Bratislava 5. novembra (TASR) – Rómsky jazyk je pre Rómov prostriedkom na vyjadrenie identity, sebavyjadrenia a hrdosti, ktorým prejavujú svoje postavenie a príslušnosť k tomu, čím sú – Rómami a Rómkami. Na sociálnej sieti to v súvislosti so sobotňajším Medzinárodným dňom rómskeho jazyka uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero.

"Na našom úrade si želáme, aby bol rómsky jazyk živým jazykom, ktorý nás spája, a aby sme aj vďaka nemu rozvíjali pestrosť, akceptáciu a rovnosť v našej spoločnosti," dodal.

Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v minuloročnom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 100.526 obyvateľov SR, necelé dve percentá populácie.

"Najviac obyvateľov (2716) s materinským jazykom rómskym žije na Slovensku v obci Lomnička v okrese Stará Ľubovňa, z celkového počtu obyvateľov obce tvoria takmer 84 percent," informovala hovorkyňa SODB 2021 Jasmína Stauder. "V obci Bystrany v okrese Spišská Nová Ves uvádza rómsky jazyk ako materinský 3009 (78,69 percenta) obyvateľov. V Stráňach pod Tatrami v Kežmarskom okrese žije 1796 (78,46 percenta) obyvateľov hlásiacich sa k rómčine ako svojmu materinskému jazyku," dodala.

V rámci krajov SR je najviac obyvateľov hlásiacich sa k rómskemu jazyku ako svojmu materinskému v Prešovskom kraji - 53.677 osôb tvorí 6,64 percenta obyvateľov kraja. Nasleduje Košický kraj, kde si rómčinu ako materinský jazyk uvádza 35.766 obyvateľov, teda viac ako 4,5 percenta rezidentov.

"Naopak, najnižší podiel obyvateľov, ktorí sa hlásia k rómskemu jazyku ako materinskému, žije v Trenčianskom (0,03 percenta) a v Bratislavskom kraji (0,04 percenta)," ozrejmila Stauder.

Medzinárodný deň rómskeho jazyka pripadajúci na 5. novembra bol vyhlásený v roku 2009 na medzinárodnej konferencii v chorvátskom Záhrebe.