Bratislava 13. júna (TASR) - Manželstvo medzi mužom a ženou bude od septembra požívať vyššiu ústavnú ochranu a pomery v justícii sa zmenia. Ako uviedla Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR, Ivan Gašparovič vo štvrtok 12. júna podpísal novelu Ústavy SR z dielne Smeru-SD a KDH.

Po novom bude platiť, že všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty sa budú musieť podrobiť prevereniu spôsobilosti. Stanovisko, či sudca predpoklady spĺňa, alebo nie, bude vydávať Súdna rada SR na základe podkladov od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). O strate týchto predpokladov bude rozhodovať disciplinárny senát. Dotknutý sudca sa bude môcť na výsledky preverovania sťažovať na Ústavnom súde SR. Vymenovanie a odvolanie sudcu je v kompetencii prezidenta SR.

Súdnej rade tiež pribudne kompetencia vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu súdov v čase, keď sa v NR SR schvaľuje štátny rozpočet. Rada tiež bude vydávať zásady sudcovskej etiky a dohliadať, či sudca svoju činnosť vykonáva riadne po celý čas. Šéf Súdnej rady dostane kompetenciu napadnúť na Ústavnom súde súlad právnych predpisov týkajúcich sa súdnictva s ústavou.

Novinkou tiež bude, že predseda Najvyššieho súdu SR už nebude môcť šéfovať aj Súdnej rade. Doteraz sa jej predsedom stával automaticky. Kreovanie Súdnej rady bude prebiehať tak, že po troch členoch rady budú ustanovovať NR SR, vláda a prezident (ako doteraz) a sudcovia spomedzi seba zvolia zvyšných deviatich.

Sudcovia zároveň prídu o trestnoprávnu imunitu. O ich vydaní na stíhanie teda viac nebude rozhodovať Ústavný súd SR. Jeho súhlas však bude naďalej potrebný pri návrhu na vzatie sudcu do väzby. Podobne ako poslancom ostane sudcom imunita na ich rozhodovaciu činnosť.

Do ústavy sa zároveň od septembra dostanú vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." Ústava SR v súčasnosti o manželstve hovorí:"Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých."

Zákon o podmienkach výkonu volebného práva

Prezident Ivan Gašparovič podpísal 12. júna zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku. Informovala o tom Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

Tento zákon zjednocuje výkon volebného práva, ktorý bol doteraz upravený rôznym spôsobom vo viacerých právnych normách.

"Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb," konštatuje sa v dôvodovej správe k zákonu. "Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu," upozorňuje dôvodová správa.

V druhej až ôsmej časti zákona sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta SR a pre referendum. Po novom sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty.

Pokiaľ ide o kreovanie komisií, navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Členovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinností vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpovedá tradíciám.

Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i práva verejnosti i štátu na informácie, kto a akým spôsobom podporuje kandidátov, bude existovať samostatná zákonná úprava.

"Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidačných listín," konštatuje dôvodová správa.

Právna norma ďalej zavádza 48-hodinové volebné moratórium pre všetky voľby, pričom doteraz platilo len pre niektoré. Dva týždne pred voľbami a v deň volieb bude tiež zakázané zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky. Ak sú voľby dvojkolové, tento zákaz bude platiť dva týždne pred prvým kolom volieb a týždeň pred druhým.

Ďalšou novinkou je vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov. Po novom bude platiť, že starostom a primátorom sa môže stať len ten kandidát, ktorý má minimálne stredoškolské vzdelanie.

Majitelia lesov budú musieť zabezpečovať priechodnosť pri pohromách

Lesy na Slovensku majú mať lepšiu ochranu. Vyplýva to z novely zákona o lesoch, ktorú dnes podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Cieľom novely zákona z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR je zosúladiť jej znenie s požiadavkami vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii.

Po novom, ak bude nesúlad medzi druhom pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočným stavom, rozhodnúť o tom, či pozemok je, alebo nie je lesným pozemkom, má orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Ten by mal určiť na základe zistenia v teréne jeho skutočný druh. "Ak je pozemok dlhodobo poľnohospodársky využívaný, orgán štátnej správy lesného hospodárstva navrhne orgánu štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy zmenu lesného pozemku na poľnohospodársku pôdu a ak je pozemok vodnou plochou, orgán štátnej správy lesného hospodárstva, na základe stanoviska orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne o zmene lesného pozemku na vodnú plochu," vysvetlilo MPRV.

Nová povinnosť pribudne aj majiteľom lesov. V prípade nepredvídateľných udalostí, ako sú živelné pohromy či havárie, budú musieť zabezpečiť priechodnosť lesných ciest pre záchranárov. "Lesy bude nutné zabezpečiť tak, aby mohli byť v prípade časovej tiesne permanentne využiteľné pre zložky záchranného systému," zdôvodnil Záhumenský. Okrem toho majitelia lesov majú dozerať aj na funkčnosť odvodňovacích systémov.

Parlament však neschválili niekoľko pôvodne navrhovaných zmien. Agrorezort napríklad navrhoval, aby lesné cesty mohol využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečenie starostlivosti o dotknuté územia a o stavby po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením. Poslanci Národnej rady (NR) SR neodsúhlasili ani to, aby ľudia mohli organizovať a vykonávať aktivity za účelom zisku na lesných pozemkoch len so súhlasom vlastníka lesného pozemku.

Gašparovič podpísal zákon o verejných zbierkach

Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal 12. júna zákon o verejných zbierkach. Pre TASR to uviedla Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

Verejné zbierky a ich organizátori sa budú od júla riadiť novými pravidlami. Tie prináša nový zákon o verejných zbierkach, ktorý nahradil právnu úpravu ešte z roku 1973.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) 27. mája vyjadril presvedčenie, že právna norma prinesie ochranu pred zneužívaním zbierok. "Zabezpečí, aby peniaze, ktoré ľudia dávajú nielen na charitu, ale na všetky humanitárne ciele, skončili práve u tých, ktorým sú najviac určené," vyhlásil. Šéf rezortu tiež očakáva, že pochybné organizácie už nebudú môcť zneužívať dobrosrdečnosť Slovákov. Naopak, štandardné majú byť v zbierkach ešte úspešnejšie.

Tvorbu zákona iniciovala skupina mimovládnych organizácií, ktoré sa v apríli 2012 obrátili otvoreným listom na ministra vnútra. "Cieľom je jasnejšie stanoviť pravidlá pre vykonávanie verejných zbierok. Pomôže to nielen ich organizátorom, ale aj verejnosti," uviedol pre TASR Igor Polakovič z Centra pre filantropiu, ktorý bol členom pracovnej skupiny pre tvorbu zákona.

Lepšiu kontrolu verejnosti podľa Polakoviča zabezpečí povinné zverejňovanie informácií, tak o vykonávaní zbierok, ako aj o nakladaní s vyzbieranými finančnými prostriedkami. "Zákon predstavuje pozitívny posun v oblasti verejných zbierok aj napriek tomu, že nie všetky predstavy zástupcov neziskového sektora boli do neho premietnuté," tlmočil Polakovič spokojnosť mimovládok.

Zbierky budú môcť v budúcnosti vykonávať už len neziskové právne subjekty. Doterajšie povolenie nahradí ich povinná registrácia. Zákon tiež zriaďuje register zbierok, ktorý bude verejnosti prístupný na internete. Spravovať ho bude ministerstvo vnútra.

Maximálne možné odôvodnené náklady, ktoré sa budú môcť použiť z hrubého výnosu zbierky, klesnú zo súčasných 50 na 25 percent. Organizátori zbierok budú musieť povinne zverejňovať informácie o ich konaní a nakladaní s vyzbieranými financiami na svojich webových sídlach. Konanie pouličných verejných zbierok má byť po novom časovo obmedzené.

Transparentnosť zbierok sa má zvýšiť tak, že osoby vykonávajúce zbierku s prenosnými pokladničkami budú povinne označené a pri sebe musia nosiť písomné poverenie. Nanovo sa stanovuje aj postup otvárania pokladničiek a spísanie zápisnice o ich otváraní. Spresňujú sa aj povinnosti pri spôsobe vykonávania zbierky predajom predmetov a vstupeniek.

Mimovládky budú pri organizácii zbierky povinné zriadiť si osobitný účet v banke. Pri vykonávaní zbierky vo verejnosti prístupných priestoroch právnických osôb budú musieť získať najprv ich súhlas.

Zákon upravil aj možnosť organizovať zbierky zasielaním darcovských SMS správ alebo volaním na skrátené číslo prostredníctvom telekomunikačného operátora, čo predošlá právna úprava z roku 1973 neobsahovala. Definuje sa tak spôsob zahrnutia týchto príspevkov do celkového výnosu zbierky.

Právna norma zároveň zreálňuje lehoty na predloženie vyúčtovania verejnej zbierky. Doteraz museli organizátori zbierok predložiť kompletné vyúčtovanie do mesiaca po jej ukončení. To bolo podľa Igora Polakoviča často nereálne. "Hlavne, ak bol výnos určený na dlhodobejšie projekty, a nie napríklad na jednorazovú pomoc," vysvetlil.

I. Gašparovič vrátil NR SR novelu zákona o zdravotnej starostlivosti

Prezident Ivan Gašparovič vrátil Národnej rade SR novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Pre TASR to uviedla Elena Bianchi z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.

"Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenou, ktorá je uvedená v časti III," uvádza prezident. Navrhuje vypustiť zo zákona prílohu, ktorá obsahuje Zoznam prioritných chorôb. "Cieľom je opätovné odborné prehodnotenie prílohy," vysvetľuje Ivan Gašparovič.

"Dospel som k záveru, že rozsah prioritných chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony plne alebo čiastočne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, nemôže byť takmer totožný so zoznamom chorôb, ktoré obsahuje príloha č. 1 k zákonu č. 576/2004," uvádza prezident. "Pri niektorých prioritných chorobách, ktoré sú uvedené v čl. III štvrtom bode v prílohe č. 3 schváleného zákona, by podľa môjho názoru nebola vhodná ich úhrada (najmä plná) na základe verejného zdravotného poistenia," zdôrazňuje Ivan Gašparovič.

O vrátenie novely požiadala prezidenta ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská. "Aj napriek dlhému verejnému legislatívnemu procesu došlo v novele k administratívnej chybe, ktorú Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zachytilo tesne pred podpisom prezidenta SR. V dôsledku administratívnej chyby v Prílohe č. 3 v čl. III zákona by nadobudnutím jeho účinnosti mohlo dôjsť k nesúladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky," uviedla pre TASR hovorkyňa MZ SR Martina Šoltésová.

Cieľom novely, ktorú prezident vrátil parlamentu, je, aby ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb a zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohli hradiť zdravotné poisťovne. Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti upravuje novú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorou je ošetrovateľská starostlivosť sestier v takýchto zariadeniach.