Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET Tu a Teraz je sociologička Oľga Gyárfášová. Témou rozhovoru sú názory verejnosti na zahraničnopolitické dianie a na postavenie Slovenska vo svete.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TABLET.TV) – Záujem verejnosti o zahraničnopolitické témy sa v porovnaní so situáciou spred 15 rokov veľmi zmenil. „Samozrejme, súvisí to aj s tým, že Slovensko sa stalo súčasťou veľkých integračných zoskupení. Dnes už nemôžeme urobiť jasnú deliacu čiaru medzi tým, čo je domáca a čo je už zahraničná politika,“ vysvetlila Oľga Gyárfášová, sociologička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a Univerzity Komenského.
„Slovenská verejnosť si dnes viac ako kedykoľvek predtým uvedomuje, že nie sme izolovaným ostrovom, preto chcú byť občania viac informovaní o zahraničnopolitických témach,“ pokračuje sociologička. Ako ďalej Gyárfášová uviedla, keď išlo pred niekoľkými rokmi o veľké zahraničnopolitické témy, ľudia zvyčajne odpovedali, že buď o tom nevedia alebo sa o takéto témy nezaujímajú. IVO v spolupráci s Inštitútom pre stredoeurópsku politiku (CEPI) zrealizovali prieskum o vzťahu obyvateľov Slovenska k Európskej únii (EÚ), USA či k Rusku.
„Výsledky sú dramatické, ale očakávané. Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, vládla v spoločnosti obrovská eufória. Podpora pre vstup dosahovala až 80 percent dospelej populácie. Dnes zhruba polovica ľudí odpovie, že členstvo v EÚ je dobrá vec, asi tretina odpovie, že ani dobrá, ani zlá,“ prezradila výsledky prieskumu verejnej mienky sociologička IVO. Podľa jej slov, jasných oponentov únie zatiaľ nie je na Slovensku až tak veľa, avšak nadšenie, ktoré vládlo v krajine po vstupe do EÚ, je už dnes minulosťou.
„Nehodnotím to však až tak negatívne, lebo príliš vysoká podpora býva častokrát nekritická, neinformovaná. V čom však vidím problém je, že pozitívne vnímanie EÚ je viazané na len na sociálne a ekonomické benefity,“ vyjadrila sa. Ako príklad uviedla konkrétnu otázku z prieskumu Eurobarometer, či EÚ znamená pre ľudí aj otázku hodnôt ako sú demokracia a slobody.
Najnižší podiel kladných odpovedí zo všetkých 28 krajín je podľa slov Gyárfášovej práve na Slovensku. „Toto vidím ako istý varovný signál. Tým pádom nemusí byť podpora ľudí dlhodobo udržateľná a časť verejnosti môže byť otvorená euroskeptickým hlasom, ktoré dnes zaznievajú,“ vyjadrila presvedčenie a dodala, že na rozdiel od situácie spred deiatich rokov veľmi výrazne počuť hlasy europesimistov.
Výrazný míľnik poklesu podpory pre členstvo v EÚ treba hľadať podľa sociologičky v roku 2010, keď sa naplno prejavili dôsledky globálnej ekonomickej a hospodárskej krízy v Grécku. Čoraz častejšie zaznievali hlasy, prečo by malo byť Slovensko solidárne s inou krajinou únie.
„Dnes to počujeme v oveľa väčšom rozsahu v súvislosti s migračnou krízou. Verejnosť má pocit, že sme v únii práve preto, aby iní pomáhali nám a nie pre solidaritu,“ povedala. Podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej má veľký podiel na poklese popularity EÚ na Slovensku aj rétorika slovenských politických elít, pretože väčšina verejnosti nepočúva, čo hovoria európski lídri, ale počúva domácich politikov.
Pozrite si reláciu SVET Tu a Teraz s moderátorom Pavlom Demešom.
„Slovenská verejnosť si dnes viac ako kedykoľvek predtým uvedomuje, že nie sme izolovaným ostrovom, preto chcú byť občania viac informovaní o zahraničnopolitických témach,“ pokračuje sociologička. Ako ďalej Gyárfášová uviedla, keď išlo pred niekoľkými rokmi o veľké zahraničnopolitické témy, ľudia zvyčajne odpovedali, že buď o tom nevedia alebo sa o takéto témy nezaujímajú. IVO v spolupráci s Inštitútom pre stredoeurópsku politiku (CEPI) zrealizovali prieskum o vzťahu obyvateľov Slovenska k Európskej únii (EÚ), USA či k Rusku.
„Výsledky sú dramatické, ale očakávané. Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, vládla v spoločnosti obrovská eufória. Podpora pre vstup dosahovala až 80 percent dospelej populácie. Dnes zhruba polovica ľudí odpovie, že členstvo v EÚ je dobrá vec, asi tretina odpovie, že ani dobrá, ani zlá,“ prezradila výsledky prieskumu verejnej mienky sociologička IVO. Podľa jej slov, jasných oponentov únie zatiaľ nie je na Slovensku až tak veľa, avšak nadšenie, ktoré vládlo v krajine po vstupe do EÚ, je už dnes minulosťou.
„Nehodnotím to však až tak negatívne, lebo príliš vysoká podpora býva častokrát nekritická, neinformovaná. V čom však vidím problém je, že pozitívne vnímanie EÚ je viazané na len na sociálne a ekonomické benefity,“ vyjadrila sa. Ako príklad uviedla konkrétnu otázku z prieskumu Eurobarometer, či EÚ znamená pre ľudí aj otázku hodnôt ako sú demokracia a slobody.
Najnižší podiel kladných odpovedí zo všetkých 28 krajín je podľa slov Gyárfášovej práve na Slovensku. „Toto vidím ako istý varovný signál. Tým pádom nemusí byť podpora ľudí dlhodobo udržateľná a časť verejnosti môže byť otvorená euroskeptickým hlasom, ktoré dnes zaznievajú,“ vyjadrila presvedčenie a dodala, že na rozdiel od situácie spred deiatich rokov veľmi výrazne počuť hlasy europesimistov.
Výrazný míľnik poklesu podpory pre členstvo v EÚ treba hľadať podľa sociologičky v roku 2010, keď sa naplno prejavili dôsledky globálnej ekonomickej a hospodárskej krízy v Grécku. Čoraz častejšie zaznievali hlasy, prečo by malo byť Slovensko solidárne s inou krajinou únie.
„Dnes to počujeme v oveľa väčšom rozsahu v súvislosti s migračnou krízou. Verejnosť má pocit, že sme v únii práve preto, aby iní pomáhali nám a nie pre solidaritu,“ povedala. Podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej má veľký podiel na poklese popularity EÚ na Slovensku aj rétorika slovenských politických elít, pretože väčšina verejnosti nepočúva, čo hovoria európski lídri, ale počúva domácich politikov.
Pozrite si reláciu SVET Tu a Teraz s moderátorom Pavlom Demešom.
