Bratislava 1. júna (TASR) - Každý čínsky podnik je v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti povinný spolupracovať s vládou, čo je potrebné si uvedomiť, keď členské štáty NATO používajú čínske technológie. Na Výbore pre vedu a techniku Parlamentného zhromaždenia NATO to uviedla Helena Legardová z think-tanku MERICS. Jan-Peter Kleinhans, ktorý sa v think-tanku SNV venuje bezpečnosti internetu vecí, však upozorňuje na to, že žiadna technológia nie je dôveryhodná. Súhlasí však, že je dôležité brať do úvahy politickú situáciu v krajine.

Legardová upozornila na to, že aj viaceré štáty NATO majú zákony, ktoré hovoria o tom, že podniky musia v prípade ohrozenia národnej bezpečnosti spolupracovať s vládou. V Číne je však podľa nej vymedzenie národnej bezpečnosti veľmi široké a obsahuje napríklad aj ekonomické záujmy. Zdôraznila tiež snahy Číny využívať pokrokové technológie, aby získala dominanciu. Čína má podľa nej ambíciu byť do roku 2049 vedeckou superveľmocou a chce mať "armádu, ktorá vyhráva vojny".

Dosiahnuť to chce podľa jej slov vývojom technológií, na ktoré sa ako krajina orientuje. Hoci je Čína stále pomerne závislá od USA v niektorých technologických oblastiach, podľa jej slov sa pohybuje veľmi rýchlo. "Nielenže dobieha iné krajiny, ale mnohé aj predbieha," zdôraznila. V tejto súvislosti spomenula stimuly, ktoré čínska vláda ponúka na vedecko-technický rozvoj.

Kleinhans pripomenul, že v súčasnosti neexistuje žiadny systém, ako identifikovať a preukázať absenciu škodlivých kódov. Rozhodnutie, ktorým spoločnostiam dôverovať, preto závisí aj od krajiny ich pôvodu. "Z perspektívy NATO a Európy je pochopiteľné, že neveríme Huaweiu," podotkol s tým, že napríklad v programe autonómneho auta je 100 miliónov riadkov kódu, ktoré nie je možné skontrolovať. Každá technológia je preto náchylná na zraniteľnosť, či už úmyselnú, alebo nie.