Bratislava 14. júla (TASR) - Pre celé generácie divákov patrila k dámam slovenského umenia - divadelného, filmového i televízneho. Na doskách Slovenského národného divadla (SND) vytvorila za šesť desiatok rokov vyše 120 postáv.

S príchodom Evy Krížikovej prichádzala na javisko radosť zo života, oplývala darom humoru a človečinou. Svojím hereckým majstrovstvom a bravúrou stvárnila postavy nielen komediálne, ale aj tragikomické a tragické.

V máji 2023 si SND pripomenulo hereckú legendu spomienkovým večerom. "Jej civilné herectvo bolo odrazom reality. Vôbec sa nehanbila za svoju korpulentnejšiu postavu, nezakrývala svoje nedostatky a tak bola divákom neuveriteľne blízka, mohli sa s ňou ľahko identifikovať," vysvetlil pre TASR teatrológ Karol Mišovic pri príležitosti konania spomienkového podujatia mimoriadnu popularitu herečky, ktorá okrem divadla a filmu účinkovala tiež v estrádach a zábavných reláciách.

Od narodenia Evy Krížikovej, výraznej a obľúbenej umelkyne s charakteristickým nevyčerpateľným temperamentom, uplynie v pondelok 15. júla 90 rokov.

Eva Krížiková sa narodila 15. júla 1934 v Bratislave, vyrastala v Rači, ktorá je dnes súčasťou hlavného mesta. Od detstva často verejne vystupovala, bavil ju spev. Herectvo začala študovať na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského.

Počas jej štúdia zrušili odbor herectva a poslucháčov presunuli do priestorov okresného Domu kultúry, ktorý sídlil v tej istej budove ako SND. Eva Krížiková tak vďaka tomu získavala prvé divadelné skúsenosti. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine, až napokon v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo - až do roku 2015.

Do SND prišla štrnásť rokov potom, ako sa na rovnaké dosky našej prvej scény postavil v roku 1940 František Zvarík (1921 - 2008). Začiatkom šesťdesiatych rokov sa zosobášili, narodila sa im dcéra Barbora.

Za prelomovú v hereckej dráhe Evy Krížikovej označila kritika postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Fakt, že bola zdatná nielen v komediálnej, ale i v dramatickej polohe, potvrdila v Shakespearovom Kráľovi Learovi či v inscenácii Jána Soloviča Zvon bez veže.

Prvý raz sa pred kameru postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika, išlo však o drobnú rolu. Oveľa väčší priestor jej dal ten istý režisér vo svojej známej komédii V piatok trinásteho (1953), čo bol prvý film dokončený vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe.

Už o dva roky nasledovala ďalšia populárna komédia Štvorylka z dielne režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku. Po poviedkovej satire Čert nespí (Peter Solan, František Žáček, 1956) mala Eva Krížiková príležitosť zahrať si Vierku, kolegyňu nešťastného Jožka Púčika, aj na striebornom plátne. Film Statočný zlodej na motív známej hry nakrútil v roku 1958 režisér Ján Lacko. O rok neskôr sa opäť s Paľom Bielikom stretla pri nakrúcaní vojnovej drámy Kapitán Dabač.

Postupne sa začala venovať najmä televíznej tvorbe. Umeleckou hodnotou, ale aj obľúbenosťou medzi divákmi vyniká filmové spracovanie románu Františka Hečka Červené víno (1972). Ešte v roku 2003 sa objavila vo svojom poslednom celovečernom filme - v dráme Dlhá krátka noc, ktorú nakrútil herec a režisér Peter Krištúfek.

Spomedzi televíznych seriálov možno spomenúť Leto s Katkou (1975), Silvánovcov (1996), či Obchod so šťastím (2008). Pravidelne tiež spolupracovala so Slovenským rozhlasom.

Dlhoročná členka SND Eva Krížiková zomrela 31. marca 2020 v Malackách vo veku 85 rokov.

Za svoje umenie získala viacero ocenení, medzi nimi cenu Andreja Bagara (1973), Krištáľové krídlo ako herečka roka (2001), Kvet Tálie (2001) a v roku 2004 ju uviedli do Siene slávy ankety OTO (Osobnosť televíznej obrazovky).

V januári 2014 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy a v júni toho istého roku pribudla na bratislavskom Filmovom chodníku slávy pamätná dlaždica Evy Krížikovej.