Vrakúň 17. mája (TASR) – Problematika nenávistných prejavov sa dotýka všetkých európskych krajín. Vyhlásil to minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorý sa vo štvrtok (16. 5.) a v piatok vo Vrakúni (okres Dunajská Streda) stretol so svojou českou rezortnou kolegyňou a štátnymi tajomníkmi rezortov spravodlivosti Maďarska, Poľska a Chorvátska.

"Niektoré krajiny sa vydali pri riešení problematiky nenávistných prejavov svojou cestou. My sme boli zvedaví, ako sa s touto témou chcú vyrovnať nám najbližšie krajiny. Veľmi si ctíme slobodu prejavu, ale keď to prekročí určité medze, a v tom máme rovnaký názor, musí nasledovať aj dôsledok, napríklad v podobe trestného konania," povedal Gál.

Predstavitelia rezortov sa podľa jeho slov zhodli aj na tom, že nemôže všetko regulovať len štát. "Dôležité sú aj občianska spoločnosť alebo médiá, aby nahlasovali takéto informácie. A mali by sa pripojiť aj prevádzkovatelia sietí a bolo by vhodné riešiť to určitou spoločenskou dohodou, pretože štát nemôže všetko sledovať a stáť nad každým nenávistným prejavom napríklad vo forme statusu na sociálnej sieti," doplnil Gál.

Riešenie témy nenávistných prejavov v online prostredí považuje za dôležité aj česká ministerka Marie Benešová. "Aj u nás sa hovorí o zavedení pravidiel, Ministerstvo vnútra ČR už na to má špeciálny odbor, ktorý už určitý čas funguje, a budem sa veľmi zaujímať o ich výsledky a čo najskôr chcem o tejto téme rokovať aj s naším ministrom vnútra. Za Českú republiku môžem povedať, že u nás sa snažíme nenávistné prejavy, ktoré vykazujú známky trestného činu, postihovať a postihy sú veľmi tvrdé. V súčasnosti analyzujeme nemecký zákon, ktorý rieši túto problematiku, a verím, že nájdeme spolu s ostatnými krajinami spoločné návrhy riešení," zhrnula.

Ministri spravodlivosti sa téme boja proti nenávistným prejavom na európskej úrovni pravidelne venujú. Okrem toho rokovali aj o elektronických dôkazoch tzv. e-evidence. Ministri a štátni tajomníci si tiež vymenili skúsenosti pri komplikovaných procesoch extradícií do tretích štátov. Venovali sa najmä otázkam, ako preverovať a vyhodnocovať dodržiavanie základných práv v tretích štátoch.