Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gajdoš v tejto súvislosti pripomenul, že krajiny V4 chcú vložiť 35 miliónov do trustového fondu pre Afriku, pričom SR už previedla 25 000 eur a chystá sa prevod ďalšieho pol milióna eur.
Autor TASR
Brusel 14. mája (TASR) - Ministri obrany EÚ v utorok v Bruseli prebrali viacero dôležitých tém - od situácie v regióne Sahel až po spoluprácu s NATO či budúcnosť Európskej obrannej agentúry (EDA). Uviedol to minister obrany SR Peter Gajdoš v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci a obranu.
Minister pripomenul, že v pondelok večer rokoval s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) spolu s ministerkami obrany Francúzska a Nemecka. Označil to za historicky prvé stretnutie v tomto formáte a spresnil, že spoločne hovorili o predpríprave na zjednotenie názorov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), už aj s dôrazom na konkrétne projekty, ktorých je celkovo 34.
Gajdoš v Bruseli poďakoval francúzskej ministerke obrany Florence Parlyovej a českému rezortnému kolegovi Janovi Metnarovi za ich účasť na oslavách storočnice úmrtia M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom. Dodal zároveň, že Parlyová má zámer počas českého predsedníctva vo V4 uskutočniť v Paríži ďalšie stretnutie s ministrami obrany zo stredoeurópskej skupiny.
Diplomati a ministri obrany dopoludnia rokovali o bezpečnostnej a humanitárnej situácii s partnermi z krajín Sahelu (G5 Sahel) - Burkiny Faso, Čadu, Mali, Mauretánie a Nigeru.
Európska únia podľa Gajdoša zdôraznila svoje úsilie pomáhať tomuto regiónu pri budovaní stability. A to prostredníctvom vojenských misií (EÚ má v tomto regióne sedem bojových práporov) a humanitárnej a finančnej pomoci. Cieľ je pomáhať pri rozvoji infraštruktúry, obnove ekonomiky a zabrániť prítomnosti a rastu teroristických skupín a znižovať príčiny migrácie z tejto oblasti.
Gajdoš v tejto súvislosti pripomenul, že krajiny V4 chcú vložiť 35 miliónov do trustového fondu pre Afriku, pričom SR už previedla 25 000 eur a chystá sa prevod ďalšieho pol milióna eur.
Spolupráca medzi EÚ a NATO bola témou pracovného obeda ministrov so zástupkyňou generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerovou, ktorá sa chystá navštíviť Slovensko.
"Bolo o čom diskutovať, najmä s dôrazom na hybridné hrozby, kybernetické útoky a boj proti nim, ako aj účasť na cvičeniach s dôrazom na reálne situácie," vysvetlil Gajdoš.
S odkazom na rokovania o PESCO minister obrany SR vyjadril presvedčenie, že Slovensko so svojimi projektmi podporí chýbajúce spôsobilosti v EÚ, pričom SR chce zabodovať najmä projektom nepriamej palebnej podpory s názvom EuroArtillery.
Gajdoš pre TASR priznal, že budovanie bojových skupín V4 má v EÚ "dobré meno", a dodal, že tieto útvary sú schopné zaisťovať bezpečnosť v Európe a vo svete. Spresnil, že v súčasnosti je tu už tretia spoločná bojová skupina, pričom v druhom polroku 2019 budeme spôsobilí zabezpečiť bojovú skupinu spolu s Ukrajinou a Chorvátskom. V roku 2023 vznikne ďalšie bojová skupina, ktorej bude veliť Poľsko.
"Takže sme pripravení na nasadenie, ak to bude potrebné v prípade riešenia nejakých kríz, ak bude takáto požiadavka pre EÚ," opísal situáciu Gajdoš. Vysvetlil, že tieto skupiny môžu zasahovať v oblasti do 6000 kilometrov od Bruselu a Slovensko je pripravené ponúknuť do 250 osôb a zdroje, ktoré budú v tom čase voľné - či už pôjde o protichemickú jednotku alebo mechanizovanú brigádu, ale plánuje sa aj vytvorenie logistickej jednotky a Slováci sa chcú dôraznejšie podieľať aj na veliteľskej štruktúre.
Minister pripomenul, že v pondelok večer rokoval s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) spolu s ministerkami obrany Francúzska a Nemecka. Označil to za historicky prvé stretnutie v tomto formáte a spresnil, že spoločne hovorili o predpríprave na zjednotenie názorov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), už aj s dôrazom na konkrétne projekty, ktorých je celkovo 34.
Gajdoš v Bruseli poďakoval francúzskej ministerke obrany Florence Parlyovej a českému rezortnému kolegovi Janovi Metnarovi za ich účasť na oslavách storočnice úmrtia M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom. Dodal zároveň, že Parlyová má zámer počas českého predsedníctva vo V4 uskutočniť v Paríži ďalšie stretnutie s ministrami obrany zo stredoeurópskej skupiny.
Diplomati a ministri obrany dopoludnia rokovali o bezpečnostnej a humanitárnej situácii s partnermi z krajín Sahelu (G5 Sahel) - Burkiny Faso, Čadu, Mali, Mauretánie a Nigeru.
Európska únia podľa Gajdoša zdôraznila svoje úsilie pomáhať tomuto regiónu pri budovaní stability. A to prostredníctvom vojenských misií (EÚ má v tomto regióne sedem bojových práporov) a humanitárnej a finančnej pomoci. Cieľ je pomáhať pri rozvoji infraštruktúry, obnove ekonomiky a zabrániť prítomnosti a rastu teroristických skupín a znižovať príčiny migrácie z tejto oblasti.
Gajdoš v tejto súvislosti pripomenul, že krajiny V4 chcú vložiť 35 miliónov do trustového fondu pre Afriku, pričom SR už previedla 25 000 eur a chystá sa prevod ďalšieho pol milióna eur.
Spolupráca medzi EÚ a NATO bola témou pracovného obeda ministrov so zástupkyňou generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerovou, ktorá sa chystá navštíviť Slovensko.
"Bolo o čom diskutovať, najmä s dôrazom na hybridné hrozby, kybernetické útoky a boj proti nim, ako aj účasť na cvičeniach s dôrazom na reálne situácie," vysvetlil Gajdoš.
S odkazom na rokovania o PESCO minister obrany SR vyjadril presvedčenie, že Slovensko so svojimi projektmi podporí chýbajúce spôsobilosti v EÚ, pričom SR chce zabodovať najmä projektom nepriamej palebnej podpory s názvom EuroArtillery.
Gajdoš pre TASR priznal, že budovanie bojových skupín V4 má v EÚ "dobré meno", a dodal, že tieto útvary sú schopné zaisťovať bezpečnosť v Európe a vo svete. Spresnil, že v súčasnosti je tu už tretia spoločná bojová skupina, pričom v druhom polroku 2019 budeme spôsobilí zabezpečiť bojovú skupinu spolu s Ukrajinou a Chorvátskom. V roku 2023 vznikne ďalšie bojová skupina, ktorej bude veliť Poľsko.
"Takže sme pripravení na nasadenie, ak to bude potrebné v prípade riešenia nejakých kríz, ak bude takáto požiadavka pre EÚ," opísal situáciu Gajdoš. Vysvetlil, že tieto skupiny môžu zasahovať v oblasti do 6000 kilometrov od Bruselu a Slovensko je pripravené ponúknuť do 250 osôb a zdroje, ktoré budú v tom čase voľné - či už pôjde o protichemickú jednotku alebo mechanizovanú brigádu, ale plánuje sa aj vytvorenie logistickej jednotky a Slováci sa chcú dôraznejšie podieľať aj na veliteľskej štruktúre.
