Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hnutie NOVA ostáva samostatné, integrácia s OĽaNO nie je na programe dňa, povedal v TABLET.TV podpredseda hnutia Gábor Grendel.
Autor Teraz.sk
Bratislava 4. októbra (Teraz.sk) – Hoci sa Daniel Lipšic v dôsledku tragickej dopravnej nehody vzdal poslaneckého mandátu, zatiaľ z politiky definitívne neodišiel a ostáva aj predsedom hnutia NOVA. „Pravdupovediac nehovorili sme o tom. Mne by bolo osobne veľmi ľúto, keby sa rozhodol úplne odísť z politiky alebo z hnutia NOVA,“ povedal v TABLET.TV podpredseda NOVY Gábor Grendel.
On osobne predsednícke ambície nemá a bude sa snažiť presvedčiť Lipšica, aby ostal. „Vo voľbách získal na našej spoločnej kandidátke s OĽaNO druhý najvyšší počet preferenčných hlasov, vyše 80 tisíc krúžkov, čo naozaj nie je malé číslo,“ pripomenul Lipšicove volebné výsledky Grendel.
„Je nespochybniteľné, že má dôveru nemalej skupiny ľudí na Slovensku. Samozrejme, všetci chápeme, že to, čo sa stalo, je zložitá situácia a rešpektujeme jeho rozhodnutie vzdať sa poslaneckého mandátu. Ale zároveň povedal, že dnes síce ešte nevie akou formou, ale chce byť po čase naďalej súčasťou verejného života, takže uvidíme v akej forme to bude,“ dodal Grendel.
V tejto chvíli môžu podľa neho hnutie riadiť na celoštátnej úrovni podpredsedovia, ktorých má štyroch, a na regionálnej regionálne štruktúry.
Otázku, či bude hnutie NOVA v budúcoročných župných voľbách kandidovať spoločne s OĽaNO alebo samostatne, podľa Grendela ešte neriešili. „Samozrejme, že príde ten čas, pretože župné voľby sú o rok, takže pomaly sa budeme musieť rozhodnúť. Faktom je, že zatiaľ sa Obyčajní ľudia a strana SaS dohodli ísť v každom kraji spoločne, postaviť spoločného kandidáta na župana a vytvoriť spoločnú kandidátnu listinu na poslancov,“ povedal Grendel. „Predpokladám, že v krátkom čase sa budeme musieť aj v hnutí NOVA rozhodnúť či začneme diskusiu s týmito stranami o pristúpení k tejto koalícii na úrovni všetkých krajov, alebo to necháme individuálne na našich krajských lídrov,“ dodal.
Pripomenul, že aj keď v parlamentných voľbách figurovali predstavitelia OĽaNO a NOVA na spoločnej kandidátnej listine, NOVA ostáva samostatným hnutím, registrovaným na ministerstve vnútra. „V podstate ten „sobáš z rozumu“ súvisel vyslovene s parlamentnými voľbami. S tým že, prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že naša spoločná potenciálna koalícia by ledva dosiahla okolo šesť percent hlasov,“ poznamenal Grendel. Na rozdiel od samostatne kandidujúceho subjektu, ktorému na postup do Národnej rady stačí prekročiť päť percent, koalícia musí dosiahnuť minimálne sedem. „Tak sme si povedali, že bude rozumnejšie ísť na spoločnej kandidátke a neriskovať prepad hlasov. Preto predstavitelia hnutia NOVA kandidovali na kandidátke Obyčajných ľudí a zároveň sme sa dohodli, že Obyčajní ľudia dočasne doplnia svoj názov o značku NOVA,“ vysvetlil Grendel.
Za hlavný cieľ svojho hnutia považuje Grendel prebudenie záujmu o politiku medzi „mlčiacou väčšinou“. „Myslím si, že v tomto máme v podstate aj identické ciele, aj identicky naladených voličov ako súčasné opozičné strany. A že títo ľudia mali v parlamentných voľbách záujem na tom, aby po voľbách prišlo k zmene a sú dnes sklamaní a frustrovaní z toho, že namiesto zmeny prišla kontinuita,“ uviedol.
Na margo avizovanej novely zákona o politických stranách, ktorá by podľa medializovaných informácií mala od strán požadovať minimálne členstvo aspoň 500 ľudí, Grendel poznamenal, že toto kritérium by NOVA pohodlne naplnila. Na druhej strane, nikde nie je definitívne povedané, že to bude práve toto číslo. Aj preto so zverejnením počtu členov svojho hnutia počká až kým bude návrh podaný.
„Zatiaľ som v médiách zachytil, že sa uvažuje o počte 500 povinných predpísaných členov. Príde mi to tak na hranici ústavnosti takýmto spôsobom limitovať volebné právo,“ povedal. „Počkáme si ako presne bude ten návrh predložený do Národnej rady a my k nemu potom určite pripravíme svoje pripomienky,“ dodal Grendel.
Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude rokovať o probléme lídra OĽaNO Igora Matoviča, ktorý si po druhý krát nepredĺžil pozastavenie živnosti. Keďže ústavný zákon poslancom zakazuje podnikanie, za druhé pochybenie mu hrozí v krajnom prípade až strata poslaneckého mandátu.
Opozícia tak môže v krátkom čase stratiť v slovenskom parlamente až troch lídrov. Predseda SaS Richard Sulík sa totiž mandátu v NR SR vzdal, aby mohol ostať europoslancom a Daniel Lipšic kvôli dopravnej nehode. „Nie som právnik a úplne jednoznačný názor na túto otázku nemám, ale vidím diskusiu rôznych aj erudovaných právnikov na sociálnych sieťach, kde fundovaní právnici hovoria diametrálne odlišné názory na tú istú vec,“ reagoval Grendel. Dodal, že ak sa 90 poslancov rozhodne zbaviť Igora Matoviča mandátu, tak to urobia a nebude sa dať tomu zabrániť.
Na druhej strane, v prospech lídra OĽaNO hovoria podľa Grendela viaceré argumenty. Ide o otázku adekvátnosti trestu za formálne pochybenie, ale najmä to, že k prvému pochybeniu prišlo ešte v minulom volebnom období. Zákon totiž neuvádza, či má o mandát prísť poslanec, ktorý urobí dve chyby v jednom volebnom období, alebo za celý čas, čo je poslancom. „Predstavme si modelovú situáciu, vráťme sa o desiatky rokov dozadu, kedy začal vykonávať mandát poslanca Béla Bugár alebo Ján Budaj, ešte začiatkom 90. rokov. A predstavme si, že by v tom čase mali nejakú živnosť nepozastavenú. A teraz by sme zistili po dvadsiatich rokoch, že opäť majú nepozastavenú živnosť. Bol by to dôvod na odobratie mandátu?,“ pýta sa Grendel, podľa ktorého by si zákon v tejto veci zaslúžil spresnenie novelou.
On osobne predsednícke ambície nemá a bude sa snažiť presvedčiť Lipšica, aby ostal. „Vo voľbách získal na našej spoločnej kandidátke s OĽaNO druhý najvyšší počet preferenčných hlasov, vyše 80 tisíc krúžkov, čo naozaj nie je malé číslo,“ pripomenul Lipšicove volebné výsledky Grendel.
„Je nespochybniteľné, že má dôveru nemalej skupiny ľudí na Slovensku. Samozrejme, všetci chápeme, že to, čo sa stalo, je zložitá situácia a rešpektujeme jeho rozhodnutie vzdať sa poslaneckého mandátu. Ale zároveň povedal, že dnes síce ešte nevie akou formou, ale chce byť po čase naďalej súčasťou verejného života, takže uvidíme v akej forme to bude,“ dodal Grendel.
V tejto chvíli môžu podľa neho hnutie riadiť na celoštátnej úrovni podpredsedovia, ktorých má štyroch, a na regionálnej regionálne štruktúry.
Samostatne, alebo spolu?
Otázku, či bude hnutie NOVA v budúcoročných župných voľbách kandidovať spoločne s OĽaNO alebo samostatne, podľa Grendela ešte neriešili. „Samozrejme, že príde ten čas, pretože župné voľby sú o rok, takže pomaly sa budeme musieť rozhodnúť. Faktom je, že zatiaľ sa Obyčajní ľudia a strana SaS dohodli ísť v každom kraji spoločne, postaviť spoločného kandidáta na župana a vytvoriť spoločnú kandidátnu listinu na poslancov,“ povedal Grendel. „Predpokladám, že v krátkom čase sa budeme musieť aj v hnutí NOVA rozhodnúť či začneme diskusiu s týmito stranami o pristúpení k tejto koalícii na úrovni všetkých krajov, alebo to necháme individuálne na našich krajských lídrov,“ dodal.
Pripomenul, že aj keď v parlamentných voľbách figurovali predstavitelia OĽaNO a NOVA na spoločnej kandidátnej listine, NOVA ostáva samostatným hnutím, registrovaným na ministerstve vnútra. „V podstate ten „sobáš z rozumu“ súvisel vyslovene s parlamentnými voľbami. S tým že, prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že naša spoločná potenciálna koalícia by ledva dosiahla okolo šesť percent hlasov,“ poznamenal Grendel. Na rozdiel od samostatne kandidujúceho subjektu, ktorému na postup do Národnej rady stačí prekročiť päť percent, koalícia musí dosiahnuť minimálne sedem. „Tak sme si povedali, že bude rozumnejšie ísť na spoločnej kandidátke a neriskovať prepad hlasov. Preto predstavitelia hnutia NOVA kandidovali na kandidátke Obyčajných ľudí a zároveň sme sa dohodli, že Obyčajní ľudia dočasne doplnia svoj názov o značku NOVA,“ vysvetlil Grendel.
Ciele hnutia
Za hlavný cieľ svojho hnutia považuje Grendel prebudenie záujmu o politiku medzi „mlčiacou väčšinou“. „Myslím si, že v tomto máme v podstate aj identické ciele, aj identicky naladených voličov ako súčasné opozičné strany. A že títo ľudia mali v parlamentných voľbách záujem na tom, aby po voľbách prišlo k zmene a sú dnes sklamaní a frustrovaní z toho, že namiesto zmeny prišla kontinuita,“ uviedol.
Novela zákona o politických stranách
Na margo avizovanej novely zákona o politických stranách, ktorá by podľa medializovaných informácií mala od strán požadovať minimálne členstvo aspoň 500 ľudí, Grendel poznamenal, že toto kritérium by NOVA pohodlne naplnila. Na druhej strane, nikde nie je definitívne povedané, že to bude práve toto číslo. Aj preto so zverejnením počtu členov svojho hnutia počká až kým bude návrh podaný.
„Zatiaľ som v médiách zachytil, že sa uvažuje o počte 500 povinných predpísaných členov. Príde mi to tak na hranici ústavnosti takýmto spôsobom limitovať volebné právo,“ povedal. „Počkáme si ako presne bude ten návrh predložený do Národnej rady a my k nemu potom určite pripravíme svoje pripomienky,“ dodal Grendel.
Matovičov mandát
Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude rokovať o probléme lídra OĽaNO Igora Matoviča, ktorý si po druhý krát nepredĺžil pozastavenie živnosti. Keďže ústavný zákon poslancom zakazuje podnikanie, za druhé pochybenie mu hrozí v krajnom prípade až strata poslaneckého mandátu.
Opozícia tak môže v krátkom čase stratiť v slovenskom parlamente až troch lídrov. Predseda SaS Richard Sulík sa totiž mandátu v NR SR vzdal, aby mohol ostať europoslancom a Daniel Lipšic kvôli dopravnej nehode. „Nie som právnik a úplne jednoznačný názor na túto otázku nemám, ale vidím diskusiu rôznych aj erudovaných právnikov na sociálnych sieťach, kde fundovaní právnici hovoria diametrálne odlišné názory na tú istú vec,“ reagoval Grendel. Dodal, že ak sa 90 poslancov rozhodne zbaviť Igora Matoviča mandátu, tak to urobia a nebude sa dať tomu zabrániť.
Na druhej strane, v prospech lídra OĽaNO hovoria podľa Grendela viaceré argumenty. Ide o otázku adekvátnosti trestu za formálne pochybenie, ale najmä to, že k prvému pochybeniu prišlo ešte v minulom volebnom období. Zákon totiž neuvádza, či má o mandát prísť poslanec, ktorý urobí dve chyby v jednom volebnom období, alebo za celý čas, čo je poslancom. „Predstavme si modelovú situáciu, vráťme sa o desiatky rokov dozadu, kedy začal vykonávať mandát poslanca Béla Bugár alebo Ján Budaj, ešte začiatkom 90. rokov. A predstavme si, že by v tom čase mali nejakú živnosť nepozastavenú. A teraz by sme zistili po dvadsiatich rokoch, že opäť majú nepozastavenú živnosť. Bol by to dôvod na odobratie mandátu?,“ pýta sa Grendel, podľa ktorého by si zákon v tejto veci zaslúžil spresnenie novelou.
