Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa už dnes, o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov, začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) - V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa už dnes, o dva dni skôr ako u rímskokatolíkov, začína Veľký pôst, teda Štyridsiatnica. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v gréckokatolíckej cirkvi nazýva pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, pričom sa za nich v liturgii prednášajú osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich na pokánie.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, požívajú sa bezmäsité pokrmy.
V pôstnom období sa oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúcny charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali v tento deň pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni alebo dlhšie. V 2. a 3. storočí sa pôst postupne presunul na obdobie pred paschou, tzv. predpaschálny pôst a predlžoval sa. Od 4. storočia sú už jasné svedectvá o 40-dňovom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (latinská) cirkev mala šesťtýždňové veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní. Veľký pôst mal teda aj na západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, západná cirkev v 7. storočí pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu a začína svoje veľkopôstne obdobie Popolcovou stredou, východná o dva dni skôr.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, požívajú sa bezmäsité pokrmy.
V pôstnom období sa oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúcny charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali v tento deň pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni alebo dlhšie. V 2. a 3. storočí sa pôst postupne presunul na obdobie pred paschou, tzv. predpaschálny pôst a predlžoval sa. Od 4. storočia sú už jasné svedectvá o 40-dňovom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (latinská) cirkev mala šesťtýždňové veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní. Veľký pôst mal teda aj na západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, západná cirkev v 7. storočí pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu a začína svoje veľkopôstne obdobie Popolcovou stredou, východná o dva dni skôr.
