Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí to Gabriela Podmaková z Bratislavského dobrovoľníckeho centra (BDC).
Autor TASR
Bratislava 12. decembra (TASR) - V porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) má Slovensko v podpore dobrovoľníctva veľké rezervy. Tvrdí to Gabriela Podmaková z Bratislavského dobrovoľníckeho centra (BDC). Okrem podpory dobrovoľníctva mladých ľudí podľa nej totiž neexistujú iné priame dotácie, ktoré by mohli organizácie využiť na vzdelávanie, starostlivosť, pomôcky, poistenie, cestovné, stravu či iné náklady spojené s dobrovoľníctvom.
"Od roku 2011 máme na Slovensku zákon o dobrovoľníctve, ktorý však je nepochopený aj štátom. Vlády medzitým schválili zákony, ktoré ho nesprávne interpretujú, dokonca až zneužívajú," skonštatovala pre TASR Podmaková. Na všetkých typoch škôl je podľa nej potrebné zaviesť výchovu k dobrovoľníctvu, doposiaľ však nenastala v tomto smere so štátom dohoda. "Zišli by sa nám pravidelné merania dobrovoľníkov, aj ekonomickej hodnoty ich práce, ktoré by mohol pravidelne sledovať Štatistický úrad SR a vďaka ktorým by sme ukázali, akú hodnotu má dobrovoľnícka činnosť pre túto krajinu," povedala.
V prípade samospráv sa podľa jej slov tiež vo väčšine prípadov nestretávajú so systematickou finančnou podporou dobrovoľníctva. "Výnimku tvorí hlavné mesto, ktoré podporuje dobrovoľníctvo v rámci grantových schém a podporuje každý rok aj BDC priamo z rozpočtu, a tiež mesto Nitra," podotkla Podmaková. Privítala by, aby firmy tiež podporovali dobrovoľníctvo zamestnancov a nerobili to len veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré to majú dané v globálnej stratégii, ale aj stredné a menšie slovenské firmy.
Dobrovoľníctvo na Slovensku má podľa BDC stúpajúcu tendenciu. Posledný výskum z roku 2011 ukázal, že do formálneho dobrovoľníctva sa zapája skoro tretina obyvateľov. "To znamená že 27,5 percenta ľudí pôsobí ako dobrovoľníci a dobrovoľníčky v konkrétnej organizácii," uviedla Podmaková. V Bratislave sa do dobrovoľníctva zapájajú aj firmy, ktoré svojich zamestnancov počas pracovného času vysielajú do mimovládnych organizácií, kde vykonávajú rôzne aktivity, najčastejšie manuálneho charakteru.
"Vo všeobecnosti je na Slovensku najväčší záujem o sociálnu oblasť, teda dobrovoľníci chcú pomáhať deťom, seniorom, ľuďom s nejakým znevýhodnením, chorým či ľuďom bez domova. Potom je to oblasť kultúry a životného prostredia," priblížila Podmaková.
"Od roku 2011 máme na Slovensku zákon o dobrovoľníctve, ktorý však je nepochopený aj štátom. Vlády medzitým schválili zákony, ktoré ho nesprávne interpretujú, dokonca až zneužívajú," skonštatovala pre TASR Podmaková. Na všetkých typoch škôl je podľa nej potrebné zaviesť výchovu k dobrovoľníctvu, doposiaľ však nenastala v tomto smere so štátom dohoda. "Zišli by sa nám pravidelné merania dobrovoľníkov, aj ekonomickej hodnoty ich práce, ktoré by mohol pravidelne sledovať Štatistický úrad SR a vďaka ktorým by sme ukázali, akú hodnotu má dobrovoľnícka činnosť pre túto krajinu," povedala.
V prípade samospráv sa podľa jej slov tiež vo väčšine prípadov nestretávajú so systematickou finančnou podporou dobrovoľníctva. "Výnimku tvorí hlavné mesto, ktoré podporuje dobrovoľníctvo v rámci grantových schém a podporuje každý rok aj BDC priamo z rozpočtu, a tiež mesto Nitra," podotkla Podmaková. Privítala by, aby firmy tiež podporovali dobrovoľníctvo zamestnancov a nerobili to len veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré to majú dané v globálnej stratégii, ale aj stredné a menšie slovenské firmy.
Dobrovoľníctvo na Slovensku má podľa BDC stúpajúcu tendenciu. Posledný výskum z roku 2011 ukázal, že do formálneho dobrovoľníctva sa zapája skoro tretina obyvateľov. "To znamená že 27,5 percenta ľudí pôsobí ako dobrovoľníci a dobrovoľníčky v konkrétnej organizácii," uviedla Podmaková. V Bratislave sa do dobrovoľníctva zapájajú aj firmy, ktoré svojich zamestnancov počas pracovného času vysielajú do mimovládnych organizácií, kde vykonávajú rôzne aktivity, najčastejšie manuálneho charakteru.
"Vo všeobecnosti je na Slovensku najväčší záujem o sociálnu oblasť, teda dobrovoľníci chcú pomáhať deťom, seniorom, ľuďom s nejakým znevýhodnením, chorým či ľuďom bez domova. Potom je to oblasť kultúry a životného prostredia," priblížila Podmaková.
