obsadzovať Spojenecké vojská. Ukrýval sa v bavorskom Altöttingu, očakával, že mu pomôže Vatikán. V polovici júna 1945 ho zatkla americká vojenská polícia. Tisa odhalil agent a bratislavský rodák John Spiegler.
Jozef Tiso skončil najprv v prísne stráženom internačnom tábore. S rukami v putách ho potom Američania 29. októbra 1945 priviezli na Slovensko a vydali československým orgánom.
Život Jozefa Tisa
Rímskokatolícky kňaz a politik, prezident tkz. Slovenského štátu ThDr. Jozef Tiso sa narodil sa 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči (dnes Bytči). Vysokoškolské vzdelanie získal na Viedenskej univerzite, kde promoval na doktora teológie.Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. Pôsobil ako rímskokatolícky kaplán, bol rektorom Teologického seminára v Nitre, učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie, v rokoch 1921-1924 biskupským tajomníkom a učiteľom v Bohosloveckom seminári v Nitre. V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou. Vo svojej práci farára tu pokračoval aj počas funkcie prezidenta vojnovej samostatnej Slovenskej republiky.
Do politiky vstúpil v roku 1918, patril k tým, ktorí sa usilovali o autonómiu Slovenska v rámci Československej republiky (ČSR). Za poslanca československého parlamentu v Prahe ho zvolili v roku 1925, funkciu zastával do roku 1939. V rokoch 1927-1929 bol ministrom zdravotníctva a športu v československej vláde.
V októbri 1938, keď v Žiline vyhlásili autonómiu Slovenska v rámci Československa, sa Tiso, ako vedúci predstaviteľ vtedy najväčšej politickej strany na Slovensku - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), stal do marca 1939 predsedom vlády autonómneho Slovenska. Po vyhlásení tkz. Slovenského štátu 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády a v tom istom roku 26. októbra prezidentom samostatnej Slovenskej republiky tkz. Slovenského štátu.
Za jeho vlády sa realizovala deportácia Židov zo Slovenska a po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) Tiso nevyužil vzniknutú situáciu, ale naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca. V roku 1945 po krátkom pobyte v exile ho vydali československej vláde. Od októbra 1945 ho väznili v Prahe, neskôr v Bratislave. Žaloba ho obvinila z rozbitia ČSR, z podpory nemeckého vojnového úsilia, zo zločinov proti ľudskosti a zo zrady na povstaní.
V procese trvajúcom od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným a odsúdila ho na trest smrti. Popravili ho 18. apríla 1947 v Bratislave. Mal 59 rokov.
ThDr. Jozef Tiso bol pochovaný 19. apríla 1947 na Martinskom cintoríne v Bratislave. V súčasnosti sú jeho telesné ostatky pochované v kanonickej hrobke na Nitrianskom hrade.