Bratislava 7. februára (TASR) - Bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS) tvrdí, že súčasné vedenie rezortu školstva vyhodilo z novely školského zákona definíciu segregácie. Tá bola podľa jeho slov kľúčová na to, aby sa postupne začala riešiť právne, poukázal aj na na nevyhnutnú podmienku plánu obnovy. Dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký pre TASR potvrdil, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa už v novele zákona pojem segregácie nenachádza. Dôležité je však podľa neho nastavenie procesov.

"Na Slovensku máme aj také prípady, keď prichádza k segregovaniu detí v škole," povedal exminister školstva. Pre segregáciu žiakov Slovensko čelí od roku 2015 kárnemu konaniu zo strany Európskej komisie, pričom Slovensko malo tento stav napraviť. Počas pôsobenia Gröhlinga na ministerstve školstva podľa jeho slov urobili viacero krokov, ako to napraviť.

"Súčasné vedenie ministerstva robí kroky späť. Vytvorili sme diagnostické štandardy, ktoré treba dodržiavať, aby sa zamedzilo chybnej diagnostike. Súčasné vedenie ministerstva štandardy neschválilo, a tak chybná diagnostika detí môže pokračovať," povedal Gröhling. Poukázal aj na ich návrh systému automatického prideľovania asistentov, školských psychológov a odborníkov, ktoré súčasné vedenie ministerstva zo zákona vyhodilo. "Vedenie ministerstva asi netrápia ani osudy detí, ani stovky miliónov eur, o ktoré školstvo príde," dodal.

To, že do zákona napíšete zákaz segregácie alebo že konáme v rámci desegregácie, ešte situáciu nezmení, tvrdí Horecký. "Oveľa dôležitejšie je to, že zákon obsahuje ustanovenia aj súvisiace zákony, ktorými napĺňame tento úmysel. Keď zakážete ľuďom segregáciu, tak to ešte neznamená, že sa segregovať nebude. Právne ukotvenie segregácie je v antidiskriminačnom zákone a týka sa viac než len oblasti školstva, vzdelávania a výchovy," vysvetlil šéf rezortu školstva. Tvrdí, že ambícia je oveľa väčšia, než len deklarovať, že chcú robiť kroky v záujme desegregácie.

Poukázal na spoluprácu napríklad so splnomocnencom vlády pre rómske komunity. V rámci pripravovaného právneho nároku na predprimárne vzdelávanie podľa slov Horeckého chcú zaviesť aj motivačné stimuly pre rodičov v rómskych osadách, aby vytiahli tieto deti do materských škôl. Ako doplnil Horecký, nie je to len o tom, napísať teoreticky do zákona pojem segregácia či desegregácia, ale o nastavení procesov tak, aby sa splatil niekoľko rokov neriešený dlh voči tejto komunite. "My sa v tejto dobe snažíme robiť konkrétne kroky, ako sa s tým vyrovnať. Ako motivovať nielen rómskych občanov, aby dávali deti už do predprimárneho vzdelávania, aby už v rámci primárneho vzdelávania mali čo najprijateľnejšie podmienky v rámci školy. Je to o práci nielen s rómskou komunitou, ale aj majoritnou komunitou," uzavrel.