Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Československo tak ostalo podľa českého historika rovnakým unitárnym štátom ako v čase svojho založenia aj po prevzatí moci komunistami vo februári 1948.
Autor TASR
Bratislava 24. februára(TASR) - Slováci mali šancu získať po druhej svetovej vojne rovnoprávne postavenie v rámci Československa. Zmarila to však prehra komunistov v prvých povojnových parlamentných voľbách na Slovensku v roku 1946 a neskorší februárový prevrat. V rozhovore pre TASR to povedal český historik z Ústavu pre štúdium totalitných režimov Libor Svoboda. „Vodca komunistov Klement Gottwald bol spočiatku stúpencom rovnoprávneho usporiadanie medzi Čechmi a Slovákmi. Keď však videl, ako dopadli voľby na Slovensku a silnú pozíciu Demokratickej strany, tak od tejto myšlienky odstúpil. Skôr mal snahu Slovensko viac primknúť k českým krajinám a centralizovať. Napokon, bolo to vidno v rámci komunistickej strany, Komunistická strana Slovenska sa stala len príveskom Komunistickej strany Československa," konštatoval Svoboda.
Československo tak ostalo rovnakým unitárnym štátom ako v čase svojho založenia aj po prevzatí moci komunistami vo februári 1948. „Február 1948 bol absolútnym medzníkom. Komunisti sa definitívne dostali k moci a mohli začať budovať režim sovietskeho typu, totalitný a nedemokratický. Ovplyvnilo to životy našich národov minimálne na štyri desaťročia. Tieň Februára v podobe Komunistickej strany poznamenal Českú republiku aj v ďalších dekádach. Hoci bola a je opozičnou stranou, o jej priazeň sa uchádzali i stále uchádzajú mnohí," zdôraznil Svoboda.
Kým v Česku sa musí dezignovaný premiér Andrej Babiš spoliehať na podporu komunistov pri tvorbe vlády, na Slovensku sú len okrajovou politickou silou, ktorá sa v novodobej histórií dostala do parlamentu len raz, v rokoch 2002-2006. Svoboda vidí dôvod v odlišnom historickom vývoji oboch krajín. „Boli sme síce súčasťou jednej monarchie, no Česi mali väčšie možnosti národného a politického rozvoja, kým Slováci čelili tvrdému útlaku v rámci Uhorska. Iná bola aj sociálna štruktúra oboch spoločností. Česko bolo rozvinutejšie, priemyselné so vzdelanou robotníckou vrstvou, ktorá sa hlásila k sociálnej demokracií a ku komunistom, Slovensko bolo viac agrárne a menej industrializované," dodal Svoboda.
Československo tak ostalo rovnakým unitárnym štátom ako v čase svojho založenia aj po prevzatí moci komunistami vo februári 1948. „Február 1948 bol absolútnym medzníkom. Komunisti sa definitívne dostali k moci a mohli začať budovať režim sovietskeho typu, totalitný a nedemokratický. Ovplyvnilo to životy našich národov minimálne na štyri desaťročia. Tieň Februára v podobe Komunistickej strany poznamenal Českú republiku aj v ďalších dekádach. Hoci bola a je opozičnou stranou, o jej priazeň sa uchádzali i stále uchádzajú mnohí," zdôraznil Svoboda.
Kým v Česku sa musí dezignovaný premiér Andrej Babiš spoliehať na podporu komunistov pri tvorbe vlády, na Slovensku sú len okrajovou politickou silou, ktorá sa v novodobej histórií dostala do parlamentu len raz, v rokoch 2002-2006. Svoboda vidí dôvod v odlišnom historickom vývoji oboch krajín. „Boli sme síce súčasťou jednej monarchie, no Česi mali väčšie možnosti národného a politického rozvoja, kým Slováci čelili tvrdému útlaku v rámci Uhorska. Iná bola aj sociálna štruktúra oboch spoločností. Česko bolo rozvinutejšie, priemyselné so vzdelanou robotníckou vrstvou, ktorá sa hlásila k sociálnej demokracií a ku komunistom, Slovensko bolo viac agrárne a menej industrializované," dodal Svoboda.
