Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šesť autorov publikácie analyzovalo šesť kľúčových oblastí, ktoré predstavujú terče najčastejších hybridných hrozieb, ale aj prostriedky, ktorými pôsobia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. mája (TASR) – Slovensko je voči hybridným hrozbám značne zraniteľné. Tvrdia to tvorcovia najnovšej publikácie neziskovej organizácie Globsec, ktorej výsledky prezentovali v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave pracovníci programu Strategická komunikácia Globsec-u.
"Nemôžeme sa tváriť, že Slovenska sa hybridné hrozby netýkajú, keď vidíme, čo sa deje všade v Európe. Prijatie Koncepcie boja proti hybridným hrozbám vládou Slovenskej republiky minulé leto je prvý a dôležitý krok, máme však v tejto oblasti ešte veľa medzier," uviedol vedúci programu Strategická komunikácia Globsec-u, analytik Daniel Milo.
Šesť autorov publikácie analyzovalo šesť kľúčových oblastí, ktoré predstavujú terče najčastejších hybridných hrozieb, ale aj prostriedky, ktorými pôsobia. Okrem toho identifikujú slabé miesta a ponúkajú 40 odporúčaní na zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám.
Ako Milo vysvetlil, hybridné hrozby pôsobia na zraniteľné miesta s cieľom využiť ich v prospech protivníka. Slovensko má podľa analytika rovnako skúsenosť s polovojenskými a extrémistickými skupinami, ktoré môžu predstavovať nebezpečenstvo pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti. "Robia tak nielen svojimi protiprávnymi aktivitami, ale aj šírením propagandy a dezinformácií. Práve dezinformácie, kybernetické útoky či peňažný vplyv zahraničných aktérov, známy aj ako strategická korupcia, môžu ovplyvniť volebné procesy v krajine. Spôsob, ako sa brániť podobným hybridným aktivitám, predstavuje strategická komunikácia," zdôraznil.
Analytička programu Strategickej komunikácie Globsec-u Katarína Klingová dodala, že informačné a komunikačné technológie sú jedným z hlavných cieľov hybridného útoku na krajinu. Napriek tomu, že Slovensko zavádza v kybernetickej bezpečnosti nové opatrenia, štátnu správu stále trápi nedostatok kvalifikovaných odborníkov. "Kybernetická bezpečnosť je zároveň úzko previazaná s energetickou bezpečnosťou, protiopatrenia sa však kybernetickou zložkou takmer vôbec nezaoberajú," dodala.
"Nemôžeme sa tváriť, že Slovenska sa hybridné hrozby netýkajú, keď vidíme, čo sa deje všade v Európe. Prijatie Koncepcie boja proti hybridným hrozbám vládou Slovenskej republiky minulé leto je prvý a dôležitý krok, máme však v tejto oblasti ešte veľa medzier," uviedol vedúci programu Strategická komunikácia Globsec-u, analytik Daniel Milo.
Šesť autorov publikácie analyzovalo šesť kľúčových oblastí, ktoré predstavujú terče najčastejších hybridných hrozieb, ale aj prostriedky, ktorými pôsobia. Okrem toho identifikujú slabé miesta a ponúkajú 40 odporúčaní na zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám.
Ako Milo vysvetlil, hybridné hrozby pôsobia na zraniteľné miesta s cieľom využiť ich v prospech protivníka. Slovensko má podľa analytika rovnako skúsenosť s polovojenskými a extrémistickými skupinami, ktoré môžu predstavovať nebezpečenstvo pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti. "Robia tak nielen svojimi protiprávnymi aktivitami, ale aj šírením propagandy a dezinformácií. Práve dezinformácie, kybernetické útoky či peňažný vplyv zahraničných aktérov, známy aj ako strategická korupcia, môžu ovplyvniť volebné procesy v krajine. Spôsob, ako sa brániť podobným hybridným aktivitám, predstavuje strategická komunikácia," zdôraznil.
Analytička programu Strategickej komunikácie Globsec-u Katarína Klingová dodala, že informačné a komunikačné technológie sú jedným z hlavných cieľov hybridného útoku na krajinu. Napriek tomu, že Slovensko zavádza v kybernetickej bezpečnosti nové opatrenia, štátnu správu stále trápi nedostatok kvalifikovaných odborníkov. "Kybernetická bezpečnosť je zároveň úzko previazaná s energetickou bezpečnosťou, protiopatrenia sa však kybernetickou zložkou takmer vôbec nezaoberajú," dodala.
