Bratislava 5. apríla (TASR) - Nie Vianoce, ale veľkonočné sviatky sú pre kresťanov tými najdôležitejšími sviatkami roka. Korene Veľkej noci podľa katolíckeho kňaza Mariána Gavendu siahajú až do obdobia pred narodením Krista. V rozhovore pre TASR hovorí aj o duchovnom význame Veľkej noci, ale i tom, ako sa určuje jej dátum.

Vianoce alebo Veľká noc. Ktoré sviatky sú dôležitejšie?

Od prvých začiatkov apoštoli hlásali, že Kristus vstal z mŕtvych, hrob je prázdny, on vstal a žije. To bolo jadro prvotnej zvesti, ktorá sa postupne usádzala. V ďalších storočiach sa stredobodom celého roka stala práve Veľká noc. Jednak vtedy sa pripravovali na krst dospelí katechumeni, čo trvalo celý rok. Malo to svoje presné stupne, rituály, ako ich postupne zasväcovali do života viery a vyvrcholilo to práve na vigíliu Bielej soboty, čo sa zachovalo v obrade doteraz. Vianoce aj historicky vznikajú o 3 až 4 storočia neskôr. Nie, že by si to prví kresťania nepripomínali, ale nebol to sviatok.

V spoločnosti skôr rezonuje to, že Vianoce sú tým hlavným sviatkom...

V spoločnosti áno, ale liturgicky nie. Čo sa týka liturgickej aj teologickej váhy, hlavným sviatkom je Veľká noc. Ale čo sa týka všeobecného ponímania, tak každý ako najkresťanskejší sviatok považuje Vianoce. Tí, čo raz za rok chodia do kostola, tak je to obyčajne na polnočnú omšu a nie na Veľkú noc.

Čím to je?

Myslím, že človek je v detstve najviac sám sebou. Neskôr sa vyvíja a potom ho niečo poznačí, niekedy viac, niekedy menej. A Vianoce v ňom evokujú to, že tam nachádza samého seba. A to tak veriaci ako neveriaci. Každý bol v detstve nielen čistý, ale žil najplnšie svoju identitu. Vianoce to v človeku zobúdzajú, a preto sú také fascinujúce.

Spomínali ste prvých kresťanov. Ako oni slávili Veľkú noc? Slávili ju napríklad aj počas prenasledovania v katakombách?

My máme zafixované, že prvé tri storočia boli kresťania prenasledovaní. Ale samozrejme prenasledovania kolísali a niekoľko desaťročí bolo dokonca pokojných. Alebo boli zas oblasti, kde bolo prenasledovanie silnejšie. Niekedy v severnej Afrike, niekedy zas priamo v Ríme. Kresťania sa na slávení stretali v rodinných domoch, obyčajne u bohatších členov cirkevnej obce, ktorí mali priestory. Baziliky sa začínajú stavať až v 4. storočí. Ale v katakombách samotných sa až tak veľa liturgií neslávilo. Katakomby boli niečo ako azyl. Kto sa skrýval na cintoríne, tak bol chránený azylovým právom. Skôr sa v katakombách stretávali, aby sa modlili a slúžili omše na poctu mučeníkov.

Ale slávili už liturgiu Veľkej noci?

Už v pradávnych katechézach Cyrila Jeruzalemského o tom, ako sa pripravujú katechumeni krásne vidíme, že už vtedy bola úžasne rozvinutá teológia Veľkej noci. A treba zdôrazniť, že v prvých storočiach kresťanstvo plynulo prešlo zo židovstva. V židovstve je ústredný sviatok Pascha a je v takmer tom istom čase. Tým pádom, celá tá tradícia starozákonná liturgická prechádza do Veľkej noci. Len symbolika sa posúva už na Krista. Už to nie je vyslobodenie z Egypta, ale z otroctva hriechu.

Odkiaľ pochádza názov Veľká noc?

Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky Paschu, hebrejsky Pesach. Pesach slávili Židia už od 12. storočia pred Kristom a znamená to prechod. Či už anjel, ktorý prešiel popri židovských domoch v Egypte, alebo potom prechod Izraelitov z Egypta cez Červené more. Aj v samotnom židovstve je viacero interpretácií Paschy. Sú tam prúdy, ktoré ju vidia viac duchovne, iné ju vidia viac historicky. To isté vidíme aj pri slávení Veľkej noci. Prechod je tu vidieť v rámci krstnej liturgie, ktorá je na každú Bielu sobotu. Ako prechod z hriechu cez krst do života v milosti. V kresťanstve sa to všetko premieňa v to duchovné. Názov Veľká noc vystihuje, že to bola noc všetkých nocí, pretože vtedy boli Izraeliti vyslobodení z Egypta a práve nad ránom zo soboty na nedeľu vstal aj Kristus z mŕtvych. Čiže je to najväčší sviatok roka, preto Veľká noc.

Veľká noc je pohyblivý sviatok. Na základe čoho sa určuje?

Je to práve na základe úteku z Egypta, kedy Židia odchádzali počas splnu. Lebo ísť cez púšť, keď je spln, je nepomerne ľahšie, ako keď nie je spln. A je známe, že práve odchod z Egypta bol pri jarnom splne. Keď sa dostali po putovaní púšťou do zasľúbenej zeme, Mojžiš im dáva predpisy, ako sláviť liturgiu a už tam je slávenie Paschy spojené s jarným splnom. Kresťania tým, že je to viazané na nedeľu, tak urobili určitý kompromis. Veľká noc nie je presne v deň jarného splnu, ale prvú nedeľu po splne po jarnej rovnodennosti.

V rámci kresťanských cirkví sa slávia tieto sviatky v ten istý deň?

Sú tu rozdiely v tom, že východná cirkev slávi tento sviatok o niekoľko dní neskôr. Problém je v kalendári, pretože východná cirkev používa juliánsky. My zas gregoriánsky. Tým sa aj Veľká noc v pravosláví posúva.

Neboli v rámci kresťanských cirkví snahy zjednotiť tento dátum?

Snahy, aby sa to zjednotilo, tu stále sú. Aj otvorenosť tu je, ale k dohode ešte nedošlo.

Veľká noc je plná symbolov. Čo si z veľkonočných sviatkov môžu zobrať tí, ktorí nechápu priebeh bohoslužby, alebo neveriaci?

Veriaci a neveriaci. Ja to nerád rozlišujem, pretože neveriaci aj veriaci sa museli narodiť. Veriaci neprišli na svet nejako z neba. A tak isto obidvaja zomrú. A tá otázka, čo potom, sa týka každého. Čiže otázku, čo potom, je úžasne dôležité mať zodpovedanú. Hovorí o tom aj Sigmund Freud, že v určitom veku po kríze štyridsiatky, veľká časť psychických porúch je náboženského rázu v zmysle, že človek nemá vyriešenú otázku smrti. Kým je človek mladý, je plný energie aj prirodzene má život pred sebou. Potom sa to zvrtne a zrazu si človek uvedomí, že to a to už mám za sebou. Veľká noc je výzva pre každého sa do tohto vžiť. Lebo my si dobre vieme predstaviť, že keď niekto zomrie, tak ho pochovajú a je koniec. Ale predstaviť si seba samého, že nebudeme, tak to si nevie predstaviť nikto.

Po Veľkonočnom trojdní nasleduje Veľkonočný pondelok, ktorý je známy svojimi tradíciami. Ako sa cirkev stavia k týmto ľudovým tradíciám?

V tých ľudových tradíciách sa spája niekdajší kult jari. Keď už ožíva príroda, v človeku to vyvoláva radosť. Kresťanstvo ich nepopiera, napokon žiadne sviatky. Napríklad Vianoce. To bol pohanský sviatok, ktorému kresťanstvo dalo novú náplň. Tak je to aj pri Veľkonočnom pondelku. Či už tie šibačky, že pripomínajú biblické ženy, ktoré išli od hrobu. Ten sviatok prináša radosť a radosť sa túžila vyjadriť nielen liturgicky, ale aj spoločensky. To si neprotirečí. Keď prežijeme tajomstvo Veľkej noci, tak máme dôvod sa radovať a tú radosť vyjadrujeme tak, ako je to dnes zvykom.

Kedy sa končí veľkonočné obdobie?

Veľkonočné obdobie sa končí fakticky Turícami. Je sedem veľkonočných nedieľ. Nasleduje sviatok Nanebovstúpenia Pána a za tým desať dní sú Turíce, ktoré opäť sledujú židovský kalendár. Židia mali v tom čase dožinky, kde si pripomínali, že skončila žatva a ďakovali za ňu. V cirkvi sú tými dožinkami Turíce, kde zostupuje Duch Svätý, kde sa už má prejavovať ovocie Veľkej noci. Cez veľkonočné nedele sa celá bohatá náplň Veľkej noci postupne rozmieňa na drobné.

Čo je spoločným menovateľom týchto nedieľ?

Tu by som zdôraznil, že Kristus po vzkriesení, keď sa zjavuje učeníkom, vôbec nekladie dôraz na svoje božstvo, že by sa im zjavoval ako Boh. Ale veľký dôraz kladie práve na to ľudské. Hovorí, dotknite sa ma, dajte mi jesť. Tomášovi hovorí, vlož ruku. Čiže chce zdôrazniť, že on pokračuje v ľudskej forme prítomnosti medzi nami. Zjavuje sa, keď apoštoli chytajú ryby, alebo keď sedia vo večeradle, alebo keď idú do Emauzy, a to je veľmi dôležité. Z tej slávnosti Veľkej noci treba vstúpiť do každodennosti. Kristus vstupuje do každodennosti svojich učeníkov. Kto skončí Veľkú noc len na Veľkonočnú nedeľu, tak ju nepochopil.