Túto otázku treba podľa neho komplexne rozobrať doma na Slovensku, lebo vojenská mobilita si vyžaduje nielen financovanie, ale tiež súčinnosť aj s ostatnými rezortmi.
Autor TASR
Brusel 8. júna (TASR) - Severoatlantická aliancia pozitívne hodnotí skutočnosť, že Slovenská republika postupne zvyšuje výdavky na zabezpečenie obrany a na modernizáciu vojenských síl. Uviedol to v piatok v Bruseli minister obrany SR Peter Gajdoš v rámci oficiálnych rokovaní šéfov rezortov obrany 29 členských krajín NATO.
Gajdoš upozornil, že svoj pobyt v Bruseli rozdeľuje na dve časti. Okrem rokovaní s rezortnými kolegami sa vo štvrtok zúčastnil na seminári o vojenskej mobilite v rámci EÚ, pričom ocenil, že NATO a Únia spolupracujú v oblasti vojenských spôsobilostí, lebo platí, že čo je dobré pre EÚ, je dobré aj pre NATO, a čím bude Únia silnejšia, tým silnejšia bude aj Aliancia.
Túto otázku treba podľa neho komplexne rozobrať doma na Slovensku, lebo vojenská mobilita si vyžaduje nielen financovanie, ale tiež súčinnosť aj s rezortmi vnútra, dopravy, životného prostredia a zahraničných vecí. "Ak občania môžu slobodne a bez zábran cestovať po EÚ, tak Únia žiada, aby túto možnosť mali aj jej vojaci," upozornil minister na tzv. vojenský Schengen.
S odkazom na hlavné témy rokovania ministrov Gajdoš skonštatoval, že postupné zvyšovanie obranných spôsobilostí konečne začína naberať dych, lebo spojenci predstavili konkrétne čísla ohľadom výdavkov. Pripomenul, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pozitívne hodnotil SR za to, že postupne zvyšuje výdavky na obranu a modernizáciu svojich vojenských síl.
"To je realita, ten dlhodobý plán, ktorý máme, s víziou do roku 2030. Slovensko dá 1,6 percenta HDP na obranu od roku 2020 a dve percentá od roku 2024. To je skutočne základom toho, aby sme mohli postupne modernizovať naše ozbrojené sily a zabezpečili ich interoperabilitu a kompatibilitu," opísal situáciu Gajdoš.
Spresnil, že napĺňanie týchto cieľov povedie k absolútnej spolupráci s ostatnými spojencami. Pre SR z toho vyplývajú projekty, ktoré už dal do vlády a Bezpečnostnej rady - modernizácia pozemných bojových síl s dôrazom na obrnené vozidlá 8x8 a 4x4. Čo sa týka modernizácie vzdušných síl, Gajdoš pripomenul, že pred dokončením je projekt vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk, keď tento rok by mali pribudnúť ďalšie dva a rezort obrany už má vycvičených 12 pilotov a posádok. V pripomienkovom konaní je projekt na nákup všetkých troch typov radarov a minister chce v najbližších dňoch predložiť do vlády projekt nákupu nadzvukových stíhačiek, kde sú v hre dodávatelia zo Spojených štátov a Švédska.
Gajdoš priznal, že NATO vníma aj nedostatky slovenskej strany a tie sa týkajú vybudovania ťažkej mechanizovanej brigády. To znamená sústrediť sa na obrnené bojové vozidlá 8x8 a budovať aj spôsobilosť tankového vojska. Spresnil, že ide o jeden tankový prápor s tankami typu T-72, ktoré prejdú generálnou opravou a budú sa využívať do roku 2026. Dovtedy armáda SR nebude nakupovať nové tanky.
Slovensku sa podľa Gajdoša dostalo pochvaly aj počas pracovnej večere ministrov obrany, keď sa rozoberal boj proti terorizmu a Islamskému štátu a príprava misie NATO v Iraku, ktorú odobria najvyšší lídri Aliancie na júlovom summite.
"Stoltenberg sa pozitívne zmienil o výcviku na odmínovanie poskytovanom slovenskými inštruktormi v Iraku," uviedol Gajdoš. Slovenskí experti tam pod vedením Španielska pripravujú Iračanov na odmínovacie operácie a pod vedením Poľska riešia opravy bojovej techniky sovietskeho typu. Minister dodal, že SR bude v tejto úlohe pokračovať a podporí aj pripravovanú misiu, ktorá vzniká na pozvanie irackej vlády.
Gajdoš rovnako pripomenul, že SR chce svoje úlohy vykonávať aj v rámci misie Rozhodná podpora v Afganistane, kde máme mandát na 66 vojakov (teraz je tam 36 vojakov), čo je možné v prípade požiadaviek zvýšiť. V Bruseli sa stretol aj s kanadským ministrom obrany, lebo Kanada bude veliť 132 slovenským vojakom v Lotyšsku, ktorí podporia jeden z práporov NATO dislokovaných na východnom krídle Aliancie. Slovenskí vojaci by mali nastúpiť do terénu v júli, parlament zatiaľ schválil dve rotácie vojakov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Gajdoš upozornil, že svoj pobyt v Bruseli rozdeľuje na dve časti. Okrem rokovaní s rezortnými kolegami sa vo štvrtok zúčastnil na seminári o vojenskej mobilite v rámci EÚ, pričom ocenil, že NATO a Únia spolupracujú v oblasti vojenských spôsobilostí, lebo platí, že čo je dobré pre EÚ, je dobré aj pre NATO, a čím bude Únia silnejšia, tým silnejšia bude aj Aliancia.
Túto otázku treba podľa neho komplexne rozobrať doma na Slovensku, lebo vojenská mobilita si vyžaduje nielen financovanie, ale tiež súčinnosť aj s rezortmi vnútra, dopravy, životného prostredia a zahraničných vecí. "Ak občania môžu slobodne a bez zábran cestovať po EÚ, tak Únia žiada, aby túto možnosť mali aj jej vojaci," upozornil minister na tzv. vojenský Schengen.
S odkazom na hlavné témy rokovania ministrov Gajdoš skonštatoval, že postupné zvyšovanie obranných spôsobilostí konečne začína naberať dych, lebo spojenci predstavili konkrétne čísla ohľadom výdavkov. Pripomenul, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pozitívne hodnotil SR za to, že postupne zvyšuje výdavky na obranu a modernizáciu svojich vojenských síl.
"To je realita, ten dlhodobý plán, ktorý máme, s víziou do roku 2030. Slovensko dá 1,6 percenta HDP na obranu od roku 2020 a dve percentá od roku 2024. To je skutočne základom toho, aby sme mohli postupne modernizovať naše ozbrojené sily a zabezpečili ich interoperabilitu a kompatibilitu," opísal situáciu Gajdoš.
Spresnil, že napĺňanie týchto cieľov povedie k absolútnej spolupráci s ostatnými spojencami. Pre SR z toho vyplývajú projekty, ktoré už dal do vlády a Bezpečnostnej rady - modernizácia pozemných bojových síl s dôrazom na obrnené vozidlá 8x8 a 4x4. Čo sa týka modernizácie vzdušných síl, Gajdoš pripomenul, že pred dokončením je projekt vrtuľníkov Sikorsky UH-60 Black Hawk, keď tento rok by mali pribudnúť ďalšie dva a rezort obrany už má vycvičených 12 pilotov a posádok. V pripomienkovom konaní je projekt na nákup všetkých troch typov radarov a minister chce v najbližších dňoch predložiť do vlády projekt nákupu nadzvukových stíhačiek, kde sú v hre dodávatelia zo Spojených štátov a Švédska.
Gajdoš priznal, že NATO vníma aj nedostatky slovenskej strany a tie sa týkajú vybudovania ťažkej mechanizovanej brigády. To znamená sústrediť sa na obrnené bojové vozidlá 8x8 a budovať aj spôsobilosť tankového vojska. Spresnil, že ide o jeden tankový prápor s tankami typu T-72, ktoré prejdú generálnou opravou a budú sa využívať do roku 2026. Dovtedy armáda SR nebude nakupovať nové tanky.
Slovensku sa podľa Gajdoša dostalo pochvaly aj počas pracovnej večere ministrov obrany, keď sa rozoberal boj proti terorizmu a Islamskému štátu a príprava misie NATO v Iraku, ktorú odobria najvyšší lídri Aliancie na júlovom summite.
"Stoltenberg sa pozitívne zmienil o výcviku na odmínovanie poskytovanom slovenskými inštruktormi v Iraku," uviedol Gajdoš. Slovenskí experti tam pod vedením Španielska pripravujú Iračanov na odmínovacie operácie a pod vedením Poľska riešia opravy bojovej techniky sovietskeho typu. Minister dodal, že SR bude v tejto úlohe pokračovať a podporí aj pripravovanú misiu, ktorá vzniká na pozvanie irackej vlády.
Gajdoš rovnako pripomenul, že SR chce svoje úlohy vykonávať aj v rámci misie Rozhodná podpora v Afganistane, kde máme mandát na 66 vojakov (teraz je tam 36 vojakov), čo je možné v prípade požiadaviek zvýšiť. V Bruseli sa stretol aj s kanadským ministrom obrany, lebo Kanada bude veliť 132 slovenským vojakom v Lotyšsku, ktorí podporia jeden z práporov NATO dislokovaných na východnom krídle Aliancie. Slovenskí vojaci by mali nastúpiť do terénu v júli, parlament zatiaľ schválil dve rotácie vojakov.
Spravodajca TASR Jaromír Novak