Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Enviroorganizácia zároveň ocenila záväzok ministra podporiť zvýšenie úsilia EÚ pri presadzovaní opatrení na záchranu biodiverzity.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) - Opatrenia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a energetickou krízou sú nepostačujúce. Pre TASR to uviedla výkonná riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Poukázala, že v Rakúsku presadili zákaz predaja nových plynových kotlov v nových budovách od roku 2023 už v júni, zatiaľ čo na Slovensku sú stále súčasťou plánu obnovy.
"Je poľutovaniahodné, že MŽP nie je silným hlasom pri presadzovaní ambicióznejších cieľov a opatrení týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie, na ktorých musí byť postavená energetika budúcnosti a ktoré sú absolútne nevyhnutné pri riešení klimatickej krízy," vyhlásila.
Do roku 2026 plánuje envirorezort obnoviť 30.000 rodinných domov. Organizácia však tvrdí, že na to, aby Slovensko splnilo ciele parížskej dohody a udržalo oteplenie pod kritickou hranicou 1,5 stupňa, potrebuje obnoviť minimálne 30.000 rodinných domov každý rok. "Navyše výzvy týkajúce sa obnovy budov sú zaťažené zbytočnou byrokraciou a ich financovanie nemá šancu pokryť vstupné investície pre zraniteľné nízkopríjmové domácnosti," doplnila Juríková.
Pozitívne vnímajú konkrétne kroky predstaviteľov MŽP týkajúce sa ochrany slovenských lesov. "Prebiehajúca zonácia národných parkov a rozširovanie území v bezzásahovom režime z nich spraví nielen národné parky, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy, ale hlavne poskytne efektívnu ochranu tohto prírodného bohatstva," poznamenala Juríková. Striktne chránené lesy sú podľa nej kľúčovým prvkom nielen pre zachovanie živočíšnej a rastlinnej rozmanitosti, ale aj v boji proti klimatickej kríze a v zmierňovaní jej dôsledkov.
Enviroorganizácia zároveň ocenila záväzok ministra podporiť zvýšenie úsilia EÚ pri presadzovaní opatrení na záchranu biodiverzity. "V otázke ochrany prírody však nemôžeme zabudnúť na prípad znečistenia rieky Slaná, kde sme sledovali zlyhanie a nedostatočnú aktivitu zo strany rezortu," pripomenula Juríková. Namiesto rýchleho a efektívneho návrhu riešenia si envirorezort s rezortom hospodárstva podľa nej problém niekoľko mesiacov medzi sebou prehadzovali. "Čo vyústilo do znečistenia rieky skutočne katastrofálnych rozmerov," poznamenala.
MŽP by sa malo podľa Juríkovej tento rok sústrediť na to, aby sa Slovensko začalo zbavovať závislosti od fosílneho plynu a naštartovala sa masívna obnova budov tak, aby si ich mohol dovoliť každý. "Potrebujeme, aby sa rezort životného prostredia výrazne zasadil o to, aby sa obnoviteľné zdroje energie začali dostávať do každej domácnosti," uviedla Juríková. Doplnila, že by ocenili, ak by sa rezort staval ku klimatickej kríze "s takou vášňou, s akou sa stavia k ochrane lesov".
"Je poľutovaniahodné, že MŽP nie je silným hlasom pri presadzovaní ambicióznejších cieľov a opatrení týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie, na ktorých musí byť postavená energetika budúcnosti a ktoré sú absolútne nevyhnutné pri riešení klimatickej krízy," vyhlásila.
Do roku 2026 plánuje envirorezort obnoviť 30.000 rodinných domov. Organizácia však tvrdí, že na to, aby Slovensko splnilo ciele parížskej dohody a udržalo oteplenie pod kritickou hranicou 1,5 stupňa, potrebuje obnoviť minimálne 30.000 rodinných domov každý rok. "Navyše výzvy týkajúce sa obnovy budov sú zaťažené zbytočnou byrokraciou a ich financovanie nemá šancu pokryť vstupné investície pre zraniteľné nízkopríjmové domácnosti," doplnila Juríková.
Pozitívne vnímajú konkrétne kroky predstaviteľov MŽP týkajúce sa ochrany slovenských lesov. "Prebiehajúca zonácia národných parkov a rozširovanie území v bezzásahovom režime z nich spraví nielen národné parky, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy, ale hlavne poskytne efektívnu ochranu tohto prírodného bohatstva," poznamenala Juríková. Striktne chránené lesy sú podľa nej kľúčovým prvkom nielen pre zachovanie živočíšnej a rastlinnej rozmanitosti, ale aj v boji proti klimatickej kríze a v zmierňovaní jej dôsledkov.
Enviroorganizácia zároveň ocenila záväzok ministra podporiť zvýšenie úsilia EÚ pri presadzovaní opatrení na záchranu biodiverzity. "V otázke ochrany prírody však nemôžeme zabudnúť na prípad znečistenia rieky Slaná, kde sme sledovali zlyhanie a nedostatočnú aktivitu zo strany rezortu," pripomenula Juríková. Namiesto rýchleho a efektívneho návrhu riešenia si envirorezort s rezortom hospodárstva podľa nej problém niekoľko mesiacov medzi sebou prehadzovali. "Čo vyústilo do znečistenia rieky skutočne katastrofálnych rozmerov," poznamenala.
MŽP by sa malo podľa Juríkovej tento rok sústrediť na to, aby sa Slovensko začalo zbavovať závislosti od fosílneho plynu a naštartovala sa masívna obnova budov tak, aby si ich mohol dovoliť každý. "Potrebujeme, aby sa rezort životného prostredia výrazne zasadil o to, aby sa obnoviteľné zdroje energie začali dostávať do každej domácnosti," uviedla Juríková. Doplnila, že by ocenili, ak by sa rezort staval ku klimatickej kríze "s takou vášňou, s akou sa stavia k ochrane lesov".
