Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prekladala aj ruskú resp. sovietsku poéziu a ako prvá preložila do slovenčiny Ruské byliny - ruské bohatierske spevy.
Autor TASR
Ludanice/Bratislava 7. januára (TASR) – Helena Križanová-Brindzová začínala ako lyrická poetka, ale postupne sa preorientovala na tvorbu pre deti a mládež. Napísala viacero kníh a rozhlasových i televíznych hier, pri ktorých sa inšpirovala aj slovenskými a ruskými ľudovými rozprávkami.
Od narodenia Heleny Križanovej-Brindzovej, autorky detských kníh, rozhlasových a televíznych hier, poetky, prekladateľky, dramatičky, uplynie v piatok, 7. januára, 100 rokov.
Helena Križanová-Brindzová sa narodila 7. januára 1922 v obci Ludanice, kde nadobudla základné vzdelanie. Maturovala v roku 1941 na gymnáziu v Nitre a následne pôsobila ako učiteľka v rodnej obci. Po roku 1948 pracovala v Spolku slovenských spisovateľov, odkiaľ prešla do Československého rozhlasu, kde bola dramaturgičkou.
Ako redaktorka sa v rokoch 1951-1969 podieľala na tvorbe časopisov Zornička, Pionier, Rodina a škola, potom ostala v slobodnom povolaní spisovateľky.
Básne uverejňovala od roku 1943 v časopisoch Kultúra, Živena a Elán, neskôr v Kultúrnom živote, Slovenke, Živote a v časopisoch pre deti a mládež.
Knižne debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Makara a iné rozprávky (1946). V prozaickej tvorbe pre malých čitateľov pokračovala knihami ako Poštárik (1961), Dušan (1962), Šťastnú cestu, Dušan! (1963), Februárka – more – Artin (1963) alebo Poštárik sa vráti (1976).
Ako poetka sa Helena Križanová-Brindzová prezentovala zbierkami Modlitby za šťastie (1948) a Koľko len búrok (1959). Pre deti napísala veršované knižky Kocúr lekárom a iné rozprávky (1950) a Traja bratia (1952).
Prekladala aj ruskú resp. sovietsku poéziu a ako prvá preložila do slovenčiny Ruské byliny - ruské bohatierske spevy.
Veľkú časť tvorivého života venovala tiež tvorbe rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež ako Žabka cárovná (1955), Morský cár a Jelena Premúdra (1959), Spiaca krásavica (1960), Gjuli - herátska ruža (1964), Ivan, sedliacky syn (1972), Rozprávka o krajnom prípade (1977), Traja bratia a prekrásna Ajslu, Časeňa (obe 1984), či Bohatier Suchmantij (1985).
Spolupracovala aj na rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?, pre Československú televíziu písala scenáre televíznych pásiem a dramatizácií rozprávok.
Helena Križanová-Brindzová žila od roku 1976 v Bratislave, kde 1. augusta 1990 vo veku 68 rokov zomrela.
Od narodenia Heleny Križanovej-Brindzovej, autorky detských kníh, rozhlasových a televíznych hier, poetky, prekladateľky, dramatičky, uplynie v piatok, 7. januára, 100 rokov.
Helena Križanová-Brindzová sa narodila 7. januára 1922 v obci Ludanice, kde nadobudla základné vzdelanie. Maturovala v roku 1941 na gymnáziu v Nitre a následne pôsobila ako učiteľka v rodnej obci. Po roku 1948 pracovala v Spolku slovenských spisovateľov, odkiaľ prešla do Československého rozhlasu, kde bola dramaturgičkou.
Ako redaktorka sa v rokoch 1951-1969 podieľala na tvorbe časopisov Zornička, Pionier, Rodina a škola, potom ostala v slobodnom povolaní spisovateľky.
Básne uverejňovala od roku 1943 v časopisoch Kultúra, Živena a Elán, neskôr v Kultúrnom živote, Slovenke, Živote a v časopisoch pre deti a mládež.
Knižne debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Makara a iné rozprávky (1946). V prozaickej tvorbe pre malých čitateľov pokračovala knihami ako Poštárik (1961), Dušan (1962), Šťastnú cestu, Dušan! (1963), Februárka – more – Artin (1963) alebo Poštárik sa vráti (1976).
Ako poetka sa Helena Križanová-Brindzová prezentovala zbierkami Modlitby za šťastie (1948) a Koľko len búrok (1959). Pre deti napísala veršované knižky Kocúr lekárom a iné rozprávky (1950) a Traja bratia (1952).
Prekladala aj ruskú resp. sovietsku poéziu a ako prvá preložila do slovenčiny Ruské byliny - ruské bohatierske spevy.
Veľkú časť tvorivého života venovala tiež tvorbe rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež ako Žabka cárovná (1955), Morský cár a Jelena Premúdra (1959), Spiaca krásavica (1960), Gjuli - herátska ruža (1964), Ivan, sedliacky syn (1972), Rozprávka o krajnom prípade (1977), Traja bratia a prekrásna Ajslu, Časeňa (obe 1984), či Bohatier Suchmantij (1985).
Spolupracovala aj na rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?, pre Československú televíziu písala scenáre televíznych pásiem a dramatizácií rozprávok.
Helena Križanová-Brindzová žila od roku 1976 v Bratislave, kde 1. augusta 1990 vo veku 68 rokov zomrela.
