Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V nadväznosti na októbrový summit krajín EÚ a západného Balkánu v Slovinsku chce Francúzsko v spolupráci s ČR zorganizovať v júni konferenciu o západnom Balkáne.
Autor TASR
Bratislava/Paríž 11. januára (TASR) - Francúzske predsedníctvo v Rade EÚ sa zameria na boj proti pandémii, bezpečnosť aj spoločnú európsku obranu. Pozornosť bude venovať aj digitálnej oblasti, kultúre a mladým ľuďom. Povedal to v utorok v Bratislave francúzsky veľvyslanec v SR Pascal le Deunff.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Vladimír Šucha pripomenul, že Francúzsko prevzalo predsedníctvo 1. januára od Slovinska. Pandémia ochorenia COVID-19 podľa neho komplikovala situáciu pre Slovinsko a podobné to bude pravdepodobne aj v prípade Francúzska.
Veľvyslanec Slovinska v SR Gregor Kozovinc povedal, že počas slovinského predsedníctva sa podarilo obnoviť rokovania o rozšírení EÚ o krajiny západného Balkánu. V nadväznosti na októbrový summit krajín EÚ a západného Balkánu v Slovinsku chce Francúzsko v spolupráci s ČR zorganizovať v júni konferenciu o západnom Balkáne.
Francúzsko si na najbližších 18 mesiacov stanovilo ciele spoločne s ČR a Švédskom. ČR preberie európske predsedníctvo v júli a Švédsko od januára 2023. Francúzsky veľvyslanec spresnil, že medzi tieto ciele patrí boj proti covidu a jeho následkom, podpora očkovania a udržanie čo najväčšej slobody pohybu medzi členskými krajinami.
"Európa musí byť takisto schopná lepšie kontrolovať svoje vonkajšie hranice," povedal le Deunff a pripomenul krízu v juhoeurópskych krajinách, Poľsku a pobaltských krajinách.
Zdôraznil potrebu posilnenia EÚ v oblasti obrany a schopnosti čeliť kybernetickým a geopolitickým hrozbám. Upozornil, že záujmy Európanov môžu byť v niektorých prípadoch odlišné od amerických. Potrebné je podľa neho posilniť technologickú suverenitu EÚ, podporiť európsky obranný priemysel a zladiť hospodársky rozvoj a ambície v oblasti klímy.
EP a Rada EÚ sa v decembri minulého roka dohodli na tom, že rok 2022 bude Európskym rokom mládeže. Francúzsko bude podľa veľvyslanca le Deunffa vyvíjať úsilie aj s cieľom umožniť mladým ľuďom získať nové profesionálne skúsenosti.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus ocenil úspechy slovinského predsedníctva a spomedzi priorít francúzskeho predsedníctva vyzdvihol legislatívny balík v oblasti klímy a jadrovej energie, Strategický kompas EÚ predstavujúci opatrenia v oblasti bezpečnosti na najbližších desať rokov, či zameranie sa Francúzska na kultúru a vzdelávanie.
Slovensko takisto podľa Klusa podporuje Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorá dáva priestor občanom členských krajín EÚ vyjadriť sa k aktuálnym otázkam. Závery konferencie by sa mali sumarizovať v máji.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Vladimír Šucha pripomenul, že Francúzsko prevzalo predsedníctvo 1. januára od Slovinska. Pandémia ochorenia COVID-19 podľa neho komplikovala situáciu pre Slovinsko a podobné to bude pravdepodobne aj v prípade Francúzska.
Veľvyslanec Slovinska v SR Gregor Kozovinc povedal, že počas slovinského predsedníctva sa podarilo obnoviť rokovania o rozšírení EÚ o krajiny západného Balkánu. V nadväznosti na októbrový summit krajín EÚ a západného Balkánu v Slovinsku chce Francúzsko v spolupráci s ČR zorganizovať v júni konferenciu o západnom Balkáne.
Francúzsko si na najbližších 18 mesiacov stanovilo ciele spoločne s ČR a Švédskom. ČR preberie európske predsedníctvo v júli a Švédsko od januára 2023. Francúzsky veľvyslanec spresnil, že medzi tieto ciele patrí boj proti covidu a jeho následkom, podpora očkovania a udržanie čo najväčšej slobody pohybu medzi členskými krajinami.
"Európa musí byť takisto schopná lepšie kontrolovať svoje vonkajšie hranice," povedal le Deunff a pripomenul krízu v juhoeurópskych krajinách, Poľsku a pobaltských krajinách.
Zdôraznil potrebu posilnenia EÚ v oblasti obrany a schopnosti čeliť kybernetickým a geopolitickým hrozbám. Upozornil, že záujmy Európanov môžu byť v niektorých prípadoch odlišné od amerických. Potrebné je podľa neho posilniť technologickú suverenitu EÚ, podporiť európsky obranný priemysel a zladiť hospodársky rozvoj a ambície v oblasti klímy.
EP a Rada EÚ sa v decembri minulého roka dohodli na tom, že rok 2022 bude Európskym rokom mládeže. Francúzsko bude podľa veľvyslanca le Deunffa vyvíjať úsilie aj s cieľom umožniť mladým ľuďom získať nové profesionálne skúsenosti.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus ocenil úspechy slovinského predsedníctva a spomedzi priorít francúzskeho predsedníctva vyzdvihol legislatívny balík v oblasti klímy a jadrovej energie, Strategický kompas EÚ predstavujúci opatrenia v oblasti bezpečnosti na najbližších desať rokov, či zameranie sa Francúzska na kultúru a vzdelávanie.
Slovensko takisto podľa Klusa podporuje Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorá dáva priestor občanom členských krajín EÚ vyjadriť sa k aktuálnym otázkam. Závery konferencie by sa mali sumarizovať v máji.
