Podľa analytika portálu EurActiv.sk Radovana Geista sa poľská vláda bude pravdepodobne snažiť využiť summit k iniciatíve Trojmoria na "politické PR".
Autor TASR
Varšava/Bratislava 6. júla (TASR) – Pokiaľ sa iniciatíva Trojmoria zameriava na ekonomické otázky, ako je budovanie infraštruktúry, teda energetické či dopravné prepojenia, môže byť výhodná pre všetky zapojené krajiny aj pre EÚ ako celok. Pre TASR to na margo dnešnej vrcholnej schôdzky predstaviteľov dvanástich štátov združených v iniciatíve Trojmoria uviedol analytik portálu EurActiv.sk Radovan Geist.
"Sú náznaky, že minimálne časť poľských predstaviteľov by z nej chcela vytvoriť nejakú "politickú protiváhu" Nemecku či nemecko-francúzskej spolupráci. Také plány sú však iluzórne aj preto, že väčšina z krajín zapojených do iniciatívy by sa postavila proti nim," konštatoval analytik.
Podľa neho sa hostiteľská vláda bude pravdepodobne snažiť využiť summit na "politické PR". "Z toho však ťažko čakať nejaké konkrétne výstupy. V lepšom prípade bude výsledkom dohoda na malých, no konkrétnych projektoch, napríklad v oblasti spomínanej energetickej infraštruktúry," dodal.
Summit sa koná na podnet poľského prezidenta Andrzeja Dudu a chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovičovej. Okrem Slovenska, Poľska a Chorvátska majú svoje zastúpenie na podujatí aj predstavitelia Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Rakúska, Rumunska a Slovinska.
Iniciatíva troch morí predstavuje neformálnu platformu, ktorá podporuje európsky integračný proces. Jej úlohou je posilnenie väzieb najmä na osi sever-juh v regióne širšie vnímanej strednej Európy medzi Baltickým, Jadranským a Čiernym morom. Tieto väzby majú tvoriť trvalé základy hospodárskeho rozvoja, najmä v oblasti energetiky, dopravy a digitálnej komunikácie.
Predstavitelia štátov iniciatívy sa po prvý raz stretli 29. septembra 2015 v New Yorku na podnet chorvátskej prezidentky. Schôdzka vo Varšave je druhým formálnym summitom iniciatívy.
"Sú náznaky, že minimálne časť poľských predstaviteľov by z nej chcela vytvoriť nejakú "politickú protiváhu" Nemecku či nemecko-francúzskej spolupráci. Také plány sú však iluzórne aj preto, že väčšina z krajín zapojených do iniciatívy by sa postavila proti nim," konštatoval analytik.
Podľa neho sa hostiteľská vláda bude pravdepodobne snažiť využiť summit na "politické PR". "Z toho však ťažko čakať nejaké konkrétne výstupy. V lepšom prípade bude výsledkom dohoda na malých, no konkrétnych projektoch, napríklad v oblasti spomínanej energetickej infraštruktúry," dodal.
Summit sa koná na podnet poľského prezidenta Andrzeja Dudu a chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovičovej. Okrem Slovenska, Poľska a Chorvátska majú svoje zastúpenie na podujatí aj predstavitelia Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Rakúska, Rumunska a Slovinska.
Iniciatíva troch morí predstavuje neformálnu platformu, ktorá podporuje európsky integračný proces. Jej úlohou je posilnenie väzieb najmä na osi sever-juh v regióne širšie vnímanej strednej Európy medzi Baltickým, Jadranským a Čiernym morom. Tieto väzby majú tvoriť trvalé základy hospodárskeho rozvoja, najmä v oblasti energetiky, dopravy a digitálnej komunikácie.
Predstavitelia štátov iniciatívy sa po prvý raz stretli 29. septembra 2015 v New Yorku na podnet chorvátskej prezidentky. Schôdzka vo Varšave je druhým formálnym summitom iniciatívy.