Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko dosiahlo 49 bodov zo 100 možných, o bod menej ako pred rokom.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) - V celosvetovom rebríčku vnímania korupcie, ktorý každý rok pripravuje Transparency International (TI), skončilo Slovensko v minulom roku na 60. mieste, o jednu priečku nižšie ako v roku 2019 a až o šesť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia v roku 2016.
Index vnímania TI sa skladá z priemeru deviatich hodnotení rôznych inštitúcií, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov merajú názory na korupciu v krajine medzi domácimi podnikateľmi, zahraničnými investormi a konzultantmi, ako aj politológmi a expertmi na transparentnosť. "Práve výrazný pád v jednom z týchto podindexov – vymožiteľnosť práva za rok 2019 hodnotená nemeckou Bertelsmannovou nadáciou – spôsobil aj celkové zníženie indexu vnímania korupcie na Slovensku," vysvetlil riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Zhoršenie v indexe podľa neho odráža slabý boj proti korupcii počas záverečného roka vlády súčasného predsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Prácu novej vlády Igora Matoviča (OĽANO), ktorá si dala za cieľ zlepšiť sa v rebríčku o 20 miest, podľa neho odrazí v plnej miere až tohtoročný index. Dodal tiež, že prvý rok novej vlády v boji proti korupcii možno vnímať ako úspešný.
"Počet stíhaní pri korupčných trestných činoch narástol v roku 2020 medziročne o viac ako o tretinu, obžalôb dokonca o polovicu na najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. V mnohých prípadoch koalícia stransparentnila výber kádrov do kľúčových funkcií," uviedol s tým, že stále nemožno hovoriť o bežnej praxi. Pozitívne vníma aj rozbehnutie reforiem súdnictva, majetkových priznaní funkcionárov či prístupu občanov k informáciám.
"Na druhej strane brzdou v protikorupčnom boji je neplnenie sľubov o vyššej politickej kultúre. Kritika médií či odborníkov s iným názorom, ako má predseda vlády, má ďaleko k štandardnému rešpektu v demokracii. Nevyvodenie zodpovednosti plagiátorstva predsedov vlády či parlamentu podkopáva sľuby vlády o trestaní prešľapov bez ohľadu na politické tričko. Viaceré vládne nominácie niesli príznaky straníckeho klientelizmu. Nulový deklarovaný majetok predsedu vlády je aj na svetové pomery raritou," uviedol Šípoš. Negatívne hodnotí aj návrh zníženia transparentnosti zadávania verejných zákaziek, tiež fakt, že takmer rok od volieb stále nie je sfunkčnený úrad na ochranu oznamovateľov korupcie.
Slovensko dosiahlo 49 bodov zo 100 možných, o bod menej ako pred rokom. Z krajín EÚ sú za Slovenskom len štyri krajiny, a to Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Po 16 rokoch od roku 2004, keď sa Slovensko vďaka protikorupčným reformám dostalo pred Grécko, skončilo minulý rok opäť raz za ním. Celkovo vo svete boj proti korupcii stagnuje. Dve tretiny štátov sveta majú skóre ešte nižšie ako Slovensko.
Index vnímania TI sa skladá z priemeru deviatich hodnotení rôznych inštitúcií, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov merajú názory na korupciu v krajine medzi domácimi podnikateľmi, zahraničnými investormi a konzultantmi, ako aj politológmi a expertmi na transparentnosť. "Práve výrazný pád v jednom z týchto podindexov – vymožiteľnosť práva za rok 2019 hodnotená nemeckou Bertelsmannovou nadáciou – spôsobil aj celkové zníženie indexu vnímania korupcie na Slovensku," vysvetlil riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Zhoršenie v indexe podľa neho odráža slabý boj proti korupcii počas záverečného roka vlády súčasného predsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Prácu novej vlády Igora Matoviča (OĽANO), ktorá si dala za cieľ zlepšiť sa v rebríčku o 20 miest, podľa neho odrazí v plnej miere až tohtoročný index. Dodal tiež, že prvý rok novej vlády v boji proti korupcii možno vnímať ako úspešný.
"Počet stíhaní pri korupčných trestných činoch narástol v roku 2020 medziročne o viac ako o tretinu, obžalôb dokonca o polovicu na najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. V mnohých prípadoch koalícia stransparentnila výber kádrov do kľúčových funkcií," uviedol s tým, že stále nemožno hovoriť o bežnej praxi. Pozitívne vníma aj rozbehnutie reforiem súdnictva, majetkových priznaní funkcionárov či prístupu občanov k informáciám.
"Na druhej strane brzdou v protikorupčnom boji je neplnenie sľubov o vyššej politickej kultúre. Kritika médií či odborníkov s iným názorom, ako má predseda vlády, má ďaleko k štandardnému rešpektu v demokracii. Nevyvodenie zodpovednosti plagiátorstva predsedov vlády či parlamentu podkopáva sľuby vlády o trestaní prešľapov bez ohľadu na politické tričko. Viaceré vládne nominácie niesli príznaky straníckeho klientelizmu. Nulový deklarovaný majetok predsedu vlády je aj na svetové pomery raritou," uviedol Šípoš. Negatívne hodnotí aj návrh zníženia transparentnosti zadávania verejných zákaziek, tiež fakt, že takmer rok od volieb stále nie je sfunkčnený úrad na ochranu oznamovateľov korupcie.
Slovensko dosiahlo 49 bodov zo 100 možných, o bod menej ako pred rokom. Z krajín EÚ sú za Slovenskom len štyri krajiny, a to Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Po 16 rokoch od roku 2004, keď sa Slovensko vďaka protikorupčným reformám dostalo pred Grécko, skončilo minulý rok opäť raz za ním. Celkovo vo svete boj proti korupcii stagnuje. Dve tretiny štátov sveta majú skóre ešte nižšie ako Slovensko.
