Bratislava 24. decembra (TASR) - Na vznik Vianoc pôsobili aj vonkajšie náboženské vplyvy, ku ktorým patril najmä kult boha slnka v Egypte a uctievanie boha nepremožiteľného slnka - Sol invictus - v Ríme, ktorý pripadal na 25. decembra. Pre TASR to uviedol Peter Gažík z Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.

"Od roku 336 cirkev formálne prevzala 25. december, ale obsahovo ho zmenila ako deň Kristovho narodenia," dodal Gažík. Zároveň zdôraznil, že v tradícii západnej cirkvi sa pevne ustálil 25. december; vo východnej cirkvi 6. január, keďže používa odlišný kalendár.

Pre viac než dve miliardy kresťanov i neveriacich predstavujú Vianoce sviatky pokoja a mieru spojené s rodinnou pohodou a vzájomným obdarúvaním. Spájajú sa s nimi známe tradície, ako zdobenie vianočného stromčeka, vianočné darčeky, či spievanie kolied.

Na Slovensku sa obdobie Vianoc začína tzv. Štedrým dňom, ktorým sa končí obdobie adventu. Patrí k nemu štedrovečerná večera, pred ktorou sa v mnohých rodinách dodržiava pôst. Súčasťou večere sú vianočné oblátky, vyprážaná ryba (kapor) a zemiakový šalát, kapustnica, alebo tiež šošovicová polievka. Jedlá sa líšia podľa regiónov Slovenska.

Jedným zo symbolov Vianoc je vianočný stromček. Jeho história sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z Brém z roku 1570. Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len nejakou symbolickou ozdobou.

Okolo 17. storočia začali vianočné stromčeky prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na vidieku a koncom 18. a začiatkom 20. storočia prenikla tradícia aj na územie dnešného Slovenska.

Jedno z vysvetlení, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, pochádza z raných čias kresťanstva a súvisí s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.

Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva obyčajne do Troch kráľov (6. januára).

Katolíci chodia na tzv. polnočné omše, ktoré sa však často konajú aj skôr, než o polnoci. Polnočná bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. V tomto chráme sú uložené relikvie z betlehemských Jasličiek. S polnočnou omšou a so Štedrým večerom sa spája spievanie vianočných piesní a kolied. Svetoznáma je rakúska melódia Tichá noc, svätá noc, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber. V českých kostoloch je obľúbená Česká mše vánoční, alebo ľudovo tzv. rybovka, cirkevná skladba, ktorú v roku 1796 zložil skladateľ a zberateľ ľudových piesní Jakub Jan Ryba.

V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie. V evanjelických chrámoch sú slávnostné štedrovečerné služby Božie na Štedrý deň popoludní a večer. Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.

Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december), ktorým si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša v Betleheme i jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Druhým sviatkom vianočným, 26. decembra, si kresťania pripomínajú Svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.

K vianočným sviatkom patrí aj 6. január, slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi).