Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko je podľa Greenpeace jednou z ôsmich krajín v EÚ, v ktorých minulý rok narástli emisie skleníkových plynov o viac ako dve percentá.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Organizácia Greenpeace považuje za krok vpred zmeny, ktoré sa na Slovensku udiali v tomto roku v prístupe k ochrane klímy. Pozitívne hodnotí najmä plán ukončenia ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre a následný vstup do PPCA - Powering Past Coal Alliance. Rovnako prelomové je podľa Greenpeace aj pristúpenie Slovenska k podpore uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050 a podporu vyšších cieľov do roku 2030.
Podľa organizácie sa na Slovensku za posledný rok úplne zmenila úroveň diskusie týkajúcej sa ochrany klímy, na čom má podľa Greenpeace veľký podiel prioritizovanie tejto témy prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, nárast klimatického hnutia či dôležitosť témy ochrany životného prostredia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Organizácia však upozorňuje, že celkovo má Slovensko od ambicióznej politiky v oblasti klímy ešte ďaleko.
“Vystúpenie Slovenska z tieňa Vyšehradskej štvorky, ktorá často robí kroky blokujúce snahy chrániť klímu v EÚ, je prelomová vec. Klimatická zmena nemala na Slovensku nikdy toľko priestoru a toľko dôležitosti ako v roku 2019. To však neznamená, že všetky kroky boli len pozitívne. Treba povedať aj to, že mnohé z nich, ako napríklad zastavenie ťažby uhlia, tu mali byť už dávno a nie vo všetkom robíme dosť. Príkladom môže byť nedotiahnutý Integrovaný národný energetický a klimatický plán,” uviedol koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Radek Kubala.
Slovensko je podľa Greenpeace jednou z ôsmich krajín v EÚ, v ktorých minulý rok narástli emisie skleníkových plynov o viac ako dve percentá. Podľa OSN musíme v nasledujúcej dekáde urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov. Koordinátorka kampaní Greenpeace Slovensko Katarína Juríková uviedla, že podľa meraní Eurobarometra narástlo u Slovákov vnímanie klimatickej krízy.
Organizácia vníma aj prvé politické kroky. „Nielen pred budúcoročnými voľbami, ale najmä po nich sa ukáže, či to myslia politici s ochranou Slovenska pred skutočnými hrozbami vážne a naštartujú tohtoročný pozitívny trend smerom ku konkrétnym krokom na ochranu klímy,” dodala v tejto súvislosti Juríková.
Podľa organizácie sa na Slovensku za posledný rok úplne zmenila úroveň diskusie týkajúcej sa ochrany klímy, na čom má podľa Greenpeace veľký podiel prioritizovanie tejto témy prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, nárast klimatického hnutia či dôležitosť témy ochrany životného prostredia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Organizácia však upozorňuje, že celkovo má Slovensko od ambicióznej politiky v oblasti klímy ešte ďaleko.
“Vystúpenie Slovenska z tieňa Vyšehradskej štvorky, ktorá často robí kroky blokujúce snahy chrániť klímu v EÚ, je prelomová vec. Klimatická zmena nemala na Slovensku nikdy toľko priestoru a toľko dôležitosti ako v roku 2019. To však neznamená, že všetky kroky boli len pozitívne. Treba povedať aj to, že mnohé z nich, ako napríklad zastavenie ťažby uhlia, tu mali byť už dávno a nie vo všetkom robíme dosť. Príkladom môže byť nedotiahnutý Integrovaný národný energetický a klimatický plán,” uviedol koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Radek Kubala.
Slovensko je podľa Greenpeace jednou z ôsmich krajín v EÚ, v ktorých minulý rok narástli emisie skleníkových plynov o viac ako dve percentá. Podľa OSN musíme v nasledujúcej dekáde urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov. Koordinátorka kampaní Greenpeace Slovensko Katarína Juríková uviedla, že podľa meraní Eurobarometra narástlo u Slovákov vnímanie klimatickej krízy.
Organizácia vníma aj prvé politické kroky. „Nielen pred budúcoročnými voľbami, ale najmä po nich sa ukáže, či to myslia politici s ochranou Slovenska pred skutočnými hrozbami vážne a naštartujú tohtoročný pozitívny trend smerom ku konkrétnym krokom na ochranu klímy,” dodala v tejto súvislosti Juríková.
