Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti môžu podľa premiéra európske krajiny tiež pomáhať Afrike.
Autor TASR Jaromír Novak
,aktualizované Brusel 18. februára (TASR) - Závery dvojdňového summitu EÚ – Africká únia v Bruseli vyústili do dvoch hlavných priorít, zdravotnej oblasti a bezpečnostných otázok, k čomu sa pridružili aj rokovania o obchodných a investičných príležitostiach. Podľa spravodajcu TASR to uviedol premiér SR Eduard Heger po skončení podujatia, ktoré združilo 27 lídrov EÚ a vyše 40 najvyšších predstaviteľov afrických štátov.
Premiér pripomenul, že pandémia koronavírusu potvrdila, aké dôležité je, aby Európa pomáhala Afrike, najmä s dodávkami vakcín proti COVID-19. Tých je podľa neho v EÚ dosť a mnohé nie sú využité, preto je možnosť poskytnúť ich africkému kontinentu a zvýšiť tak tamojšiu celkovo nízku mieru zaočkovanosti.
"Treba ale rozmýšľať strategicky dopredu, čiže akým spôsobom by si tieto krajiny vyvíjali vlastné vakcíny pre budúcnosť, pre prípadné ďalšie pandémie," uviedol Heger.
Už pred summitom bola výzva afrických lídrov na upustenie od Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá existuje v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WHO), hlavným problémom medzi EÚ a krajinami Africkej únie. Počas summitu táto téma podľa týždenníka Politico zarezonovala na rokovaniach predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom.
Na otázku TASR, ako bol tento spor vyriešený na summite, Heger uviedol, že diskusie sa točili napríklad okolo transferu technológií pre výrobu nových typov vakcín. A touto cestou sa budú obe strany uberať pri ďalších rokovaniach na nižšej úrovni.
"Počuli sme od Afričanov, že by mali záujem o vlastnú výrobu, a na to by bolo najjednoduchšie, ak by mali voľné patenty. Ale na to, aby mohli začať výrobu na vlastnom území, je treba pripraviť infraštruktúru a transfer technológií, a nie je to proces z večera do rána," vysvetlil premiér. Spresnil, že si to vyžaduje ďalšie diskusie, ale z dlhodobého hľadiska je to nevyhnutné. Aj preto, že ide o záchranu životov, čo si obe strany dobre uvedomujú. Podľa jeho slov však chce EÚ pomáhať africkým krajinám v širšom meradle, pri rozvoji ich národných zdravotných systémov i ekonomiky.
"Platí, že oba kontinenty sú úzko prepojené. To, čo sa udeje primárne v Afrike, má sekundárne odozvy v Európe," poznamenal Heger a spresnil, že sa to týka migrácie, bezpečnosti a terorizmu aj pandémie ochorenia COVID-19, lebo nízka zaočkovanosť vytvára z Afriky podhubie pre nové mutácie vírusov.
V oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti môžu podľa premiéra európske krajiny tiež pomáhať Afrike. Je podľa neho potrebné zohľadniť, že africké krajiny sa chcú postaviť na vlastné nohy a prispieť k tomu, aby sa súčasný vzťah darca – prijímateľ zmenil na čisto partnerský vzťah.
"Africké krajiny nás požiadali, aby sme im pomohli vytrénovať vlastné ozbrojené sily a bezpečnostné zložky, aby dokázali čeliť teroristickým skupinám a potlačiť ich," zdôraznil Heger.
Podľa jeho slov dvojdňový summit poslúžil tomu, aby si krajiny EÚ a Afriky upevnili vzájomné vzťahy, pomenovali oblasti, v ktorých treba krátkodobo pridať na spolupráci, a pozreli sa na strategické dlhodobé otázky.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Premiér pripomenul, že pandémia koronavírusu potvrdila, aké dôležité je, aby Európa pomáhala Afrike, najmä s dodávkami vakcín proti COVID-19. Tých je podľa neho v EÚ dosť a mnohé nie sú využité, preto je možnosť poskytnúť ich africkému kontinentu a zvýšiť tak tamojšiu celkovo nízku mieru zaočkovanosti.
"Treba ale rozmýšľať strategicky dopredu, čiže akým spôsobom by si tieto krajiny vyvíjali vlastné vakcíny pre budúcnosť, pre prípadné ďalšie pandémie," uviedol Heger.
Už pred summitom bola výzva afrických lídrov na upustenie od Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá existuje v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WHO), hlavným problémom medzi EÚ a krajinami Africkej únie. Počas summitu táto téma podľa týždenníka Politico zarezonovala na rokovaniach predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom.
Na otázku TASR, ako bol tento spor vyriešený na summite, Heger uviedol, že diskusie sa točili napríklad okolo transferu technológií pre výrobu nových typov vakcín. A touto cestou sa budú obe strany uberať pri ďalších rokovaniach na nižšej úrovni.
"Počuli sme od Afričanov, že by mali záujem o vlastnú výrobu, a na to by bolo najjednoduchšie, ak by mali voľné patenty. Ale na to, aby mohli začať výrobu na vlastnom území, je treba pripraviť infraštruktúru a transfer technológií, a nie je to proces z večera do rána," vysvetlil premiér. Spresnil, že si to vyžaduje ďalšie diskusie, ale z dlhodobého hľadiska je to nevyhnutné. Aj preto, že ide o záchranu životov, čo si obe strany dobre uvedomujú. Podľa jeho slov však chce EÚ pomáhať africkým krajinám v širšom meradle, pri rozvoji ich národných zdravotných systémov i ekonomiky.
"Platí, že oba kontinenty sú úzko prepojené. To, čo sa udeje primárne v Afrike, má sekundárne odozvy v Európe," poznamenal Heger a spresnil, že sa to týka migrácie, bezpečnosti a terorizmu aj pandémie ochorenia COVID-19, lebo nízka zaočkovanosť vytvára z Afriky podhubie pre nové mutácie vírusov.
V oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti môžu podľa premiéra európske krajiny tiež pomáhať Afrike. Je podľa neho potrebné zohľadniť, že africké krajiny sa chcú postaviť na vlastné nohy a prispieť k tomu, aby sa súčasný vzťah darca – prijímateľ zmenil na čisto partnerský vzťah.
"Africké krajiny nás požiadali, aby sme im pomohli vytrénovať vlastné ozbrojené sily a bezpečnostné zložky, aby dokázali čeliť teroristickým skupinám a potlačiť ich," zdôraznil Heger.
Podľa jeho slov dvojdňový summit poslúžil tomu, aby si krajiny EÚ a Afriky upevnili vzájomné vzťahy, pomenovali oblasti, v ktorých treba krátkodobo pridať na spolupráci, a pozreli sa na strategické dlhodobé otázky.
spravodajca TASR Jaromír Novak
