Bývalý prezident ČSSR Gustáv Husák zomrel pred 25 rokmi

Gustáv Husák Foto: TASR/Jiří Kruliš

Bez ohľadu na plusy a mínusy v jeho politickom živote patril v ČSSR k najvýznamnejším politikom druhej polovice 20. storočia.

Autor TASR

18. novembra 2016 5:50

Bratislava 17. novembra (TASR) - Komunistický politik a štátnik, bývalý prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR) a generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Gustáv Husák zomrel 18. novembra pred 25 rokmi.

Bez ohľadu na plusy a mínusy v jeho politickom živote patril v ČSSR k najvýznamnejším politikom druhej polovice 20. storočia. Funkciu hlavy štátu vykonával v období od 29. mája 1975 do 10. decembra 1989, kedy podal demisiu.

Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v mestskej časti Dúbravka v Bratislave. Po maturite na gymnáziu vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a do roku 1944 pracoval ako advokát. Jeho životná dráha bola úzko spätá s Komunistickou stranou Československa (KSČ), do ktorej vstúpil keď mal 20 rokov. Dvakrát ho z nej vylúčili, najprv v päťdesiatych rokoch 20. storočia a potom vo februári 1990. Už ako študent pracoval v antifašistickom zväze mládeže a v ľavicovom hnutí na Slovensku. V rokoch 1943-1944 bol členom 5. ilegálneho vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS) a v rokoch 1943-1945 členom predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR).

Počas Slovenského národného povstania (SNP) pôsobil ako podpredseda SNR a povereník vnútra, v rokoch 1944-1945 bol podpredsedom KSS. Zúčastnil sa rokovaní v Moskve (1945), ktoré pojednávali o podobe novej Československej republiky. Bol tiež pri vyhlasovaní Košického vládneho programu (KVP). V povojnovom období (1945-1950) zastával na Slovensku v straníckom a štátnom aparáte rôzne vedúce funkcie. Gustáv Husák bol členom Slovenskej národnej rady, povereníkom pre dopravu a techniku, neskôr pre poľnohospodárstvo a v rokoch 1946-1950 predsedom Zboru povereníkov, poslancom Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, členom predsedníctva ÚV KSS a v roku 1945 sa stal členom ÚV KSČ.

Gustáv Husák (vľavo) a Alexander Dubček.

Vo februári 1951 ho zatkli a v apríli 1954 odsúdili za buržoázny nacionalizmus. V roku 1960 ho prepustili na slobodu, v roku 1963 občiansky aj právne rehabilitovali a vrátili mu členstvo v komunistickej strane. V rokoch 1960-1963 pracoval v Pozemných stavbách v Bratislave a potom v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. V roku 1968 sa Gustáv Husák znovu vrátil do politiky. Mal veľký podiel na vypracovaní a schválení Zákona o československej federácii (1968). V ďalšom období bol aktívnym realizátorom politiky normalizácie. Pôsobil v najvyšších straníckych funkciách na Slovensku aj v rámci ČSSR. Od apríla 1969 do mája 1971 bol 1. tajomníkom ÚV KSČ a od mája 1971 do decembra 1987 generálnym tajomníkom ÚV KSČ. Dňa 29. mája 1975 Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR zvolilo Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. V tejto funkcii pôsobil do 10. decembra 1989. Pod vplyvom novembrových udalostí podal demisiu.

Potom žil v ústraní v Bratislave, kde zomrel 18. novembra 1991 vo veku 78 rokov.