Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpredseda školského parlamentného výboru skritizoval aj zrušenie maturitných skúšok, ktoré sa podľa neho v roku 2021 dali v modifikovanej podobe realizovať, či už prezenčnou alebo hybridnou formou.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - Už druhým rokom sa nedarí valorizovať finančné a mzdové ohodnotenie pedagogických, nepedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a tak vytvárať motivačné prostredie najmä pre začínajúcich učiteľov. Zhodnotil pre TASR polčas vládnutia vedenia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu podpredseda školského parlamentného výboru Jozef Habánik (Smer-SD).
Pozitívne vníma to, že v zložitej epidemiologickej situácii ministerstvo zvládlo pripraviť COVID semafor na školský rok 2021/2022. Ministerstvo zvládlo podľa Habánika aj krytie finančných dosahov pandémie ochorenia COVID-19 na zriaďovateľov jednotlivých škôl. "Pozitívne hodnotím prijatie novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, zákony o transformácii Slovenskej akadémie vied na verejno-výskumnú inštitúciu, ktoré získali v parlamente podporu ako koalície, tak opozície," povedal Habánik.
Správnym krokom bolo podľa slov Habánika tiež zavedenie pozícií digitálny koordinátor a školský psychológ. "Ministerstvo tiež dokázalo pomerne rýchlo prijať aj legislatívne presadiť nástroje pomoci pre deti a žiakov z vojnou dotknutých oblastí. Kapacity materských a základných škôl sú síce dosť obmedzené, ale snaha bez zbytočných prieťahov integrovať tieto deti do vzdelávacieho prostredia je určite správny krok." Pozitívne hodnotí, že ministerstvo školstva odobrilo aj viacero poslaneckých noviel zákonov vrátane dvoch opozičných návrhov.
Negatívne však hodnotí to, že sa nepodarilo doteraz valorizovať platy v školstve, a tak vytvárať motivačné prostredie najmä pre začínajúcich učiteľov. "Nie je vôbec dobré, že tu máme koniec roka a učitelia sú v štrajkovej pohotovosti. Zamestnanci v školstve sa počas pandémie ochorenia COVID-19 dosť uskromnili, čo je od nich šľachetné, ale nedá sa to očakávať donekonečna. Pri súčasnej vysokej inflácii ich reálne mzdy v tomto roku dokonca výrazne klesnú," povedal Habánik. Podľa neho musí ministerstvo školstva tento problém riešiť okamžite.
Podpredseda školského parlamentného výboru skritizoval aj zrušenie maturitných skúšok, ktoré sa podľa neho v roku 2021 dali v modifikovanej podobe realizovať, či už prezenčnou alebo hybridnou formou. "Ministerstvo by sa tak vystríhalo pred chybami v externej časti maturitnej skúšky z marca tohto roka. Nesúhlasím s niektorými vyjadreniami, že za isté chyby v tejto oblasti môže len Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Pani riaditeľka Kánovská je skúsený človek a odborníčka z dlhoročnou aplikačnou praxou na meranie a testovanie dosahovaných vzdelávacích výsledkov," podotkol Habánik.
Ministerstvo by malo podľa neho pracovať na získaní dodatočných finančných prostriedkov do budovania a rozvoja školskej, výskumnej a športovej infraštruktúry na postupné odstraňovanie modernizačného dlhu. "Alokované zdroje v pláne obnovy dostať z tabuliek a obrázkov do konkrétnych projektov, aktívne rokovať o ich použití a schopnosti implementácie so zriaďovateľmi škôl, univerzitami a SAV," uzavrel podpredseda školského parlamentného výboru.
Pozitívne vníma to, že v zložitej epidemiologickej situácii ministerstvo zvládlo pripraviť COVID semafor na školský rok 2021/2022. Ministerstvo zvládlo podľa Habánika aj krytie finančných dosahov pandémie ochorenia COVID-19 na zriaďovateľov jednotlivých škôl. "Pozitívne hodnotím prijatie novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, zákony o transformácii Slovenskej akadémie vied na verejno-výskumnú inštitúciu, ktoré získali v parlamente podporu ako koalície, tak opozície," povedal Habánik.
Správnym krokom bolo podľa slov Habánika tiež zavedenie pozícií digitálny koordinátor a školský psychológ. "Ministerstvo tiež dokázalo pomerne rýchlo prijať aj legislatívne presadiť nástroje pomoci pre deti a žiakov z vojnou dotknutých oblastí. Kapacity materských a základných škôl sú síce dosť obmedzené, ale snaha bez zbytočných prieťahov integrovať tieto deti do vzdelávacieho prostredia je určite správny krok." Pozitívne hodnotí, že ministerstvo školstva odobrilo aj viacero poslaneckých noviel zákonov vrátane dvoch opozičných návrhov.
Negatívne však hodnotí to, že sa nepodarilo doteraz valorizovať platy v školstve, a tak vytvárať motivačné prostredie najmä pre začínajúcich učiteľov. "Nie je vôbec dobré, že tu máme koniec roka a učitelia sú v štrajkovej pohotovosti. Zamestnanci v školstve sa počas pandémie ochorenia COVID-19 dosť uskromnili, čo je od nich šľachetné, ale nedá sa to očakávať donekonečna. Pri súčasnej vysokej inflácii ich reálne mzdy v tomto roku dokonca výrazne klesnú," povedal Habánik. Podľa neho musí ministerstvo školstva tento problém riešiť okamžite.
Podpredseda školského parlamentného výboru skritizoval aj zrušenie maturitných skúšok, ktoré sa podľa neho v roku 2021 dali v modifikovanej podobe realizovať, či už prezenčnou alebo hybridnou formou. "Ministerstvo by sa tak vystríhalo pred chybami v externej časti maturitnej skúšky z marca tohto roka. Nesúhlasím s niektorými vyjadreniami, že za isté chyby v tejto oblasti môže len Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Pani riaditeľka Kánovská je skúsený človek a odborníčka z dlhoročnou aplikačnou praxou na meranie a testovanie dosahovaných vzdelávacích výsledkov," podotkol Habánik.
Ministerstvo by malo podľa neho pracovať na získaní dodatočných finančných prostriedkov do budovania a rozvoja školskej, výskumnej a športovej infraštruktúry na postupné odstraňovanie modernizačného dlhu. "Alokované zdroje v pláne obnovy dostať z tabuliek a obrázkov do konkrétnych projektov, aktívne rokovať o ich použití a schopnosti implementácie so zriaďovateľmi škôl, univerzitami a SAV," uzavrel podpredseda školského parlamentného výboru.
