Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Hegera je pre Slovensko a aj pre EÚ ako takú dôležité, aby sa vzťahy s krajinami tohto regiónu rozvíjali, čo je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti, energetiky a ekonomickej spolupráce.
Autor TASR
Brusel 23. júna (TASR) - Slovensko, podobne ako aj Európska únia, pomáha a chce aj naďalej pomáhať balkánskym krajinám na ich ceste k členstvu v Únii. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger po skončení štvrtkového summitu EÚ s krajinami západného Balkánu v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Premiér skonštatoval, že za posledné tri mesiace sa pohla dopredu nielen pozícia EÚ voči Ukrajine či Moldavsku, ale aj voči západnému Balkánu a k samotnej otázke rozširovania Únie. Zdôraznil, že ide o proces založený na zásluhách, čiže aktivitách jednotlivých krajín, a na strane druhej im Únia v tomto reformnom procese ochotne pomáha.
"Aj z tohto môžu lídri a krajiny západného Balkánu vidieť, že došlo k výraznému posunu. Ale musíme prejsť od slov ku skutkom a toto je dôkaz, že k tým skutkom smerujeme. Je to prvý krok a dáva to nový impulz krajinám tohto regiónu," vysvetlil premiér.
Podľa jeho slov je pre Slovensko a aj pre EÚ ako takú dôležité, aby sa vzťahy s krajinami tohto regiónu rozvíjali, čo je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti, energetiky a ekonomickej spolupráce. Heger spresnil, že Slovensko tomuto regiónu pomáha a má povesť aktívneho aktéra. "Treba im dať šancu a pomôcť im a to sa dá jedine cez intenzívne vzťahy, ktoré rozvíjame a chceme rozvíjať aj naďalej," opísal situáciu.
Na otázku TASR, či sa podarilo na summite posunúť dopredu aj otázku bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, Heger priznal, že ide o náročnú tému, ktorá nemá jednoduché riešenie. Dodal, že na summite sa o tom intenzívne hovorilo a snaha je čo najskôr dospieť k prijateľnému riešeniu.
Lídri EÚ a západného Balkánu riešili tiež otázku liberalizácie víz s krajinami tohto regiónu. Heger v tejto súvislosti uviedol, že slovenská pozícia voči vízovej povinnosti pre obyvateľov Kosova závisí od vzájomných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou a ak sa obe strany na tom dohodnú, Slovensko sa bude riadiť ich dohodou.
Albánsky premiér Edi Rama počas summitu označil EÚ za "impotentnú", keď nedokáže presvedčiť svojho člena Bulharsko, aby vyriešilo svoje spory so Severným Macedónskom. Heger upozornil, že balkánski lídri nemajú možnosť byť každý mesiac na každom rokovaní krajín EÚ a nepoznajú teda všetky detaily rozhodovania. Spresnil, že naopak, dianie za posledné tri mesiace v Únii Ramove názory vyvracia, lebo 27 členských krajín prejavuje menej skeptickosti a viac otvorenosti a dokázalo sa zhodnúť na šiestich balíkoch sankcií voči Rusku, na pomoci pre Ukrajinu a tiež na ochote pomáhať iným krajinám stať sa členmi Únie.
"Myslím si, že vstupujeme do nového desaťročia, kde budeme musieť riešiť paralelne viacero vecí. Rozširovanie, ale hovoríme aj o tom, ako reformovať EÚ zvnútra. Otvára sa široká diskusia a jej súčasťou musia byť aj kandidátke krajiny," uviedol Heger.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Premiér skonštatoval, že za posledné tri mesiace sa pohla dopredu nielen pozícia EÚ voči Ukrajine či Moldavsku, ale aj voči západnému Balkánu a k samotnej otázke rozširovania Únie. Zdôraznil, že ide o proces založený na zásluhách, čiže aktivitách jednotlivých krajín, a na strane druhej im Únia v tomto reformnom procese ochotne pomáha.
"Aj z tohto môžu lídri a krajiny západného Balkánu vidieť, že došlo k výraznému posunu. Ale musíme prejsť od slov ku skutkom a toto je dôkaz, že k tým skutkom smerujeme. Je to prvý krok a dáva to nový impulz krajinám tohto regiónu," vysvetlil premiér.
Podľa jeho slov je pre Slovensko a aj pre EÚ ako takú dôležité, aby sa vzťahy s krajinami tohto regiónu rozvíjali, čo je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti, energetiky a ekonomickej spolupráce. Heger spresnil, že Slovensko tomuto regiónu pomáha a má povesť aktívneho aktéra. "Treba im dať šancu a pomôcť im a to sa dá jedine cez intenzívne vzťahy, ktoré rozvíjame a chceme rozvíjať aj naďalej," opísal situáciu.
Na otázku TASR, či sa podarilo na summite posunúť dopredu aj otázku bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, Heger priznal, že ide o náročnú tému, ktorá nemá jednoduché riešenie. Dodal, že na summite sa o tom intenzívne hovorilo a snaha je čo najskôr dospieť k prijateľnému riešeniu.
Lídri EÚ a západného Balkánu riešili tiež otázku liberalizácie víz s krajinami tohto regiónu. Heger v tejto súvislosti uviedol, že slovenská pozícia voči vízovej povinnosti pre obyvateľov Kosova závisí od vzájomných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou a ak sa obe strany na tom dohodnú, Slovensko sa bude riadiť ich dohodou.
Albánsky premiér Edi Rama počas summitu označil EÚ za "impotentnú", keď nedokáže presvedčiť svojho člena Bulharsko, aby vyriešilo svoje spory so Severným Macedónskom. Heger upozornil, že balkánski lídri nemajú možnosť byť každý mesiac na každom rokovaní krajín EÚ a nepoznajú teda všetky detaily rozhodovania. Spresnil, že naopak, dianie za posledné tri mesiace v Únii Ramove názory vyvracia, lebo 27 členských krajín prejavuje menej skeptickosti a viac otvorenosti a dokázalo sa zhodnúť na šiestich balíkoch sankcií voči Rusku, na pomoci pre Ukrajinu a tiež na ochote pomáhať iným krajinám stať sa členmi Únie.
"Myslím si, že vstupujeme do nového desaťročia, kde budeme musieť riešiť paralelne viacero vecí. Rozširovanie, ale hovoríme aj o tom, ako reformovať EÚ zvnútra. Otvára sa široká diskusia a jej súčasťou musia byť aj kandidátke krajiny," uviedol Heger.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
