Ako prezident upozornil, často sa stáva, že koalícia ani opozícia nechce z určitých dôvodov akceptovať niečo, čo požadujú občania.
Autor TASR
Bratislava 31. decembra (TASR) – Prezident má v súčasnom systéme a období dostatočné právomoci, súčasnému najvyššiemu ústavnému činiteľovi SR Ivanovi Gašparovičovi však chýba legislatívna iniciatíva. Uviedol to v rozhovore pre TASR.
Hlava štátu by podľa neho mala mať právomoc podávať do Národnej rady SR spoje návrhy zákonov, pretože ako upozornil, často sa stáva, že koalícia ani opozícia nechce z určitých dôvodov akceptovať niečo, čo požadujú občania. "A tu by mohol byť istým priekopníkom, ktorý dostane do parlamentu a tak aj do diskusie riešenie požadovaných problémov," vysvetlil.
Ako poznamenal, o týchto právnych normách budú aj naďalej v konečnom dôsledku rozhodovať poslanci, ktorí ich nemusia schváliť, avšak už by sa o nich, ako aj o otázkach, ktoré majú riešiť, verejne diskutovalo. "Z tohto pohľadu si myslím, že prezident by mal mať legislatívnu iniciatívu. Ale mám obavy, že to neprejde," podotkol.
Na otázku, či by nemal mať prezident väčšie právomoci aj v prípade parlamentu vrátených a nepodpísaných legislatívnych predpisov, reagoval, že na Slovensku existuje demokratický parlamentarizmus, takže o zákonoch rozhodujú tí, ktorých na to zvolili občania. Pripomenul, že profesionálne posúdiť ich ústavnosť môže len Ústavný súd SR. "Takže, ak prezident vráti zákon z titulu, že sa mu zdá, že zákon nie je v súlade s niektorým ústavným článkom a poslanci to nechcú akceptovať, tak potom Ústavný súd je ten, ktorý s konečnou platnosťou vyriekne výsledný verdikt," uzavrel.
Hlava štátu by podľa neho mala mať právomoc podávať do Národnej rady SR spoje návrhy zákonov, pretože ako upozornil, často sa stáva, že koalícia ani opozícia nechce z určitých dôvodov akceptovať niečo, čo požadujú občania. "A tu by mohol byť istým priekopníkom, ktorý dostane do parlamentu a tak aj do diskusie riešenie požadovaných problémov," vysvetlil.
Ako poznamenal, o týchto právnych normách budú aj naďalej v konečnom dôsledku rozhodovať poslanci, ktorí ich nemusia schváliť, avšak už by sa o nich, ako aj o otázkach, ktoré majú riešiť, verejne diskutovalo. "Z tohto pohľadu si myslím, že prezident by mal mať legislatívnu iniciatívu. Ale mám obavy, že to neprejde," podotkol.
Na otázku, či by nemal mať prezident väčšie právomoci aj v prípade parlamentu vrátených a nepodpísaných legislatívnych predpisov, reagoval, že na Slovensku existuje demokratický parlamentarizmus, takže o zákonoch rozhodujú tí, ktorých na to zvolili občania. Pripomenul, že profesionálne posúdiť ich ústavnosť môže len Ústavný súd SR. "Takže, ak prezident vráti zákon z titulu, že sa mu zdá, že zákon nie je v súlade s niektorým ústavným článkom a poslanci to nechcú akceptovať, tak potom Ústavný súd je ten, ktorý s konečnou platnosťou vyriekne výsledný verdikt," uzavrel.