Bratislava 4. apríla (TASR) - Okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým po splnení stanovených podmienok bude možné udeliť dlhodobý pobyt, sa od mája rozšíri o osoby s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Novelou sa podľa ministerstva vnútra zapracúvajú aj požiadavky, ktoré vyplynuli z praxe. Týka sa to napríklad udeľovania a obnovovania prechodného pobytu na účel podnikania či prechodného pobytu Slovákov žijúcich v zahraničí, pričom sa odbúravajú takmer všetky administratívne povinnosti, ktoré sa na nich v súčasnosti vzťahujú. Zmeny sa dotýkajú aj asistovaného dobrovoľného návratu, oznamovacích povinností cudzincov a rôznych právnických osôb a vydávania dokladov o pobyte.

Poslanci v rámci zmeny tejto legislatívy zmenili aj zákon o azyle. V ňom sa okrem iného rozširujú dôvody zániku azylu a zastavenia konania o azyle, nanovo sa upravuje zánik doplnkovej ochrany a tiež sa rozširujú dôvody jej zániku. V zákone o Policajnom zbore sa zase navrhuje zmena pri snímaní identifikačných znakov cudzincov a úprava oprávnení pri zabezpečovaní kontroly hraníc. Došlo tiež k zlúčeniu služby hraničnej a cudzineckej polície ako ďalšieho prvku v postupnom budovaní Integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc.

Nad každým plaveckým bazénom bude dohliadať aspoň jeden plavčík

Návštevníci umelých kúpalísk by sa mali od júna cítiť pri kúpaní bezpečnejšie. Nad každým plaveckým bazénom totiž bude musieť bdieť aspoň jeden vyškolený plavčík s absolvovaným akreditovaným kurzom prvej pomoci. Vyplýva to z novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z dielne poslancov Smeru-SD, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Od júna bude platiť, že prevádzkovateľ umelého kúpaliska bude musieť zabezpečiť stály dohľad aspoň jedného vyškoleného plavčíka najviac nad dvoma neplaveckými bazénmi. Nad plaveckým bazénom s dĺžkou do 25 metrov bude musieť dohliadať aspoň jeden plavčík, nad väčším bazénom minimálne dvaja. Vodné atrakcie bude mať na starosti aspoň jeden plavčík, a to pri mieste dopadu do vody. Novela zároveň prevádzkovateľovi umelých kúpalísk prikazuje zabezpečiť miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením.

Poslanci Smeru-SD Otto Brixi a Richard Raši novelou reagujú aj na udalosti, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti, keď prišli o život maloleté deti v bazénoch, nad ktorými nebol vykonávaný neustály dohľad. "Zabezpečenie stáleho dohľadu nad plaveckými a neplaveckými bazénmi, ktoré sú prístupné nielen pre maloleté deti, má za cieľ odstrániť nebezpečenstvo úrazu a utopenia sa," argumentujú Brixi a Raši.

K tragédii na seneckom kúpalisku, ktorú spomínajú aj poslanci, došlo 4. septembra 2012. Utopili sa tam dve malé deti z Kuvajtu, išlo o trojročného chlapca a šesťročné dievča.

Prezident odobril zúženie územných obvodov OS v Pezinku a Piešťanoch

Územné obvody vyťažených okresných súdov (OS) v Pezinku a Piešťanoch sa od mája zúžia. Prezident SR Ivan Gašparovič totiž podpísal novelu zákona o pobyte cudzincov, cez ktorú poslanec vládneho Smeru-SD Anton Martvoň nepriamou novelou presadil aj zmeny týkajúce sa súdov.

Okres Senec sa tak z pôsobnosti OS v Pezinku presunie do územného obvodu OS Bratislava III. Z pôsobnosti piešťanského súdu zase vypadne okres Hlohovec, ktorý sa presunie do pôsobnosti OS Trnava. OS Bratislava III a Trnava označil Martvoň za málo vyťažené.

Podľa neho sa týmito zmenami zohľadňuje tak aktuálna dostupnosť dotknutých súdov z pohľadu účastníkov konania, ako aj z pohľadu vyťaženosti týchto súdov. "Táto zmena teda vytvára predpoklady pre efektívnejšie súdne konanie prostredníctvom zmeny územných obvodov súdov," tvrdí poslanec. Doterajšie konania budú z praktických dôvodov, rovnako aj pre plynulosť súdneho konania, dokončené na doterajších súdoch.

Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) Smeru-SD už skôr odkázala, že sa musí smiať. Práve za prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD) boli totiž obnovené viaceré zrušené okresné súdy vrátane Pezinka a Piešťan. "Dialo sa to práve s argumentom, aby ľudia zo Senca nemuseli chodiť do Bratislavy. Teraz budú," podotkla Žitňanská. Martvoň jej odkázal, že za prvej Ficovej vlády malo ministerstvo spravodlivosti pod gesciou ĽS-HZDS. "Ak zistíme, že niečo nefunguje, treba to zmeniť k lepšiemu," reagoval.

Prezident podpísal presúvanie peňazí zo mzdového balíka na prevádzku škôl

Päť percent prostriedkov z balíka určeného na platy budú môcť školy od mája tohto roka presunúť na prevádzku. Presun peňazí bude môcť prebehnúť len vo výnimočných prípadoch na žiadosť riaditeľa a po súhlase zriaďovateľa. Išlo by napríklad o poruchy vykurovania či elektriny. Umožní to novela zákona o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Mestám, obciam či samosprávnym krajom právna norma umožní, aby mohli päť percent z normatívu určeného na platy presúvať medzi školami, ktoré zriaďujú. Novela má zažehnať prepúšťanie učiteľov, pretože hrozilo, že o prácu príde asi tisícka učiteľov na základných školách. Podľa nariadenia vlády, ktoré platí od nového roka, totiž zriaďovatelia nemôžu prerozdeľovať 10 percent mzdového normatívu medzi školami, a tým mali niektoré školy nadbytok, iné nedostatok prostriedkov. Peniaze na platy navyše už nemôžu ísť na prevádzku. Vláda toto opatrenie učiteľom počas štrajku ponúkla ako ústupok, ktorý im mal priniesť vyššie platy.

Právna norma tiež umožní, že uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikáciách získaných v zahraničí bude od júna ľahšie. Ak žiadateľ splní uložené požiadavky a náležite to preukáže, uzná sa jeho doklad o vzdelaní alebo odborná kvalifikácia, a tým sa mu na Slovensku umožní samostatne vykonávať regulované povolanie. Medzi regulované povolania patria napríklad lekári. Na výkon týchto povolaní je potrebné spĺňať kvalifikačné predpoklady predpísané konkrétnymi zákonmi.

Novela upravuje uznávanie vysokoškolského vzdelania, vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného všeobecného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania a stredného odborného vzdelania získaného v členských štátoch EÚ a v tretích štátoch tým, že sa určia podmienky, ktoré zabezpečia rovnocennosť s podmienkami dosiahnutia tohto vzdelania na Slovensku.

Vojaci a policajti budú musieť na výsluhový dôchodok pracovať dlhšie

Vojaci a policajti budú musieť na výsluhový dôchodok pracovať dlhšie. Prezident SR Ivan Gašparovič totiž podpísal novelu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z dielne rezortu vnútra. Noví príslušníci poriadkových síl tak budú môcť začať poberať výsluhový dôchodok až po 25 rokoch štátnej služby. Zmeny sa dotknú nielen nových príslušníkov, ale aj tých, ktorí už dnes slúžia. Vojaci a policajti, ktorí doteraz odslúžili menej ako päť rokov, budú mať nárok na výsluhový dôchodok o desať rokov neskôr ako ich predchodcovia.

Ľubomír Galko zo SaS mal problém s tým, že sa zmeny dotknú už slúžiacich príslušníkov. Nie je podľa neho fér meniť pravidlá hry tým, ktorí už pracujú. Spravodlivejšie by bolo, keby sa zmeny týkali len príslušníkov, ktorí vstúpia do služby po tom, ako začne platiť nový zákon. Galko sa to pokúsil presadiť cez pozmeňujúci návrh, ktorý však parlament odmietol. Plénum naopak súhlasilo s návrhom, aby priestupky policajtov riešili ich nadriadení v disciplinárnom konaní.

Novela zohľadňuje aj požiadavku na valorizáciu dôchodkov. Tá by mala byť u vojakov a policajtov rovnaká ako v civilnom sektore. Súčasne má byť diferencovaná počtom odslúžených rokov. Výsluhový dôchodok sa tak bude zvyšovať o pevnú sumu, ktorá sa stanoví výpočtom podľa zákonom zadefinovaného vzorca.

Popri predĺžení služby sa zmení aj výška poistného na sociálne zabezpečenie. Policajti a vojaci by mali platiť o dve percentá vyššie poistné, teda sedem percent. Zvýši sa aj odvod na výsluhové dôchodky pre služobný úrad, a to zo súčasných 17 na 20 percent.

Policajti a vojaci prijatí do služby po máji 2013 budú musieť byť v službe 13 rokov, namiesto súčasných piatich, aby im vznikol nárok na odchodné. Dlhšie budú musieť vojaci či muži zákona slúžiť aj pre získanie výsluhového príspevku. Ten dostávajú policajti pri uvoľnení, prepustení alebo uplynutí dočasnej štátnej služby. "Minimálna doba služby pre vznik nároku na výsluhový príspevok sa každý rok posúva o jeden rok z doterajších piatich na desať rokov," objasnilo ministerstvo.