Bratislava 17. novembra (TASR) – Najmladšia generácia by nemala chýbať na spomienkových podujatiach počas dnešného štátneho sviatku. Uviedol to minister obrany Peter Gajdoš počas tradičnej pietnej spomienky, ktorá sa pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu uskutočnila pri centrálnom Pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na cintoríne v bratislavskej Vrakuni.

Vence k pamätníku položili okrem Gajdoša poslanci Národnej rady SR, bývalý prezident SR Ivan Gašparovič, veľvyslanci a zástupcovia viacerých diplomatických zborov, cirkvi, Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa a zástupcovia organizácií politických väzňov z regionálnych pobočiek z celého Slovenska.

Predseda organizácie Politickí väzni – zväz protikomunistického odboja Ján Litecký Šveda vyhlásil, že pre politických väzňov bol najväčší výdobytok Novembra 89 sloboda. „Sloboda pohybu, sloboda náboženská, sloboda podnikania, celé to bolo zastrešené tou najvzácnejšou slobodou, slobodou slova,“ uviedol.



Práve táto sloboda je podľa Liteckého Švedu dnes znovu ohrozená. „Pevne sme všetci verili, že už sa nezopakujú časy, že za nevhodné názory, a človek často ani nevedel, v čom sú nevhodné, sa bralo na dlhé roky do väzenia. O to smutnejšie je, že po toľkých rokoch sme opäť svedkami podobných snáh,“ upozornil predstaviteľ protikomunistického odboja.

„No na rozdiel do komunistov, ktorí to robili priamočiaro a brutálne, teraz sa to deje skôr kradmou rukou a skrýva sa to za prázdne naduté heslá a pokrivené slová a predovšetkým za nejasnosť pojmov, aby si ich politici mohli úplne ľubovoľne ohnúť podľa svojich záujmov,“ varoval Litecký Šveda.

Ministrovi obrany na pietnej spomienke chýbala najmladšia generácia. „Nielen títo starší ľudia, seniori by sem mali chodiť, ale práve naopak, mládež,“ pripomenul Gajdoš.

„Sedemnásty november by nemal byť iba dňom pre seniorov, ktorí si tú dobu pamätajú, ale práve naopak, v školách je voľno preto, aby deti, školáci, mládež sem prišla a poďakovala tým, ktorí bojovali za slobodu a nebáli sa v dobe totality povedať pravdu, bojovať za pravdu a skončiť svoj ľudský život, možno v uránových baniach alebo iným spôsobom,“ uzavrel.

Pietny akt sa na cintoríne vo Vrakuni organizuje nepretržite od začiatku 90. rokov minulého storočia. Pamätník tvorí kríž z prvej návštevy pápeža Jána Pavla II., na ktorom je nápis „Položili životy za našu slobodu 1948-1989“. Na kamennom múre obelisku sú umiestnené tabule s menami popravených a umučených politických väzňov totalitného režimu.



Obete komunizmu si uctili aj pri pamätníku Brána slobody


Pri pamätníku Brána slobody v Devíne si členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) spolu s ďalšími účastníkmi uctili dnes obete komunistického režimu. Táto celoslovenská pietna spomienka sa uskutočnila pri príležitosti štátneho sviatku Deň boja za slobodu a demokraciu.

Za účasti Čestnej stráže a Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR zástupcovia štátnej správy a samosprávy, ambasád i ďalších inštitúcií položili k pamätníku Brána slobody i novému pamätníku Antona Srholca približne 20 vencov. Predseda KPVS Peter Sandtner následne privítal členov vlády SR, veľvyslancov viacerých krajín, čestných hostí z Ústavu pamäti národa (ÚPN), cirkví, Bratislavy a jej mestských častí.

"Novembrovými udalosťami v roku 1989 vyvrcholila nespokojnosť s vtedajším režimom. November nám otvoril slobodu a nové možnosti. Mnohí sú dnes nespokojní, nie všetky ideály sa splnili. Vážme si však, že môžeme rozhodovať o sebe," povedal poslanec Anton Hrnko (SNS), ktorý prítomných pozdravil v mene predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS).

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal upozornil, že zrušením komunistického extrémizmu sme nezlikvidovali extrémizmus, ktorý tu v iných formách stále existuje.

"Myslíme na tých 71.000 politických väzňov, ich príbuzných a mnohých ďalších občanov, ktorí tiež trpeli a boli rôzne diskriminovaní komunistickou mocou. Pamätajme, že sloboda nie je dar, ale treba sa o ňu starať," uzavrel svoj príhovor predseda správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.